Ach ten Thilo

.ak sme naposledy písali, že na základe zverejnených úryvkov nebudú v novej Sarrazinovej knihe žiadne šokujúce pasáže, musíme sa trochu poopraviť: niektoré pasáže knihy Nemecko sa likviduje (Deutschland schafft sich ab) naozaj šokovali. Nemci sa už takmer tri týždne vášnivo hádajú, či Sarrazin prekročil tolerovateľné hranice slobodnej diskusie, keď dal inteligenciu do súvisu s genetickou výbavou jednotlivých národov a sociálnych skupín obyvateľstva, a taktiež navrhol, aby štát dával každej vysokoškolsky vzdelanej matke na každé dieťa, ktoré porodí pred tridsiatkou, štátnu prémiu 50-tisíc eur. 

Milí slovenskí čitatelia, vitajte v šou Thila Sarrazina...

Minulý štvrtok bolo v Potsdame dusno. Pred miestnou sálou protestuje 150 ľudí, ktorí o hrdlo skandujú heslá ako „rasista“. V sále panuje celkom iná nálada. Asi 750 divákov aplauduje mužovi, ktorého meno pozná vari každý gramotný Nemec. Thilo Sarrazin, pre publikum v tej chvíli ešte stále centrálny bankár, prezentuje svoju knihu a opakuje svoje tézy: Nemci ako národ vymierajú, ešte rýchlejšie vymiera vyššia kultúrna a vzdelanostná trieda, ktorú nahrádzajú demograficky čulejší Turkovia či Arabi z nižších sociálnych vrstiev. Krajina ako taká hlúpne a hrozí, že o sto rokov budú jej spoločenský ráz formovať moslimovia. Sarrazin nie je temný bájkar, cituje štatistiky, ohuruje číslami a znalosťou vedeckých výskumov. Pre svojich priaznivcov je nedobrovoľným štvancom: centrálna banka po uvedení jeho knihy navrhla prezidentovi Christianovi Wulffovi, aby ho definitívne odvolal z predstavenstva banky, a jeho rodná SPD ho chce zbaviť členstva. Sarrazin prvýkrát v Potsdame oznamuje, že radšej sám odíde. Pred svojimi to vysvetľuje nasledovne: „Môžem si dovoliť byť v konflikte s celou politickou triedou v Nemecku a so 70 percentami všetkých uverejňovaných názorov? Takú situáciu by dlhodobo nezvládal nikto.“ 

Centrálny bankár, ktorého politici obviňujú, že svojimi eugenickými teóriami privoláva duchov hnedej minulosti, jednoducho musel padnúť. V Nemecku neexistuje hroznejšie obvinenie. 

čo vlastne Thilo Sarrazin vo svojej knihe napísal? Zhutnene najmä to, čo v Nemecku nie je posledných desať rokov žiadnym tabu. Podľa Sarrazina bola masová imigrácia 60. a 70. rokov veľkou chybou. Veľká časť imigrantov sa neintegrovala do spoločnosti, Turci sa naďalej cítia ako Turci, žijú zo sociálneho štátu, ktorý viacdetným rodinám platí aj 3-tisíc eur mesačne, čím štát priamo znemožňuje ich integráciu do spoločnosti, aká sa darí napríklad v Amerike či Kanade. Sarrazin žiada nadobro skoncovať s imigračnými vlnami a prijímať len vysokokvalifikovaných pracovníkov, zrušiť mnohé sociálne benefity a nastoliť novú „kultúru očakávania“ – samozrejmosťou má byť, že Nemci budú očakávať asimiláciu od cudzincov a nebudú viac trpieť ich náreky, ako sa v Nemecku cítia diskriminovaní. Sarrazin ďalej na základe najpesimistickejších scenárov varuje, že ak doterajšie trendy pôrodnosti pretrvajú, v priebehu troch až štyroch generácií bude žiť v Nemecku iba 20 miliónov Nemcov a 35 miliónov moslimov (čo teda naozaj trochu preháňa...). 

Ale Thilo Sarrazin vstúpil aj na horúcu pôdu, keď si na pomoc svojich argumentov prizval aj biológiu a genetiku. Rôzne národy majú podľa neho rozdielny genetický základ a k nižšej inteligencii Turkov okrem sociálnych faktorov prispieva aj to, že medzi nimi často dochádza k manželstvám v rámci pokrvných príbuzných zväzkov. Na jeho biologickom exkurze sa rozčesla aj vedecká obec: kým jedna časť tvrdí, že najnovšie výskumy Sarrazin interpretuje na laika pozoruhodne presne, iná časť ho viní z pokusu vrátiť sa do rasových teórií 19. storočia. 

Zatiaľ čo medzi etablovanými politikmi jasne dominuje názor, že Sarrazin prekročil všetky mysliteľné hranice, v novinárskej komunite sa názory líšia. A to aj v rámci jednotlivých redakcií. Georg Mascolo, šéfredaktor magazínu Der Spiegel, pokladá Sarrazinove uzávery za „nesprávne“ a „neznesiteľné“. Redaktor Spieglu Matthias Matussek však všetkých, čo chcú Sarrazina diskvalifikovať zo slušnej debaty, upozorňuje, že Sarrazin reprezentuje „zlosť ľudí, ktorí majú plné zuby toho, že (...), že musia čítať o spolkoch sympatizujúcich s terorizmom, o vraždách zo cti, o vyhrážkach smrťou voči karikaturistom a režisérom, alebo musia počúvať, že na školských dvoroch sa rozumie oslovenie ‚ty kresťan´ ako nadávka“. Matussek dodáva, že je mu blízka Sarrazinova melanchólia z toho, že Nemci nielenže pracujú na svojom demografikcom úpadku, ale vymieraním elity sa postupne lúčia so svojimi najvyššími horizontmi kultúry a vzdelanosti. „Kto to označuje za rasizmus, nepochopil nič.“ Čitateľ nemeckých novín však tiež veľmi nezmúdrie: čo „odborne podkutý“ článok, to celkom iná interpretácia úrovne integrovanosti imigračných skupín, trendov prisťahovalectva či pôrodnosti moslimských žien. Novinári sa zhodujú len na jednom: väčšina nemeckého ľudu stojí za Sarrazinom. A tak horúcou debatou jesene bude, či si bývalý bankár, ktorého kniha ide na dračku, založí novú stranu, ktorá prekope miestnu politickú scénu.