.ešte stále ste riaditeľkou Košíc 2013?
Samozrejme.
.no, nám sa to až také samozrejmé nezdá. Niektorí košickí politici žiadajú po koncerte kapely „P**a z hoven“ v Kulturparku vašu hlavu...
V skutočnosti je to inak.
.ako?
V médiách sa to intepretovalo trochu redukovane, pretože uzne - senie mestského zastupiteľstva nehovorilo nič o tom, že by som mala byť odvolaná. Primátora miestni poslanci zaviazali, aby ako predseda správnej rady na jej zasadaní prediskutoval celú kauzu a aby z toho vyvodil nejaké opatrenia, vrátane personálnych. Moje odvolanie žiada len jeden nezávislý poslanec.
.ale keďže nemáte žiadnu zástupkyňu, čo iné môžu mať miestni poslanci na mysli než vaše odvolanie?
Ja neviem. Viem len, že v skutočnosti sa celý ten rozruch týka niečoho iného než tej kapely.
.čoho?
Idú komunálne voľby a niektorí poslanci sa potrebujú zviditeľniť. O tej kapele sa hovorí až teraz, hoci vystúpila niekedy v máji. Pritom nešlo o koncert, ale o vernisáž výtvarníka Mária Chromého, laureáta Ceny Oskára Čepana, kde hrali tri kapely a jedna z nich bola táto...
.v každom prípade aj vzhľadom na blížiace sa komunálky je vaša pozícia ohrozená, či nie?
Ja naozaj neviem.
.stojí primátor František Knapík za vami?
Myslím si, že stojí, ale opýtať sa treba jeho.
.kto vás vlastne môže odvolať?
Ani primátor, ani miestni poslanci, ale len správna rada, kde sú politickí nominanti, nezávislí experti aj súkromné firmy, ktoré podporujú projekt. Je to dobre nastavený systém.
.v .týždni si myslíme, že vaše odvolanie len pre názov jednej kapely by bola veľká hlúposť. Nebolo však hlú pe aj to, že pod hlavičkou európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) vystupovala skupina, ktorej plný názov nie je publikovateľný?
Áno, keby to bolo takto, mohli by sme o tom diskutovať. Ale Košice 2013 je jeden obrovský rozvojový a transformačný projekt, ktorý nastavuje víziu mesta na najbližších 20-30 rokov. Celý projekt má asi desať veľkých podprojektov a mnoho desiatok menších podprojektov. Jeden z tých veľkých sa volá Kasárne Kulturpark, ide vlastne o transformáciu bývalých kasární na kultúrnu štvrť, ktorá obsahuje aj kultúrne centrum, zamerané na súčasné umenie. Centrum má svojho dramaturga, ktorý tu za osem mesiacov urobil takmer 200 podujatí a prilákal sem desaťtisíce ľudí. Medzi týmto množstvom akcií je aj cyklus výstav súčasných výtvarníkov. Realizuje ho jedno občianske združenie, ktoré má samostatný grant. A v rámci tohto cyklu vystúpila na jednej vernisáži kapela, pre ktorú vznikla celá „kauza“. Celý cyklus je robený veľmi dobre, vďaka nemu môžu vystavovať mnohí mladí výtvarníci, ktorí by si inak sotva našli svoj priestor.
.asi pred dvoma rokmi nám v rozhovore uznávaný kultúrny expert Robert Palmer povedal, že projekt EHMK mnohé mestá nezvládli z toho dôvodu, že vyvolal na politickej miestnej úrovni frustráciu a hnev. V Košiciach je situácia nasledovná: miestni poslanci sú pre ten projekt rozhádaní, niektorí by vás najradšej asi odvolali, Košický samosprávny kraj sa hnevá, že ho ignorujete, vy sama ste nedávno uviedli, že Košiciam hrozí odobratie titulu EHMK, pretože Ficova vláda meškala s platbami. Nesmerujú ambiciózne Košice ku krachu celého projektu?
Poviem to takto: toto sú štandardné veci, ktoré sa dejú všade, aj vo vyspelých západoeurópskych mestách. Tento projekt má aj politický rozmer, nemožno ho zrealizovať bez politickej podpory na všetkých úrovniach. Sú príklady miest, ktoré nás skôr odstrašujú. Minulý rok mal titul EHMK litovský Vilnius, prvýkrát išlo o mesto zo strednej a východnej Európy, a dopadlo to zle. Je fakt, že prišla hospodárska kríza, ktorá zoškrtala pôvodné plány na desatinu, ale keby ten projekt postavili rozvojovo, žiadna kríza by ho až tak neohrozila.
.čo to znamená, že nebol postavený rozvojovo?
V Litve to poňali ako festival. A práve to odlišuje úspešné od neúspešných miest.
.teda neúspechom a dlhmi končia tie európske mestá, ktoré si z akcie spravia jeden rok trvajúci festival?
Áno, v zásade je to tak.Práve tak to vyzeralo najmä na začiatkoch v 80. rokoch, keď sa to začalo robiť. Na týchto celoročných festivaloch sa preinvestovali straš né peniaze, ale bez nejakého dlhotrvajúceho efektu. Všetko však zmenil Glasgow v roku 1990, ktorý pochopil titul EHMK ako šancu na absolútny rebranding a zmenu charakteru mesta. Skúste si to otestovať – každý Glasgowčan, ktorého stretnete, vám potvrdí, že pre mesto to bol rádový skok a dnes je niekde úplne inde. Ono to teda nie je ani tak o peniazoch, ale o vôli dať mestu zásadný rozvojový impulz.
