Márii je venovaných viacero apokryfov, inými slovami prvých belet - ristických diel raného kresťanstva. Najzaujímavejšia je však na zobrazovaní Matky Božej mnohorakosť, pluralita rôznych obrazov a motívov. A tiež rozdiel medzi pravoslávnym východom a katolíckym západom.
.na východe
Prvýkrát som si to uvedomil v mestečku Ohrid, ktoré je dnes súčasťou Macedónska a v minulosti patrilo k Bulharskej ríši.
V Ohride sa po vyhnaní z Veľkej Moravy usadili žiaci Cyrila a Metoda, založili tu univerzitu, postavili desiatky kostolíkov a monastýrov. Mária je častým objektom pravoslávnych malieb, ikon aj fresiek. Zaujímavé však je, že na mnohých výjavoch vystupuje ako zraniteľná či smútiaca žena. V Ohride je celá séria dojímavých fresiek, kde vidieť opustenú Máriu túlajúcu sa prírodou, plnú zúfalstva a oplakávajúcu smrť svojho syna. Na prvom poschodí Hagie Sofie v dnešnom Istanbule sú pozostatky fresky s motívom posledného súdu, Mária opäť zarmútená prosí Ježiša s prísnym, ale spravodlivým výrazom v tvári, aby bol pri súde veľkorysý a milosrdný. A je to práve emócia v Máriinej tvári, ktorá dodáva freske silnú atmo - sféru. V neďalekom kostolíku Chora, kde je dnes múzeum, je zobrazené posledné usnutie Panny Márie, na rozdiel od podobných obrazov na Západe je nad jej lôžkom nahnutý aj Kristus, nielen apoštoli.
.na západe
Západnú tradíciu zobrazovania Panny Márie najlepšie vystihuje Pieta. Najslávnejšia je, samozrejme, Michelangelova v Chráme svätého Petra v Ríme. Mŕtvy Kristus leží v náručí Márie a hoci je Matka Božia v tvári smutná, viac ako smútok vyžaruje z jej tváre uvedomenie, že sa to muselo stať. Kristus bol predsa Boží syn a zomrieť musel. Mária si je toho vedomá a nijako sa Božej vôli nebúri. Pravoslávne emócie tu nahrádza západný racionalizmus. Ten istý obraz nájdeme aj vo filme, napríklad v jednej z posledných scén filmu Umučenie Krista od Mela Gibsona. Mária nepatrí len rôznym kultúram, ale aj rôznym rasám. Keď raz počas návštevy Afriky Ján Pavol II. daroval miestnym obraz čiernej Panny Márie Čenstochovskej, oni mu na oplátku darovali snehobielu sošku zo slonoviny. A hoci bola Mária židovka, Arabi dodnes veria, že najkrajšie ženy sa rodia v jej rodnej obci.
.na východe
Prvýkrát som si to uvedomil v mestečku Ohrid, ktoré je dnes súčasťou Macedónska a v minulosti patrilo k Bulharskej ríši.
V Ohride sa po vyhnaní z Veľkej Moravy usadili žiaci Cyrila a Metoda, založili tu univerzitu, postavili desiatky kostolíkov a monastýrov. Mária je častým objektom pravoslávnych malieb, ikon aj fresiek. Zaujímavé však je, že na mnohých výjavoch vystupuje ako zraniteľná či smútiaca žena. V Ohride je celá séria dojímavých fresiek, kde vidieť opustenú Máriu túlajúcu sa prírodou, plnú zúfalstva a oplakávajúcu smrť svojho syna. Na prvom poschodí Hagie Sofie v dnešnom Istanbule sú pozostatky fresky s motívom posledného súdu, Mária opäť zarmútená prosí Ježiša s prísnym, ale spravodlivým výrazom v tvári, aby bol pri súde veľkorysý a milosrdný. A je to práve emócia v Máriinej tvári, ktorá dodáva freske silnú atmo - sféru. V neďalekom kostolíku Chora, kde je dnes múzeum, je zobrazené posledné usnutie Panny Márie, na rozdiel od podobných obrazov na Západe je nad jej lôžkom nahnutý aj Kristus, nielen apoštoli.
.na západe
Západnú tradíciu zobrazovania Panny Márie najlepšie vystihuje Pieta. Najslávnejšia je, samozrejme, Michelangelova v Chráme svätého Petra v Ríme. Mŕtvy Kristus leží v náručí Márie a hoci je Matka Božia v tvári smutná, viac ako smútok vyžaruje z jej tváre uvedomenie, že sa to muselo stať. Kristus bol predsa Boží syn a zomrieť musel. Mária si je toho vedomá a nijako sa Božej vôli nebúri. Pravoslávne emócie tu nahrádza západný racionalizmus. Ten istý obraz nájdeme aj vo filme, napríklad v jednej z posledných scén filmu Umučenie Krista od Mela Gibsona. Mária nepatrí len rôznym kultúram, ale aj rôznym rasám. Keď raz počas návštevy Afriky Ján Pavol II. daroval miestnym obraz čiernej Panny Márie Čenstochovskej, oni mu na oplátku darovali snehobielu sošku zo slonoviny. A hoci bola Mária židovka, Arabi dodnes veria, že najkrajšie ženy sa rodia v jej rodnej obci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.