Som trochu znechutený

Trochu áno. Pripomína mi to rok 1998, keď sa vtedajšia koalícia takisto na začiatku spoznávala a aj vtedy bol prvý balíček opatrení veľmi kritizovaný a nedopadol slávne.

Táto vláda je politickejšia, je v nej viac politikov než reformátorov, čo je po štyroch rokoch s Ficom pochopiteľné. Zdá sa, že funguje istá samoregulácia koalície, napríklad, že   pojem reforma akoby bol zakázaný.  Je to jednoducho vláda, ktorá nastúpila po štyroch rokoch Ficovej vlády.

.čo vám najviac prekáža?

Pokiaľ ide o balíček 40 opatrení, sú tam isté užitočné rozvojové impulzy, ale nie je to balíček o úsporách. Ak sa spýtate podnikateľov, čo im prekáža, na prvom mieste spomenú vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, obrovskú byrokracia a administratíva. To sa v balíčku vôbec nespomína.

Samozrejme, nečakám, že v priebehu jedného, či dvoch mesiacov by vláda mohla prijať nejaké veľké balíčky zákonov, čakal by som ale jasné určenie strategického smerovania. Formuláciu jasných zásad, na základe ktorých by sme vedeli, aká je celková reformná stratégia. Keď sa pozriem na 40 opatrení, ktoré na zadanie premiérky vypracovali ministerstvá, mám rozpačitý dojem. Sú to užitočné jednotlivosti, ale chýba mi širší rámec. A nevidím tam ani priestor pre veľké úspory.

Povedzme si to takto: je jasné, že koalícia chce ušetriť 1,7 miliardy eur. Je jasné, že dôraz sa oproti pôvodným plánom celkovo posunul k zvyšovaniu príjmov. Som však trochu znechutený, že stále chýba 200 miliónov eur a tie sa majú financovať z odvodov. Navyše, ministerstvá financií a práce v pôvodnom návrhu išli proti strednej vrstve aj proti malým   živnostníkom tým, že zvyšovali ich zaťaženie. Prekvapuje ma, že k odvodom sme síce zriadili komisiu, ale tá sa ešte nestretla.

Pred voľbami mnohí kritizovali KDH, keď sme hovorili o potrebe zvyšovania príjmov, pretože úspory vo výdavkoch sú síce možné aj potrebné, ale sú skôr dlhodobejšou záležitosťou. Ak chcete dosiahnuť skutočnú úsporu, musíte, paradoxne, často na začiatku zvýšiť investície a na tie potrebujete príjmy. Takisto poukazujem na to, že Slovensko má v porovnaní s inými štátmi  EÚ veľmi nízke verejné výdavky a objektívne teda ani nie je príliš kde sporiť. Sporiť treba, ale úspory by sme mali použiť skôr na zvyšovanie  kvality verejných služieb a zníženie administratívnej záťaže.  

To je pravda, súhlasím.  Ale pokiaľ viem, nedajú sa zmeniť podmienky už priznaných výsluhových dôchodkov, úspora by sa týkala len nových nárokov, kde sa tiež žiada selektívny prístup. Úspora nebude dosť vysoká, je to skôr o spravodlivosti.  

Je to suma, ktorú je potrebné dať rýchlo dohromady. Mňa však zaujímajú systémové zmeny, jednak šetrenie, ktoré bude dlhodobé a jednak zvyšovanie kvality verejných služieb, čo má vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia aj kvalitu života. Ak vieme, že Slovensko má veľmi nízke verejné výdavky a služby sú nekvalitné, tak áno, potrebujeme šetriť solidárne, čiže všetci, ale zároveň musíme začať pracovať na systémových riešeniach. Len šetriť nestačí. 