.ako chcete zmeniť dnešnú tvár Košíc?
Chceme vytvoriť novú kultúrnu infraštruktúru. Dnes máme systém verejných kultúrnych inštitúcií, ktoré majú svoje budovy a konštantné financovanie. Všetko ostatné je viac-menej neriadené. Najväčší problém takzvanej nezávislej kultúry nie je ani tak to, že nevie na seba zohnať peniaze, ale v tom, že nemá fyzický priestor, kde by sa mohla realizovať. Náš projekt je teda vyslovene spravený tak, aby sa v Košiciach doplnila chýbajúca kultúrna infraštruktúra. Preto chceme zrekonštruovať amfiteáter na multifunkčnú halu, robíme projekt Kasární alebo projekt výmenníkov na sídliskách...
...výmenníkov?
Áno, ide o premenu malých, škaredých sídliskových výmenníkov, ktoré dosiaľ slúžili na distribúciu tepla, na sídliskové kultúrne komunity.
.ako ste na to prišli?
Vďaka tomu, že tá technológia sa v posledných rokoch atomizuje a teplári už nepotrebujú sídliskové výmenníky, ale stačí im jeden boiler, sa uvoľnili prázdne priestory. Preto to chceme využiť a transformovať vybrané sídliskové výmenníky na akési komunitné centrá. Cieľom desiatok projektov je, aby obyvatelia z Košíc neodchádzali, ale naopak, aby do nich konečne prichádzali.
.exodus z Bratislavy do Košíc...?
Napríklad. Mimochodom, dnes sa to už aj deje, niektorí umelci prichádzajú do Košíc, lebo tu dostávajú priestor. Mnohí kultúrni činovníci však projektu Košice 2013 nerozumejú. Myslia si, že majú dostávať viac peňazí na to, čo robili doteraz. Ale ten projekt je rozvojový, má dopĺňať to, čo v meste dosiaľ nebolo.
.ten rok 2013 teda pre vás vlastne ani nie je dôležitý?
To je len symbol. Dôležitý je v tom, že v tom roku musíme vygenerovať program, ktorý priláka zahraničných návštevníkov. Tí by mali vďaka programu pochopiť, kde to mesto je, ako sa za posledné roky posunulo a kde bude o ďalších päť rokov. Mimochodom, už aj dnes opúšťajú zahraniční návštevníci Košice s pocitom, že sa tam dejú zaujímavé veci a žijú tam zaujímaví ľudia. Po tých pár rokoch, čo som v Košiciach, si myslím, že mesto má veľmi dobré šance, aby sa stalo atraktívnym protipólom Bratislavy. Len dúfam, že si to samotní Košičania nepokazia. Napríklad takýmito „kauzami“. (Smiech)
.ešte sa vráťme k tým výmenníkom. Naozaj je to tak, že sídliskoví ľudia o to stoja?
Áno. Jeden výmenník je už zrekonštruovaný a funguje, do roku 2013 sa spustí ďalších sedem. A pri tom jednom už fungujúcom výmenníku sa nám potvrdilo, že ľudia sú schopní vytvoriť komunitu, ktorú tvoria susedia rôznych generácií, od detí cez mladých po dôchodcov. Pritom to vôbec nie je tak, že my tým ľuďom nanucujeme umenie. Naopak, ľudia si povedali, čo chcú, robia tu napríklad aj domové schôdze. My sme im dali k dispozícii komunitných pracovníkov, ale najmä sme tu vytvorili potenciál a priestor, aby sa tvoriví ľudia mohli realizovať.
.povedzte nejaký konkrétny príklad, čo sa vo výmenníku podarilo.
Napríklad štrikované graffiti. Ide o formu zásahu do urbánneho prostredia – idete napríklad do práce a zábradlie pri zástavke je obštrikované. Pozvali sme umelcov zo zahraničia, ktorých sme spojili s košickými výtvarníkmi. Umelci robili niekoľko týždňov workshopy s obyvateľmi sídliska, najmä staršími paniami. Výsledkom bolo, že sa obštrikovalo okolie výmenníka a v centre mesta sa obštrikoval celý jeden most. Je to príklad toho, ako sa dá vytvoriť komunita, pričom nejde o tancovanie macareny, a súčasne sa dá skrášliť tvár miesta.
.nedalo by sa toto všetko uskutočniť aj bez toho, aby boli Košice nejakým oficiálnym európskym hlavným mestom kultúry?
Určite by sa to dalo. Otázkou je len, či by na to existoval potrebný impulz, ktorý dodáva tento projekt. Navyše, titul EHMK pridáva celému snaženiu kredibilitu, PR a medzinárodný rozmer, ktorý je nesmierne dôležitý.
.kasárne či výmenníky sú milé aktivity. Lenže na to, aby Košice ako európske hlavné mesto kultúry uspeli a projekt ich príliš nezadlžil, potrebujú prilákať mnohých turistov zo zahraničia. Nie sú však tieto akcie príliš provinčné?
