Nespokojná Amerika

Plán prezidenta Obamu na 50-miliardové verejné investície do dopravnej infraštruktúry verejnosť práve vzhľadom na deficit odmieta, a hoci republikáni predchádzajúceho prezidenta Busha stratili pre nepopulárnu vojnue v Iraku a hoci deficity rástli a ekonomika padala už za Bushovej vlády, v kongresových voľbách v novembri 2010 sa o svoje miesta trasú najmä demokratickí senátori a kongresmani. Ak sa to stane, tak viac ako výhra republikánov to bude prehra demokratov. Medzi víťazov bude, naopak, treba zaradiť Tea Party, hnutie konzervatívnych občianskych aktivistov, ktorí dokážu ovplyvňovať obe politické strany a ktorí sa dostávajú na politické výslnie. 

Demokratická matematika je jednoduchá: v 100-člennom senáte majú prevahu 10 hlasov (rozhoduje sa ako každé dva roky o jednej tretine senátorov), vo vyše 400-člennej Snemovni reprezentantov majú 39-člennú prevahu. Udržanie akejkoľvek väčšiny je pre demokratov rozhodujúce – a zdá sa, že čoraz ťažšie udržateľné. Republikáni majú šancu získať aj v niektorých tradičných liberálnych demokratických baštách, napríklad v Kalifornii, a otázne je aj senátorské kreslo šéfa demokratickej väčšiny v Senáte Harryho Reida.  Šance republikánov sú dokonca väčšie ako v roku 1994, keď Newt Gingrich s jeho Zmluvou s Amerikou pomohol po dvoch rokoch Clintonovej vlády získať republikánom obe komory Kongresu. 

Medzi porazenými však nemusia byť iba demokrati. Do mnohých republikánskych primárok vstúpili aktivisti Tea Party, aby presadili svojich kandidátov aj proti vôli straníckeho vedenia. Dobrým príkladom je Aljaška. Doterajšia republikánska senátorka Lisa Murkowski by vyhrala primárky a pravdepodobne aj voľby do Senátu, ak by do veci nevstúpili jej konzervatívni kritici, ktorí jej vyčítali liberálne postoje (nevystupovala napríklad proti umelým potratom). Aktivisti Tea Party podporili Murkowskej vyzývateľa Joea Millera, ktorý nakoniec primárky vyhral. V niektorých štátoch sa môže stať, že presadením konzervatívnejšieho kandidáta nakoniec republikáni v súboji s demokratmi to-ktoré senátorské miesto stratia, no možnosť, že by v Senáte zasadlo viacero „zásadovejších“ kandidátov, je pre aktivistov príliš lákavá. 

Práve energia aktivistov Tea Party je najviditeľnejším politickým javom posledného roka. Prezidentovi Bushovi pred šiestimi rokmi pomohla mobilizácia evangelikálnych kresťanov. Barackovi Obamovi pred dvoma rokmi sa, naopak, podarilo zmobilizovať úplne inú skupinu, mladších voličov, a tiež čiernych Američanov, ktorí túžili po nejakej zmene. Rozhodujúce pre úspech nie sú pasívne postoje voličov, ale akcieschopnosť a energia aktivistov. Prívržencov Tea Party spájajú konzervatívne postoje, patriotizmus a veľmi často náboženské presvedčenie. Energiu im dodáva odpor voči rastúcej úlohe štátu v ekonomike,  proti deficitom a dlhom a proti „elitám Washingtonu“, ktoré zasahujú do života bežných Američanov oveľa viac, než si to zakladatelia Ameriky želali. Tea Party, ktorá odvodzuje svoje pomenovanie od prvých odporcov voči britským daniam ešte pred americkým vyhlásením nezávislosti, nemá jasnú štruktúru a organizáciu, no má niektoré kľúčové mená. Jedným z týchto mien je Sarah Pallinová, bývalá guvernérka Aljašky, ktorú si pred dvoma rokmi vybral John McCain ako svoju kandidátku na viceprezidentku. Druhým kľúčovým menom je dnes konzervatívny moderátor televízie Fox News Glenn Beck, ktorý s programom aktivistov Tea Party zvolal koncom augusta vo Washingtone zhromaždenie, na ktoré prišlo neuveriteľných tristotisíc ľudí. 

Toto všetko patrí medzi signály nespokojnosti. Podľa takmer troch pätín Američanov sú dnes Spojené štáty na zostupe. Mnohí Obamovi priaznivci s tým súhlasia, a ako riešenie vidia nové investície do infraštruktúry alebo do vzdelania. Aktivisti Tea Party, väčšinou republikáni, vidia ako kľúč k zastaveniu amerického zostupu pravý opak: menšiu úlohu štátu, menšie štátne výdavky a dane, a tradičné konzervatívne hodnoty, patriotizmus a vieru. Amerika sa zhodne na tom, že je nespokojná. V tom, ako z krízy von, jej však chýba zhoda.