Dlh nie je aktuálny problém, tým je nepomer medzi príjmami a výdavkami. Keďže sa už pomaly dostávame z recesie, vláda by sa mala usilovať o zníženie zaťaženia práce, a súčasne znižovať rôzne sociálne výdavky a úsporami zaťažiť všetky sociálne skupiny solidárne. Mala by zvýšiť daň z príjmu právnických osôb, ktorá je v porovnaní s inými štátmi nízka. Pokojne by sme mohli zvýšiť DPH nie na 20, ale na 21 percent. Nič hrozné by sa nestalo, je to lepšie riešenie  ako zvyšovanie odvodov. Urýchlene je treba zlepšiť efektívnosť výberu daní, brániť veľkým podvodom. Zároveň povedzme, že náš dôchodkový systém je založený na pomerne štedrých výdavkoch. Vyššie odvody lepia diery v sociálnej poisťovni, ale zároveň vytvárajú nové záväzky- prísľub dnešným mladým, že svoje peniaze uvidia o 20 -30 rokov. Ale to nie je pravda, problém sa len odsúva. Šetrime, ale zároveň vytvorme plne solidárne penzijné poistenie na nízkej úrovni a povedzme ľuďom, že sa musia postarať o seba  sami. A vláda ich v tom bude pozitívne motivovať.

No, nerozumel som mu. Na našich bilbordoch nestálo, že ideme podporovať strednú vrstvu, to bolo na bilbordoch SDKÚ. Návrh ministrov na prvý pohľad síce vyzeral, že  ide zdaniť boháčov, ale v skutočnosti sa nijako nedotkol ľudí, ktorí žijú z kapitálu, ale len tých, ktorí žijú zo mzdy. A práve takých, ktorí sú vysoko kvalifikovaní apracujú v high-tech odvetviach. Takto chceme lákať kvalitné investície zavedením takmer švédskych daní za slovenské služby? To je absolútne nepochopiteľné. Nerozumiem, prečo sa nemôžeme dotknúť časti spoločnosti, ktorá žije z kapitálu, som za solidaritu.

My už dlhodobo hovoríme o tom, že treba zaviesť daň z dividend -ale nie odvody, zvýšiť daň z príjmu právnických osôb, kde je naozaj priestor a previesť zdravotné odvody do všeobecných daní, čo by bol obrovský impulz pre trh práce. Tiež sme chceli zrušiť niektoré druhy povinného poistenia, ktoré by prevzal komerčný trh, navrhovali sme zaviesť odpočítateľnú odvodovú položku, čo by znamenalo progresívny nábeh odvodov a nižšiu cenu práce nízko kvalifikovaných.

Áno.

SDKÚ o odvodovej odpočítateľnej položke hovorilo aj pred voľbami. Teraz počúvam, že nie je na ňu čas. Pri zdravotných odvodoch sa zdá, že vláda z nich reálne robí  zdravotnú daň. Len sa obávam, aby sa zdravotníctvo nefinancovalo len z tejto dane z príjmu, ale aj z iných daní. 

To som zvedavý, ako bude Maďarsko znižovať dane pri svojich fiškálnych problémoch. 

Ak by to bolo 20, 21 percent, nič by sa v porovnaní s inými štátmi nestalo. Naopak, malé firmy by ušetrili na cene práce, pretože by sme súčasne prijali reformu odvodov. Keďže by ušetrili na pracovných nákladoch, zvýšil by sa im zisk. Z vyššieho zisku by síce platili vyššiu sadzbu dane, ale všeobecne by nemuseli zarobiť menej. 

Ochránili sme strednú vrstvu pri odvodoch, hoci sme to nemali na bilbordoch. Ochránili sme živnostníkov, pretože zníženie paušálnych výdavkov na 30 percent nemalo šancu. Zaviedli sme stropy na výdavky na lieky. Fakt, že sa vykročilo k zdravotnej dani, je tiež v súlade s našimi predstavami. 

Nepočul som o tom, ja som pracoval na Unitase (projekt zjednotenia daní a odvodov – pozn. red.). Ale viem, že ľudia z ministerstva mali obrovskú nechuť zo zvyšovania daní z príjmu, a mali tiež nechuť zvyšovať DPH. 

Ficova vláda by sa necítila povinná udržať 19-percentnú sadzbu dane, to je talizman súčasnej vlády. Aj Ficova vláda by  musela začať šetriť. 

To už nie je ani o odvahe, pretože čísla deficitu sú príliš vysoké. A takisto tomu veľmi praje medzinárodné prostredie, keďže všetky krajiny škrtajú. Tak ako Fico dokázal obhajovať bezbrehé míňanie a rozkrádanie, dokázal by obhájiť aj šetrenie. 