Naopak, ten projekt má v sebe obrovské európske témy a na zahraničných podujatiach sa stretáva s obdivom. Jednou z veľkých tém je transformácia postkomunistického mesta a myslenia ľudí, ale aj téma mesta na hranici.
.toto má zaujímať desať- až státisíce turistov?
Ale cestovný ruch vôbec nie je primárnym cieľom, je len želaným efektom. Aj vďaka nášmu projektu vznikol v Košiciach prvý klaster cestovného ruchu, to znamená, že rôzne verejné aj súkromné organizácie konečne spolupracujú pri propagácii a marketingu mesta. Košice, a vlastne žiadne mesto na Slovensku, nemôžu turistov lákať podobne ako Paríž či Barcelona na nejaké svetovo známe kultúrne dedičstvo. Na to nám chýba tá Eiffelovka. Ambíciou Košíc preto nie je priťahovať veľké masy turistov, ale priťahovať nových obyvateľov. Jednoducho ide o to, aby boli Košice dobrým miestom pre život. Ak v meste vytvoríte atmosféru, ktorá priťahuje ľudí, pritiahnete aj turistov, ktorí by sem inak nenašli cestu. My sa naozaj nemôžeme porovnávať s Marseilles, ktoré bude v roku 2013 spolu s nami hlavným kultúrnym mestom. Francúzi vyčlenili 100 miliónov eur iba na program, nemusia budovať žiadnu infraštruktúru, lebo všetko už majú.
.so 100-miliónovým rozpočtom rátate aj vy...
...lenže z toho 70 miliónov je určených len na investície. Tým chcem povedať len toľko, že sotva môžeme súperiť s Marseilles najlepšou divadelnou produk - ciou. Môžeme byť však zaujímaví tým, že napríklad umelci zo zahraničia budú vedieť, že v Košiciach žijú zaujímaví ľudia a dajú sa tu robiť dobré kultúrne projekty.
.my sme si mysleli, že veľkou témou Košíc 2013 a európskym trhákom bude košický rodák Sándor Márai. Toho ste však dosiaľ nezmienili...
Lebo som sa k tomu ešte nedostala. (Smiech) Samozrejme, Márai je pre nás veľmi dôležitou témou, pretože je to jediná osobnosť, ktorá je z Košíc a je známa po celom svete. Je vôbec naším marketingovým cieľom, aby sme v povedomí ľudí meno Máraia čoraz viac prepájali s Košicami. Ja nemám celkom rada, keď sa hovorí o Andym Warholovi ako o rodákovi z východného Slovenska. Jednak to nie je pravda, pretože Warhol sa narodil v Pittsburgu a jednak jeho tvorba s nami nesúvisí. Ale Máraiove diela dýchajú Košicami, čítate v nich, ako chodil trebárs po Mäsiarskej ulici. Poviem to ešte inak: chceme dosiahnuť, aby sa Márai spájal s Košicami tak, ako sa Kafka spája s Prahou. Mimochodom, Máraia som dosiaľ čítala iba v angličtine. Pre našu kultúru má preto nemalý význam, že do roku 2013 vďaka spolupráci s Kalligramom vyjdú všetky Máraiove diela konečne v slovenčine. Máraia takisto dostaneme do divadla aj do baletu.
.ale ešte raz: projekt stojí veľa peňazí a máme tu veľa príkladov krachu v súvislosti s inými európskymi mestami. Čo ten projekt ohrozuje najviac?
Nie sú to peniaze, i keď s peniazmi sú, samozrejme, vždy problémy. Košice 2013 najviac ohrozuje fakt, že prekračujeme zaužívané rámce. Môže sa stať, že aj tí, pre ktorých to robíte, s tým nakoniec nebudú stotožnení. Ale vízie sa ináč nedajú realizovať. Poviem príklad: podaktorí sa pýtajú, prečo chceme Európe ukazovať škaredé výmenníky a nie krásnu katedrálu. Neuvedomujú si, že gotická katedrála v Košiciach je síce skutočne krásna, ale podobná je v každom druhom francúzskom meste. Projekty typu výmenník, do ktorého sú zaangažovaní ľudia na sídliskách, sú však unikátom. Náš projekt bol v čase, keď vyhral, považovaný za suverénne najlepší z východnej Európy a za jeden z najlepších projektov vôbec. Vilnius dopadol zle, maďarský Pécs splnil málo z toho, čo sľúbil, na budúci rok bude Tallin, ktorý má obrovské problémy s financiami. Od Košíc sa očakáva, že bude prvým východoeurópskym mestom, ktoré to urobí naozaj dobre. A ja naozaj napriek všetkým problémom verím, že sa to podarí.
.pre vás je kľúčová podpora miestnych autorít. Ako sa spolupracuje s primátorom Knapíkom?
V zásade dobre. On má veľkú zásluhu na tom, že ten projekt ustál vtedy, keď sa pripravoval. Boli totiž aj iné projektové nápady, ktoré by v tej súťaži neuspeli ani v prvom kole. On podržal projekt, ktorý bol progresívny a nebolo to ľahké. Teraz to už len treba ustáť v čase realizácie.
.čo by sa stalo, keby v komunálnych voľbách vyhral exminister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru?
