Verejnoprávny monoskop

Športový kanál začal olympiádou. Takmer mesiac stanica vysielala nonstop priame športové prenosy. Po skončení letnej olympiády v Pekingu prišla realita: monoskop do 17. hodiny, pár hodín programu a pred polnocou koniec. Opäť len testovací obrazec s nepretržitým pípaním. 

Celý rok STV znášala za monoskop kritiku. Už malé lokálne televízie po celom Slovensku – je ich takmer stovka – vedia, že keď nevysielajú pohyblivé obrázky, ľudia ich prepnú. A keď už nie pohyblivé obrázky, tak aspoň infoservis či záber z kamery na námestie s hodinami a oznamami. STV tak po pol roku pohyblivé obrázky našla – namiesto monoskopu rotovala upútavky, prehľad programov, neskôr Živú panorámu. Rozhodne lepšie ako nič. Pretože platí základná premisa: aj monoskop je prenos signálu, je teda celkom jedno, či televízia vysiela drahú šou, alebo statické logo. Za vysielanie platí tak či tak. 

A keďže nikto na Slovensku nemá v archíve zatiaľ k dispozícii toľko pohyblivých obrázkov ako STV, nebol problém pred rokom spustiť na treťom kanáli 24-hodinové vysielanie. V archíve má STV reprízy športových magazínov, dokumentov, profilov a dôležitých prenosov, sú to stovky hodín vysielania a celkom zadarmo. Nič sa nestane, ak sa premiérové programy zopakujú za sebou v ten istý deň aj dvakrát. Aspoň ich má šancu vidieť viac divákov vo viacerých časoch, za zaplatené peniaze bude teda viac muziky. A keď si už stanicu zapne, možno ho k ponuke pritiahnu nasledujúce upútavky. 

Tretí rok si televízia naplánovala obrovské zisky z reklamy. No plán nevyšiel. STV tie peniaze nezarobila, pretože razila teóriu, že málo sledovaná nekvalita s nálepkou „verejnoprávnosť” je to pravé. Naplánovala si aj dotácie, no o tých sa dalo baviť len so starou vládou. Tá nová plánuje zrušiť poplatky za rozhlas a televíziu, pretože ich považuje za skryté dane. A ľudia ich prestali platiť už teraz.

Peniaze teda chýbajú. Čo v takej situácii urobí manažment Štefana Nižňanského? Vráti sa k monoskopu. Iste, urobí aj reálne škrty: osekal sa pomerne košatý plán nákupu športových prenosov. No stále platí, že monoskop stojí tie isté peniaze ako pohyblivé obrázky. A my si teraz platíme v čase medzi 23. hod. a 16,59 hod. za monoskop. Ak by aj tých šesť až sedem hodín pripraveného obrazového vysielania STV dvakrát za sebou zopakovala, získala by náplň na nonstop vysielanie. Problém teda nie je v tom, že nie je čo vysielať. 

Monoskop je hra, aby STV ukázala, ako sa má zle. V skutočnosti však učí divákov, aby si Trojku odvykli zapínať, alebo si ju ani radšej neladili. To si môže dovoliť len manažment, ktorý má stratový rozpočet, klesajúce ukazovatele sledovanosti a nič mu za to nehrozí. Len takýto manažment si môže dovoliť škrtiť svoj vlastný produkt viac, ako to robí finančná situácia. Autor je redaktorom Medialne.sk.