Bývalá vláda sa namočila do toľkých škandálov a do takého bezbrehého kradnutia, že to už bolo neudržateľné.

To, že sa nebude kradnúť, berieme ako samozrejmosť, nič také nebudeme tolerovať. Už teraz sme na železniciach ušetrili vďaka elektronickému obstarávaniu 70 percent. Ale na rozdiel od Smeru aj chceme systémovo nastaviť prostredie tak, aby sa žilo lepšie normálnym ľuďom, nie len vybratej skupine oligarchov. 

Bola tam dobrá atmosféra. Príjemne ma prekvapila premiérka, ktorá mala veľmi dobré, pragmatické návrhy, a tie až kontrastovali s návrhmi ministerstva financií a práce. Premiérke musel dať každý za pravdu, pretože hovorila o potrebe systémových zmien. Pre mňa to bolo inšpiratívne stretnutie ekonómov, skrátka, dobrá rozcvička pre šedú kôru. Ppotešilo ma, že niektoré veci sme dokázali vyriešiť neuveriteľne rýchlo, v priebehu pár minút. 

Áno. Ale viete, niektoré strany dávali v kampani nezmyselné sľuby, zobrali ju čisto politicky. 

Hovorili, že ľudia nič nepocítia, žiadne dane sa nebudú zvyšovať, len bude stačiť nekradnúť. Žiaľ, niektorí kolegovia veľmi lipnú na 19-percentných sadzbách, hoci všetci vedia, že je to nezmysel, že skutočné zaťaženie práce je omnoho vyššie. Pritom chceli zaťažiť vyššími odvodmi strednú vrstvu. Lipnutie na talizmanoch a istá samoregulácia po štyroch Ficových rokoch spôsobili svoje. 

Ja si naozaj myslím, že to bude reformná vláda, toto všetko sú len také počiatočné detské choroby. Napokon aj Dzurindova prvá vláda bola napriek zlému štartu veľmi úspešná, privatizovala banky a postavila ekonomiku na pevný základ.  

...áno, a ak to mám tak povedať, KDH je v tom asi  najpravicovejšie. My si, napríklad, myslíme, že malí podnikatelia by mali pracovať a nebehať po úradoch, jednoducho chceme, aby tu za tie štyri roky po nás niečo ostalo. 

Neviem, kde ste to počuli. 

.richard Sulík vraj na dovolenke v Dubrovníku vypracoval zásadné odvodové návrhy, ktoré mal rozoslať ostatným partnerom.

Nič také som nevidel. Ja osobne som navrhol, aby sa na ministerstve financií zriadila malá odvodová komisia, ktorá sa však, žiaľ, doteraz nestretla. Pán Sulík namiesto toho hovoril, že ho osvietilo v Dubrovníku. Nič to, stretneme sa a budeme o tom hovoriť. 

Veľmi zodpovedne.

(Smiech.)

Úvahy pána Mikloša boli prezentované, keď bola premiérka v zahraničí, takže úvahy a nápady už „odsršali“ skôr. Ja som raz už v rozhovore pre .týždeň povedal, že Ivana Mikloša pokladám za veľmi dobrého politika. K tomu by som dodal, že na poslednom stretnutí bol ochotný počúvať názory, bol ochotnejší než niektorí iní zúčastnení. Ja osobne sa teším na spoluprácu.

Sme koaliční partneri, ktorí chcú urobiť veľa dobrého pre túto krajinu.

Tykáme si asi pätnásť rokov. 

Nie. Ale plne ho rešpektujem a veľmi mu fandím.

Neviem, nečítal som všetko, čo povedal, ale ministrovi Mihálovi fandím. Povedal by som, že SaS ako strana má vo všeobecnosti zjednodušené videnie sveta. Nerozlišuje napríklad mikropodnikateľov, pre ktorých už len zrátať si skutočné náklady je príliš nákladné. To by radšej nič nerobili. Aj preto sú takíto ľudia v mnohých krajinách oslobodení od platenia daní. Takéto odtiene SaS príliš neuznáva. Oni to nemyslia zle, len to vidia trochu čierno-bielo.