Neviem. Opýtam sa ho. Čakám na zverejnenie všetkých kandidátov na košického primátora. Keď budú oficiálne zverejnení, tak by som sa chcela s každým z nich stretnúť.
.ako to teraz vyzerá s peniazmi?
Ešte bývalá vláda schválila – a súčasná rozhodnutie potvrdila – 60 miliónov eur na investície, ktoré pôjdu zo štrukturálnych fondov. Investičný proces realizuje košický magistrát. Ďalších 10 miliónov schválilo ministerstvo kultúry, ktoré sa postupne dávajú na program a zvyšný rozpočet sa má vyskladať z prostriedkov mesta, kraja a súkromných partnerov.
.ktorá z týchto položiek je najväčším rizikom?
Najväčším rizikom je, že základom rozpočtu sú peniaze na elementárny chod projektu. Tieto musí dať mesto. Košice schválili výhľadový plán o financovaní, ktorý sa nedodržuje, lebo je kríza a mesto tie peniaze objektívne nemá. V dôsledku toho máme na tento rok asi len polovicu z toho, čo sme mali mať a robíme za to oveľa viac než sa plánovalo.
.ficova vláda až v poslednej chvíli zvládla zmanažovať tých 60 miliónov eur. Prečo?
Nechcem krivdiť minulej vláde. To naťahovanie nebolo len jej vinou. A minister kultúry Marek Maďarič výrazne prispel k tomu, že sa vláda rozhodla nakoniec tie peniaze uvoľniť. V každom prípade však došlo k neplánovanému sklzu, ale dúfame, že všetko aj napriek tomu stihneme.
.nehrozí, že sa Košice vinou projektu neúmerne zadĺžia?
Skúsenosti z Nemecka ukazujú, že takýto projekt môže mestám pomôcť z akútnych finan čných problémov tým, že do miest prídu sofistikované investície. Toto je ambícia aj v Košiciach a ja si myslím, že to je celkom reálna ambícia. Len si to vyžaduje synergiu a jasnú politickú víziu.
.ako vôbec vás, Bratislavčanku s neprepočuteľným prízvukom, vnímajú v Košiciach?
Začnem európskym kontextom...
.takže vás vnímajú najmä ako Európanku...
(Smiech.) Chcela som len povedať, že šéfovia EHMK bežne pochádzajú z iných miest danej krajiny alebo zo zahraničia.
.to je v poriadku. Akí sú k vám Košičania?
Predsudky sú všade, v Bratislave aj v Košiciach. Okrem extrémnych názorov som väčší problém nemala. Mnohí to naopak vnímajú pozitívne. Fakt, že nie som z Košíc, je pre mňa výhodou, pretože nie som zapletená do miestnych pomerov. A v Košiciach nemám iné záujmy okrem tohto projektu.
.ako vyzerá váš bežný pracovný týždeň?
Minimálne polovicu týždňa som v Košiciach. Okrem toho musím byť v Bratislave a často musím cestovať do zahraničia.
.ako vníma košicko-európske angažmán váš otec, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš?
Vždy, keď sme sa o tom rozprávali, hovoril o tom pozitívne.
.aký máte vzťah?
Svojho otca si vážim. Myslím si, že má mnohé zaujímavé názory a v mnohých veciach spolu nesúhlasíme a nesúhlasíme otvorene.
.teda sa bavíte o citlivých témach?
Každý z nás je zodpovedný sám za seba. Ja aj on. Paradoxom je, že ja vidím veľký rozdiel medzi tým, ako poznám svojho otca ja a aký je jeho mediálny obraz. Svojho otca považujem za utopického intelektuála štúrovského typu. V čase, keď som bola malým dieťaťom, bol hlboký komunizmus a národovectvo sa vôbec nenosilo, môj otec mňa a moje sestry vodil po Slovensku a hovoril nám, že toto je najkrajšia krajina na svete. On sa nestal národne orientovaným až vtedy, keď sa to stalo módou.
.mediálny obraz vášho otca ako esenesáckeho nacionalistu podľa vás nezodpovedá skutočnosti?
Myslím si, že nie. Aspoň ja ho tak nepoznám.
.vráťme sa ešte ku kauze tej milej kapelky. Naozaj si myslíte, že kultúrny „establišment“ má podporovať umelcov, ktorí mu rovno do tváre šplechnú, ako veľmi celým systémom pohŕdajú?
To je demagogicky postavená otázka, lebo preceňujete establišment aj túto konkrétnu kapelu. Som presvedčená, že úlohou establišmentu, teda verejných zdrojov a ľudí, ktorí o nich rozhodujú, je vytvárať podmienky a nie predpisovať obsah. Keď má mesto Košice projekt, ktorého súčasťou je centrum súčasného umenia, tak by to malo byť naozaj centrum súčasného umenia, so všetkým, čo k nemu patrí. Kritériá na obsah sú dané iba zákonom. Nesmie sa tam hajlovať, nesmú sa tam propagovať drogy, nebude sa tam premietať porno a podobne. Všetko ostatné je cenzúra. Ak má byť niekde naozaj tvorivé prostredie, tak tam musí byť sloboda. Ideologicky obmedzené „štátne“ umenie väčšinou dobre nedopadne.
