Recenzie

The Uniques From The Dust The Uniques

Najprv klavír naznačí jednoduchý harmonický vzorec, vzápätí sa pripájajú syntetizátorové, filmovú hudbu evokujúce sláčiky, vrcholiace dramatickým stop tajmom. Po sekunde ticha sláčiky vystrieda gitara ako zo zlatej éry monumentálneho poprocku spred tridsiatich rokov a klavír nahradí štebotajúci syntetizátor, pripomínajúce to isté obdobie. Až pri dýchavičnom vokále vieme, že to, čo počúvame, vzniká tu a teraz. Bratislavské trio The Uniques sa za svoje zvukové inšpirácie evidentne nehanbí. Nielen to. Celkom šikovne z nich pomocou svojho nesporného talentu dokáže uvariť hudbu zaujímavú, atmosférickú, miestami priam vzrušujúcu. Dokonca aj anglické texty majú zmysel a svojskú poetiku. Človek by si skoro povedal, že to hádam ani nemôže byť slovenská kapela. A v tom je problém: The Uniques sú dobrí, ale v záplave kapiel, viac či menej tvorivo využívajúcich zvukový odkaz osemdesiatych rokov, sú málo „unique”. 

Isobel Campbell & Mark Lanegan Hawk V2

Kráska a netvor, dalo by sa povedať. Krehká blondína Isobel Campbell, ktorá hrávala na violončelo v skupine Belle and Sebastian a neustále sa mračiaci, s démonmi bojujúci Mark Lanegan, spevák (a bývalý bubeník) Queens of the Stone Age, v posledných rokoch vystupujúci sólovo, prípadne s Gregom Dullim v Gutter Twins alebo ako hosťujúci spevák s gospelovými Soulsavers. Tretí album tejto nežno-temnej dvojice je ako šťastné manželstvo, v ktorom sa protiklady priťahujú: Isobel skladá jemné pesničky, Mark im svojím nikotínovým basom dodáva existenciálnu hĺbku. Na obálke albumu sedia v aute, pričom volant má v ruke Isobel. Je to totiž hlavne jej platňa. Okrem dvoch kúskov countristu Townesa Van Zandta zložila všetky pesničky, pozvala muzikantov (gitarista James Iha, teda Smasho zo Smashing Pumpkins je medzi nimi) a celý album produkovala. Krásne, smutné pesničky. Aj folk, aj country, aj tvrdý rock. Aj láska, aj peklo, aj návrat z neho.

Black Crowes: Cardinology Silver Arrow

Americká skupina Black Crowes si opäť dáva neurčitú pauzu, no tentoraz to nie je také dramatické ako začiatkom minulej dekády, keď si rozhádaní bratia Robinsonovci, lídri skupiny, nevedeli prísť na meno. Pauza trvala viac ako päť rokov, no nakoniec Black Crowes, ktorí stratili šťavu, prospela. Skupina v roku 2008 nahrala skvelý album Warpaint. Súčasný rozchod na neurčitý čas skôr súvisí s vyčerpanosťou jej členov z koncertného života a ešte predtým, než sa kapela rozhodla pre odpočinok, nahrala nový album Craweology. Ten je v skutočnosti výberom známych songov s tým rozdielom, že ich nahrala v nových akustických úpravách. Crowes nikdy nemali obrovské hity, možno len na začiatku kariéry, no 2-CD Craweology potvrdzuje, že sa z nich za tie roky stala skvelá rocková hippie skupina, ktorá sa čím ďalej, tým viac tlačí do slobodného teritória, ktoré kedysi objavili Grateful Dead. Craweology je skvelý album na dlhé jesenné večery, pretože aj po niekoľkonásbonom počutí je tam stále čo objavovať.

Nothing But Swing Trio: NBS Trio Plays Komeda BCD Records/Hevhetia

Meno skladateľa a klaviristu Krzysztofa Komedu u nás pozná málokto, napriek tomu, že v susednom Poľsku ostáva aj 41 rokov po svojom predčasnom odchode fenoménom. Na aktualizáciu jeho odkazu tentoraz dohliadlo banskobystrické trio, ktorého členovia Klaudius Kováč, Róbert Ragan a Peter Solárik už názvom deklarujú, že ich okrem poctivého a plnokrvného džezu nič viac nezaujíma. Jediné slovenské zoskupenie, ktoré by mohlo vziať záskok v ktoromkoľvek newyorskom klube trebárs hneď zajtra, modeluje geniálny komedovský materiál po svojom: kultovú Kattornu premieňa na apokalyptické zvolávanie duchov, nádhernú Kolysanku na swingovú uspávanku a My Ballad prekvapí odpichnutým groovom. A keďže bol Komeda dvorným skladateľom Romana Polanského, nechýba mrazivá Rosemary's Baby preslávená rovnomenným filmom. Bravó, páni! 

Mouss & Hakim - Vingt d'honneur Tactikollectif  2010

Skáčem po plafón. Títo dvaja ma neskutočne roztancovali  – bratia Mouss & Hakim.  Obaja boli členmi skupiny Zebda, možno najlepšej, akú kedy francúzski Arabi mali. Hrajú zmes štýlov rai, rock, reggae, šansón a  rap.  Lenže, je to  rap „nerap“, s pozitívnymi emóciami a šarmom. Tak je to aj teraz, na  koncertnom, výročnom albume Mouss & Hakim – Vingt d'honneur (2CD). Neočakávajte ubíjajúce verklíkovanie, ale originálne piesne, veselé, temperamentné, výrazne melodické, občas streknuté rapom, podfarbené arabskou lutnou a bubienkami, akordeónom a šantivou atmosférou. No zrazu ... komunistická Bandiera Rossa! Nuž, nezažili to, čo my. Preslávili sa albumom s názvom Hluk a smrad  (Chiracov výrok na adresu prisťahovalcov) a heslom „Musíš byť motivovaný“. Záľaha strhujúcich piesní nepoľaví od prvej až po poslednú. Báječná hudba, ale tá Bandiera ...  

The James – The Morning After Universal

V posledných dvoch dekádach minulého storočia sa britská skupina The James etablovala ako nevtieravá alternatíva onoho výseku vtedajšej poprockovej scény, ktorému kraľovali súbory ako Simple Minds, INXS atď. The James sa vyznačovali energickou a vkusnou hudbou v osobitom podaní, pod ktoré sa svojou charizmou podpísal hlavne spevák Tim Booth. Odvtedy napätie v baterkách povolilo. Dobrý vkus zostal, ale tok energie akoby sa obrátil. Hudba už vydáva záchytné body v podobe nápadov menej ochotne a vzrušivosť inak dosť splývajúcim pesničkám dodáva nevypovedaný temný potenciál textov. Intímnejšia podoba výpovede stále ponúka atmosféru, príjemný zvuk a imagináciu. Krátky čas albumu (31:20) je výsledkom experimentu, v rámci ktorého The James vydali v jednom roku hneď dva vzájomne nadväzujúce minialbumy: The Night Before a The Morning After.