Prvé zvyšovanie daní

Päť miliárd eur je zárez, ktorý nám budú potomkovia otĺkať o hlavu. A my budeme musieť byť ticho, lebo nebudeme vedieť zdôvodniť, prečo to zadlženie. Neostane im po nás po tomto roku ani o 100 km diaľnic viac, ani fungujúce zdravotníctvo, ani kvalitnejšie školstvo či efektívna verejná správa. Pri moci bola vláda, ktorá nám servírovala život nad pomery, na  ktorý by sme mali nárok  vtedy, keby sme platili o 60 percent (!) vyššie dane do štátneho rozpočtu. Ako teraz z toho von?

Možnosti sú v zásade dve. Buď sú súčasné výdavky nevyhnutné a v primeranej výške, a preto by sme im mali adekvátne prispôsobiť výšku daní. Alebo výdavky považujeme za privysoké a neefektívne a malo by dôjsť k ich zníženiu. 

Vo volebných programoch žiadna strana nesľubovala zvyšovanie daní, hoci všetky vedeli o katastrofálne prázdnej štátnej pokladnici, ale skoro všetky sľubovali znižovanie výdavkov. Na znižovanie výdavkov má teda súčasný parlament mandát ľudu. Výsledok? Na stole chýbajú konkrétne návrhy šetrenia, ale už je známe, o koľko sa majú zvyšovať dane.

Nápad na zvyšovanie odvodov sa nestretol s pochvalnými ohlasmi. Nečudo, veď predložený návrh nemal koncepciu a v horšom prípade by šikovných a vzdelaných vyhnal pre vysoké odvody do zahraničia. Vládnuca koalícia na to zareagovala úkrokom, teda nie krokom vzad. Selektívne zvyšovanie odvodov zatiaľ nahradila plošným zvýšením sadzby DPH. Obe možnosti znamenajú zhoršenie situácie zviechavajúcej sa ekonomiky, ale negatíva vyššej DPH sa rozložia medzi všetkých spotrebiteľov. Vyššie odvody by postihli len vybratú skupinu pracujúcich ľudí. Muselo však hneď prísť k zvyšovaniu sadzby? Koalícia mohla  pristúpiť k zrušeniu 10-percentnej sadzby na vybrané tovary. Ukončilo by sa tak bezdôvodné zvýhodnenie časti spotrebiteľov, sprehľadnil by sa daňový systém. Rozpočtu by to prinieslo zhruba 120 miliónov eur, čo nie je tak ďaleko od očakávaných 183 miliónov z vyššej sadzby DPH. Odstránila by sa tým aj neadresnosť, pretože vďaka nižšej DPH na lieky či knihy majú lacnejšiu spotrebu nielen dôchodcovia, ale aj všetci s nadštandardným príjmom. Nedostatok príjmov niektorých skupín obyvateľstva a ich neschopnosť zabezpečiť si základné lieky by mal štát riešiť pomocou sociálneho systému, ten daňový má úplne iné funkcie. Koalícia zvolila jednoduchšiu cestu vyššej sadzby, ktorú sa snaží zľahčovať dočasnosťou opatrenia. Nakoľko sa dá veriť, že vláda po štyroch rokoch, stále s deficitným rozpočtom, zníži sadzbu?  Vynára sa časom osvedčený Friedmanov výrok: „Nič nie je také trvalé ako dočasné opatrenia vlády.“ 

Metóda boja s deficitom zvyšovaním príjmov má aj druhú negatívnu stránku. Vyššie daňové príjmy znižujú deficit a budia dojem, že o danú sumu netreba znižovať výdavky. Zaniká tak diskusia o opodstatnenosti mnohých výdavkov najmä štátneho rozpočtu. Chýbajúcich 63 miliónov eur po zjednotení sadzby na 19 % mohla koalícia získať napríklad zoškrtaním neefektívnej podpory bývania.

Koalícia navrhla v tomto balíčku opatrení zvýšenie daní o 350 miliónov eur, zhruba 65 eur na občana. Za tri roky sa táto suma má vyšplhať na 500 miliónov eur. Občan sa môže oprávnene pýtať: o čo sa zlepšila kvalita služieb poskytovaných štátom, že treba platiť vyššie dane? Nezlepšila a práve to je príčinou vysokého deficitu. Bolo by klamlivé tváriť sa, že nižšie výdavky na aparát ministerstiev a transparentnejšie verejné obstarávanie povedú k zásadnému zlepšeniu bilancie. 

Podstatné znižovanie deficitu, ak má k nemu dôjsť cez výdavkovú stranu, bude vyžadovať reformy vo  vzdelávaní, doprave, sociálnom systéme, zdravotníctve či dôchodkoch. Také reformy, ktoré znížia nielen plytvanie, ale aj rozsah štátom financovaných služieb. Pretože 5 miliárd eur je deficit, ktorý sa nedá riešiť prepúšťaním ani zvýšením sadzby DPH o 1%. Na zázrak v podobe prudkého rastu daňových príjmov ako výsledku ekonomického rastu sa momentálne nedá spoliehať. 

Je na čase, aby  koalícia začala o reformách nahlas hovoriť a pripravovať prvé kroky. Ak nebude mať dostatok odvahy, súčasné zvyšovanie daní nebude posledné.