Samozrejme.
.no, nám sa to až také samozrejmé nezdá. Niektorí košickí politici žiadajú po koncerte kapely „P**a z hoven“ v Kulturparku vašu hlavu...
V skutočnosti je to inak.
.ako?
V médiách sa to intepretovalo trochu redukovane, pretože uzne - senie mestského zastupiteľstva nehovorilo nič o tom, že by som mala byť odvolaná. Primátora miestni poslanci zaviazali, aby ako predseda správnej rady na jej zasadaní prediskutoval celú kauzu a aby z toho vyvodil nejaké opatrenia, vrátane personálnych. Moje odvolanie žiada len jeden nezávislý poslanec.
.ale keďže nemáte žiadnu zástupkyňu, čo iné môžu mať miestni poslanci na mysli než vaše odvolanie?
Ja neviem. Viem len, že v skutočnosti sa celý ten rozruch týka niečoho iného než tej kapely.
.čoho?
Idú komunálne voľby a niektorí poslanci sa potrebujú zviditeľniť. O tej kapele sa hovorí až teraz, hoci vystúpila niekedy v máji. Pritom nešlo o koncert, ale o vernisáž výtvarníka Mária Chromého, laureáta Ceny Oskára Čepana, kde hrali tri kapely a jedna z nich bola táto...
.v každom prípade aj vzhľadom na blížiace sa komunálky je vaša pozícia ohrozená, či nie?
Ja naozaj neviem.
.stojí primátor František Knapík za vami?
Myslím si, že stojí, ale opýtať sa treba jeho.
.kto vás vlastne môže odvolať?
Ani primátor, ani miestni poslanci, ale len správna rada, kde sú politickí nominanti, nezávislí experti aj súkromné firmy, ktoré podporujú projekt. Je to dobre nastavený systém.
.v .týždni si myslíme, že vaše odvolanie len pre názov jednej kapely by bola veľká hlúposť. Nebolo však hlú pe aj to, že pod hlavičkou európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) vystupovala skupina, ktorej plný názov nie je publikovateľný?
Áno, keby to bolo takto, mohli by sme o tom diskutovať. Ale Košice 2013 je jeden obrovský rozvojový a transformačný projekt, ktorý nastavuje víziu mesta na najbližších 20-30 rokov. Celý projekt má asi desať veľkých podprojektov a mnoho desiatok menších podprojektov. Jeden z tých veľkých sa volá Kasárne Kulturpark, ide vlastne o transformáciu bývalých kasární na kultúrnu štvrť, ktorá obsahuje aj kultúrne centrum, zamerané na súčasné umenie. Centrum má svojho dramaturga, ktorý tu za osem mesiacov urobil takmer 200 podujatí a prilákal sem desaťtisíce ľudí. Medzi týmto množstvom akcií je aj cyklus výstav súčasných výtvarníkov. Realizuje ho jedno občianske združenie, ktoré má samostatný grant. A v rámci tohto cyklu vystúpila na jednej vernisáži kapela, pre ktorú vznikla celá „kauza“. Celý cyklus je robený veľmi dobre, vďaka nemu môžu vystavovať mnohí mladí výtvarníci, ktorí by si inak sotva našli svoj priestor.
.asi pred dvoma rokmi nám v rozhovore uznávaný kultúrny expert Robert Palmer povedal, že projekt EHMK mnohé mestá nezvládli z toho dôvodu, že vyvolal na politickej miestnej úrovni frustráciu a hnev. V Košiciach je situácia nasledovná: miestni poslanci sú pre ten projekt rozhádaní, niektorí by vás najradšej asi odvolali, Košický samosprávny kraj sa hnevá, že ho ignorujete, vy sama ste nedávno uviedli, že Košiciam hrozí odobratie titulu EHMK, pretože Ficova vláda meškala s platbami. Nesmerujú ambiciózne Košice ku krachu celého projektu?
Poviem to takto: toto sú štandardné veci, ktoré sa dejú všade, aj vo vyspelých západoeurópskych mestách. Tento projekt má aj politický rozmer, nemožno ho zrealizovať bez politickej podpory na všetkých úrovniach. Sú príklady miest, ktoré nás skôr odstrašujú. Minulý rok mal titul EHMK litovský Vilnius, prvýkrát išlo o mesto zo strednej a východnej Európy, a dopadlo to zle. Je fakt, že prišla hospodárska kríza, ktorá zoškrtala pôvodné plány na desatinu, ale keby ten projekt postavili rozvojovo, žiadna kríza by ho až tak neohrozila.
.čo to znamená, že nebol postavený rozvojovo?
V Litve to poňali ako festival. A práve to odlišuje úspešné od neúspešných miest.
.teda neúspechom a dlhmi končia tie európske mestá, ktoré si z akcie spravia jeden rok trvajúci festival?
Áno, v zásade je to tak.Práve tak to vyzeralo najmä na začiatkoch v 80. rokoch, keď sa to začalo robiť. Na týchto celoročných festivaloch sa preinvestovali straš né peniaze, ale bez nejakého dlhotrvajúceho efektu. Všetko však zmenil Glasgow v roku 1990, ktorý pochopil titul EHMK ako šancu na absolútny rebranding a zmenu charakteru mesta. Skúste si to otestovať – každý Glasgowčan, ktorého stretnete, vám potvrdí, že pre mesto to bol rádový skok a dnes je niekde úplne inde. Ono to teda nie je ani tak o peniazoch, ale o vôli dať mestu zásadný rozvojový impulz.
