Jej snímka René (2008) získala cenu Európskej filmovej akadémie za najlepší dokument. V centre Třeštíkovej pozornosti je výlučne človek, jeho osud, jeho progres (stagnácia, regres) v priebehu života, plynúceho času. Katku z filmu Katka stretla režisérka pred asi pätnástimi rokmi v zariadení pre mládež, kde si mala odvyknúť od drog, s ktorými začala už oveľa skôr. Vtedy Helena Třeštíková plánovala nakrúcať o terapeutke z odvykacieho centra, prípadne dvoch pacientkách. Postupne sa ukázalo, že len jedna z pacientok má v sebe potenciu stať sa „hviezdou“ dlhodobej spolupráce. (Žiaľ, veľmi, veľmi smutnou a smutne deštruktívnou hviezdou.) Pekné mladé dievča s ohnivým pohľadom, zmyselne plnými perami, bujarou hrivou a s uveriteľným odhodlaním, že by už nerada znovu ublížila svojej mame, ku ktorej sa pre drogy zle správala. Taká je Katka na začiatku filmu. Plná chuti normálne žiť, splniť si obyčajné sny. To by však musela vyhrať boj so svojou závislosťou... Je to vôbec uskutočniteľné? V Česku (a vraj sa to bude diať aj u nás) sa veľa projekcií tohto dokumentu uskutočnilo a uskutočňuje na školách. Ukazuje sa totiž, že liečenie drogových závislostí je neveľmi účinné, a tak dúfajme, že našim deťom môže pomôcť prevencia šokom. Lebo Katka je naozaj odstrašujúci (a pritom hlboko ľudský) príklad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.