Všeobecne sa má za to, že sociálne dávky majú byť cielené. Nemá predsa zmysel vyberať peniaze od bohatých, a potom im ich vracať okľukou späť. Peniaze treba dávať tým, ktorí ich potrebujú a nezneužijú. Invalidom preto dávame viac ako iným skupinám. Tieto odtiene mi  na odvodovom bonuse ako systéme chýbajú. 

Každá strana musí z niektorých svojich predstáv ustúpiť. 

Pokiaľ viem, tak tam nie je jednoznačne napísané, že sa odvodový bonus zavedie. 

Je tam skrátka veľa „ak-ak“.

Pokiaľ viem, ekonómovia zo SAV z bonusu nie sú celkom nadšení. Môžeme sa o tom baviť, ja to však nevidím ako najlepšie východisko pre Slovensku.  

Ako som povedal, každá strana zľavuje zo svojich jasne formulovaných priorít, pretože musíme nájsť kompromis.

Neviem si to vôbec predstaviť. Zoberte si to takto: jeden občan je vozíčkar, ďalší je leňoch, ďalší je dobrodruh, iný tvrdo pracuje, alebo je slepec. Je jednoducho veľmi veľa životných situácií. Samozrejme, systém má byť jednoduchý a prístupný ľuďom, ale v tomto by sme nemali experimentovať. Už sme tu mali rôzne experimenty,  naposledy komunistický...

Nazvime ho experiment pána Sulíka. Dajme už však Slovensku vydýchnuť a poučme sa z toho, čo úspešne existuje vo svete. 

My sme boli proti jednej dávke všetkým pred voľbami, a sme proti tomu aj po voľbách. Ale máme podobný názor na niektoré odvody.

Sú tam však uvedené podmienky.

 Ja to tak nečítam.

Pozitívnu, pretože KDH oprašuje niektoré myšlienky konzervatívnej pravice. Veľmi pozitívne sa vníma, že sme konzistentní a slobodní.

Pred voľbami sme povedali, že ak už sme členmi eurozóny, hoci KDH sa do nej neponáhľalo, tak musíme prebrať aj  zodpovednosť. Ak je to výhodné pre Slovensko, a som presvedčený, že pôžička je výhodná, musíme byť za. 

Ale mne je Fico ukradnutý, pre mňa sú kľúčové záujmy Slovenska, čo mám, mimochodom, v popise práce.

Ide o euro. Pôžička Grécku nie je nijakým morálnym hazardom, oveľa väčším morálnym hazardom je euroval, kde hovoríme ex ante, že keď sa niekto dostane do problémov, pomôžeme mu. Ale pôžička Grécku je až ex post, Gréci predtým o nej nemohli tušiť, dohodla sa až po tom, čo sa euro ocitlo vo veľkých problémoch. Pre mňa je teda úplne nepochopiteľné, ako sa dá hlasovať za euroval a súčasne hlasovať proti pôžičke, keď v prvom prípade ide o oveľa väčší morálny hazard.

Treba rokovať o všetkých možnostiach vrátane krajnosti, ktorá sa nazýva bankrot. Každá jednotlivá krajina nám môže byť ľahostajná, ale ide o naše spoločné euro. Keby zbankrotovalo Španielsko, tak je to vážne ohrozenie pre celú menu.

Znamenalo by to, že by sme prijali slovenskú korunu. Bol by to rozpad eurozóny. Preto sme ako eurozóna pomáhali Grécku.

Viac-menej áno, ale KDH v tomto varovalo. Dnes doplácame na to, že sme euro prijali prví a naši susedia ho ešte nemajú. Navyše, našu konkurenčnú schopnosť sme oslabili aj zavedením príliš silného výmenného kurzu. Ale dobre, už sme v eurozóne, máme z toho mnohé výhody a podľa toho sa musíme správať.

Pravdupovediac, neviem, nezávisí to len odo mňa. Som nováčikom v parlamente a mladým otcom, ktorý sa teraz viac venuje rodine a parlamentu než podpredsedníckej stoličke. Teraz je pre mňa dôležitejšie, ako rastú zuby mojim deťom.

Ale myslím, že pre každého rodiča je to tak. (Smiech).