.ako chcete zmeniť dnešnú tvár Košíc?
Chceme vytvoriť novú kultúrnu infraštruktúru. Dnes máme systém verejných kultúrnych inštitúcií, ktoré majú svoje budovy a konštantné financovanie. Všetko ostatné je viac-menej neriadené. Najväčší problém takzvanej nezávislej kultúry nie je ani tak to, že nevie na seba zohnať peniaze, ale v tom, že nemá fyzický priestor, kde by sa mohla realizovať. Náš projekt je teda vyslovene spravený tak, aby sa v Košiciach doplnila chýbajúca kultúrna infraštruktúra. Preto chceme zrekonštruovať amfiteáter na multifunkčnú halu, robíme projekt Kasární alebo projekt výmenníkov na sídliskách...
...výmenníkov?
Áno, ide o premenu malých, škaredých sídliskových výmenníkov, ktoré dosiaľ slúžili na distribúciu tepla, na sídliskové kultúrne komunity.
.ako ste na to prišli?
Vďaka tomu, že tá technológia sa v posledných rokoch atomizuje a teplári už nepotrebujú sídliskové výmenníky, ale stačí im jeden boiler, sa uvoľnili prázdne priestory. Preto to chceme využiť a transformovať vybrané sídliskové výmenníky na akési komunitné centrá. Cieľom desiatok projektov je, aby obyvatelia z Košíc neodchádzali, ale naopak, aby do nich konečne prichádzali.
.exodus z Bratislavy do Košíc...?
Napríklad. Mimochodom, dnes sa to už aj deje, niektorí umelci prichádzajú do Košíc, lebo tu dostávajú priestor. Mnohí kultúrni činovníci však projektu Košice 2013 nerozumejú. Myslia si, že majú dostávať viac peňazí na to, čo robili doteraz. Ale ten projekt je rozvojový, má dopĺňať to, čo v meste dosiaľ nebolo.
.ten rok 2013 teda pre vás vlastne ani nie je dôležitý?
To je len symbol. Dôležitý je v tom, že v tom roku musíme vygenerovať program, ktorý priláka zahraničných návštevníkov. Tí by mali vďaka programu pochopiť, kde to mesto je, ako sa za posledné roky posunulo a kde bude o ďalších päť rokov. Mimochodom, už aj dnes opúšťajú zahraniční návštevníci Košice s pocitom, že sa tam dejú zaujímavé veci a žijú tam zaujímaví ľudia. Po tých pár rokoch, čo som v Košiciach, si myslím, že mesto má veľmi dobré šance, aby sa stalo atraktívnym protipólom Bratislavy. Len dúfam, že si to samotní Košičania nepokazia. Napríklad takýmito „kauzami“. (Smiech)
.ešte sa vráťme k tým výmenníkom. Naozaj je to tak, že sídliskoví ľudia o to stoja?
Áno. Jeden výmenník je už zrekonštruovaný a funguje, do roku 2013 sa spustí ďalších sedem. A pri tom jednom už fungujúcom výmenníku sa nám potvrdilo, že ľudia sú schopní vytvoriť komunitu, ktorú tvoria susedia rôznych generácií, od detí cez mladých po dôchodcov. Pritom to vôbec nie je tak, že my tým ľuďom nanucujeme umenie. Naopak, ľudia si povedali, čo chcú, robia tu napríklad aj domové schôdze. My sme im dali k dispozícii komunitných pracovníkov, ale najmä sme tu vytvorili potenciál a priestor, aby sa tvoriví ľudia mohli realizovať.
.povedzte nejaký konkrétny príklad, čo sa vo výmenníku podarilo.
Napríklad štrikované graffiti. Ide o formu zásahu do urbánneho prostredia – idete napríklad do práce a zábradlie pri zástavke je obštrikované. Pozvali sme umelcov zo zahraničia, ktorých sme spojili s košickými výtvarníkmi. Umelci robili niekoľko týždňov workshopy s obyvateľmi sídliska, najmä staršími paniami. Výsledkom bolo, že sa obštrikovalo okolie výmenníka a v centre mesta sa obštrikoval celý jeden most. Je to príklad toho, ako sa dá vytvoriť komunita, pričom nejde o tancovanie macareny, a súčasne sa dá skrášliť tvár miesta.
.nedalo by sa toto všetko uskutočniť aj bez toho, aby boli Košice nejakým oficiálnym európskym hlavným mestom kultúry?
Určite by sa to dalo. Otázkou je len, či by na to existoval potrebný impulz, ktorý dodáva tento projekt. Navyše, titul EHMK pridáva celému snaženiu kredibilitu, PR a medzinárodný rozmer, ktorý je nesmierne dôležitý.
.kasárne či výmenníky sú milé aktivity. Lenže na to, aby Košice ako európske hlavné mesto kultúry uspeli a projekt ich príliš nezadlžil, potrebujú prilákať mnohých turistov zo zahraničia. Nie sú však tieto akcie príliš provinčné?
Naopak, ten projekt má v sebe obrovské európske témy a na zahraničných podujatiach sa stretáva s obdivom. Jednou z veľkých tém je transformácia postkomunistického mesta a myslenia ľudí, ale aj téma mesta na hranici.
.toto má zaujímať desať- až státisíce turistov?
Ale cestovný ruch vôbec nie je primárnym cieľom, je len želaným efektom. Aj vďaka nášmu projektu vznikol v Košiciach prvý klaster cestovného ruchu, to znamená, že rôzne verejné aj súkromné organizácie konečne spolupracujú pri propagácii a marketingu mesta. Košice, a vlastne žiadne mesto na Slovensku, nemôžu turistov lákať podobne ako Paríž či Barcelona na nejaké svetovo známe kultúrne dedičstvo. Na to nám chýba tá Eiffelovka. Ambíciou Košíc preto nie je priťahovať veľké masy turistov, ale priťahovať nových obyvateľov. Jednoducho ide o to, aby boli Košice dobrým miestom pre život. Ak v meste vytvoríte atmosféru, ktorá priťahuje ľudí, pritiahnete aj turistov, ktorí by sem inak nenašli cestu. My sa naozaj nemôžeme porovnávať s Marseilles, ktoré bude v roku 2013 spolu s nami hlavným kultúrnym mestom. Francúzi vyčlenili 100 miliónov eur iba na program, nemusia budovať žiadnu infraštruktúru, lebo všetko už majú.
.so 100-miliónovým rozpočtom rátate aj vy...
...lenže z toho 70 miliónov je určených len na investície. Tým chcem povedať len toľko, že sotva môžeme súperiť s Marseilles najlepšou divadelnou produk - ciou. Môžeme byť však zaujímaví tým, že napríklad umelci zo zahraničia budú vedieť, že v Košiciach žijú zaujímaví ľudia a dajú sa tu robiť dobré kultúrne projekty.
.my sme si mysleli, že veľkou témou Košíc 2013 a európskym trhákom bude košický rodák Sándor Márai. Toho ste však dosiaľ nezmienili...
Lebo som sa k tomu ešte nedostala. (Smiech) Samozrejme, Márai je pre nás veľmi dôležitou témou, pretože je to jediná osobnosť, ktorá je z Košíc a je známa po celom svete. Je vôbec naším marketingovým cieľom, aby sme v povedomí ľudí meno Máraia čoraz viac prepájali s Košicami. Ja nemám celkom rada, keď sa hovorí o Andym Warholovi ako o rodákovi z východného Slovenska. Jednak to nie je pravda, pretože Warhol sa narodil v Pittsburgu a jednak jeho tvorba s nami nesúvisí. Ale Máraiove diela dýchajú Košicami, čítate v nich, ako chodil trebárs po Mäsiarskej ulici. Poviem to ešte inak: chceme dosiahnuť, aby sa Márai spájal s Košicami tak, ako sa Kafka spája s Prahou. Mimochodom, Máraia som dosiaľ čítala iba v angličtine. Pre našu kultúru má preto nemalý význam, že do roku 2013 vďaka spolupráci s Kalligramom vyjdú všetky Máraiove diela konečne v slovenčine. Máraia takisto dostaneme do divadla aj do baletu.
.ale ešte raz: projekt stojí veľa peňazí a máme tu veľa príkladov krachu v súvislosti s inými európskymi mestami. Čo ten projekt ohrozuje najviac?
Nie sú to peniaze, i keď s peniazmi sú, samozrejme, vždy problémy. Košice 2013 najviac ohrozuje fakt, že prekračujeme zaužívané rámce. Môže sa stať, že aj tí, pre ktorých to robíte, s tým nakoniec nebudú stotožnení. Ale vízie sa ináč nedajú realizovať. Poviem príklad: podaktorí sa pýtajú, prečo chceme Európe ukazovať škaredé výmenníky a nie krásnu katedrálu. Neuvedomujú si, že gotická katedrála v Košiciach je síce skutočne krásna, ale podobná je v každom druhom francúzskom meste. Projekty typu výmenník, do ktorého sú zaangažovaní ľudia na sídliskách, sú však unikátom. Náš projekt bol v čase, keď vyhral, považovaný za suverénne najlepší z východnej Európy a za jeden z najlepších projektov vôbec. Vilnius dopadol zle, maďarský Pécs splnil málo z toho, čo sľúbil, na budúci rok bude Tallin, ktorý má obrovské problémy s financiami. Od Košíc sa očakáva, že bude prvým východoeurópskym mestom, ktoré to urobí naozaj dobre. A ja naozaj napriek všetkým problémom verím, že sa to podarí.
.pre vás je kľúčová podpora miestnych autorít. Ako sa spolupracuje s primátorom Knapíkom?
V zásade dobre. On má veľkú zásluhu na tom, že ten projekt ustál vtedy, keď sa pripravoval. Boli totiž aj iné projektové nápady, ktoré by v tej súťaži neuspeli ani v prvom kole. On podržal projekt, ktorý bol progresívny a nebolo to ľahké. Teraz to už len treba ustáť v čase realizácie.
.čo by sa stalo, keby v komunálnych voľbách vyhral exminister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru?
Neviem. Opýtam sa ho. Čakám na zverejnenie všetkých kandidátov na košického primátora. Keď budú oficiálne zverejnení, tak by som sa chcela s každým z nich stretnúť.
.ako to teraz vyzerá s peniazmi?
Ešte bývalá vláda schválila – a súčasná rozhodnutie potvrdila – 60 miliónov eur na investície, ktoré pôjdu zo štrukturálnych fondov. Investičný proces realizuje košický magistrát. Ďalších 10 miliónov schválilo ministerstvo kultúry, ktoré sa postupne dávajú na program a zvyšný rozpočet sa má vyskladať z prostriedkov mesta, kraja a súkromných partnerov.
.ktorá z týchto položiek je najväčším rizikom?
Najväčším rizikom je, že základom rozpočtu sú peniaze na elementárny chod projektu. Tieto musí dať mesto. Košice schválili výhľadový plán o financovaní, ktorý sa nedodržuje, lebo je kríza a mesto tie peniaze objektívne nemá. V dôsledku toho máme na tento rok asi len polovicu z toho, čo sme mali mať a robíme za to oveľa viac než sa plánovalo.
.ficova vláda až v poslednej chvíli zvládla zmanažovať tých 60 miliónov eur. Prečo?
Nechcem krivdiť minulej vláde. To naťahovanie nebolo len jej vinou. A minister kultúry Marek Maďarič výrazne prispel k tomu, že sa vláda rozhodla nakoniec tie peniaze uvoľniť. V každom prípade však došlo k neplánovanému sklzu, ale dúfame, že všetko aj napriek tomu stihneme.
.nehrozí, že sa Košice vinou projektu neúmerne zadĺžia?
Skúsenosti z Nemecka ukazujú, že takýto projekt môže mestám pomôcť z akútnych finan čných problémov tým, že do miest prídu sofistikované investície. Toto je ambícia aj v Košiciach a ja si myslím, že to je celkom reálna ambícia. Len si to vyžaduje synergiu a jasnú politickú víziu.
.ako vôbec vás, Bratislavčanku s neprepočuteľným prízvukom, vnímajú v Košiciach?
Začnem európskym kontextom...
.takže vás vnímajú najmä ako Európanku...
(Smiech.) Chcela som len povedať, že šéfovia EHMK bežne pochádzajú z iných miest danej krajiny alebo zo zahraničia.
.to je v poriadku. Akí sú k vám Košičania?
Predsudky sú všade, v Bratislave aj v Košiciach. Okrem extrémnych názorov som väčší problém nemala. Mnohí to naopak vnímajú pozitívne. Fakt, že nie som z Košíc, je pre mňa výhodou, pretože nie som zapletená do miestnych pomerov. A v Košiciach nemám iné záujmy okrem tohto projektu.
.ako vyzerá váš bežný pracovný týždeň?
Minimálne polovicu týždňa som v Košiciach. Okrem toho musím byť v Bratislave a často musím cestovať do zahraničia.
.ako vníma košicko-európske angažmán váš otec, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš?
Vždy, keď sme sa o tom rozprávali, hovoril o tom pozitívne.
.aký máte vzťah?
Svojho otca si vážim. Myslím si, že má mnohé zaujímavé názory a v mnohých veciach spolu nesúhlasíme a nesúhlasíme otvorene.
.teda sa bavíte o citlivých témach?
Každý z nás je zodpovedný sám za seba. Ja aj on. Paradoxom je, že ja vidím veľký rozdiel medzi tým, ako poznám svojho otca ja a aký je jeho mediálny obraz. Svojho otca považujem za utopického intelektuála štúrovského typu. V čase, keď som bola malým dieťaťom, bol hlboký komunizmus a národovectvo sa vôbec nenosilo, môj otec mňa a moje sestry vodil po Slovensku a hovoril nám, že toto je najkrajšia krajina na svete. On sa nestal národne orientovaným až vtedy, keď sa to stalo módou.
.mediálny obraz vášho otca ako esenesáckeho nacionalistu podľa vás nezodpovedá skutočnosti?
Myslím si, že nie. Aspoň ja ho tak nepoznám.
.vráťme sa ešte ku kauze tej milej kapelky. Naozaj si myslíte, že kultúrny „establišment“ má podporovať umelcov, ktorí mu rovno do tváre šplechnú, ako veľmi celým systémom pohŕdajú?
To je demagogicky postavená otázka, lebo preceňujete establišment aj túto konkrétnu kapelu. Som presvedčená, že úlohou establišmentu, teda verejných zdrojov a ľudí, ktorí o nich rozhodujú, je vytvárať podmienky a nie predpisovať obsah. Keď má mesto Košice projekt, ktorého súčasťou je centrum súčasného umenia, tak by to malo byť naozaj centrum súčasného umenia, so všetkým, čo k nemu patrí. Kritériá na obsah sú dané iba zákonom. Nesmie sa tam hajlovať, nesmú sa tam propagovať drogy, nebude sa tam premietať porno a podobne. Všetko ostatné je cenzúra. Ak má byť niekde naozaj tvorivé prostredie, tak tam musí byť sloboda. Ideologicky obmedzené „štátne“ umenie väčšinou dobre nedopadne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.