Niekedy sa sám so sebou rozprávam, neviem či ide už o nejakú diagnózu, ale zatiaľ ma to ani nezaujíma... naozaj...? Mimoriadne zaujímavou vedeckou disciplínou sú logá hudobných skupín. Jednoznačne vedú metalisti. Ich kliky-háky na plagátoch ma vždy niečím fascinovali, niekedy nechápem, ako to niekto dokáže prečítať. Členovia komunity však vedia, o čo ide, čiže si to môžu dovoliť iba machri. Alebo aj nie, ktovie. Logá ale nemajú len metalisti, majú ich aj dinosaury ako The Rolling Stones... to je lož... Už ich majú takmer všetci. A nielen to. Majú fonty. Fotky. Manuály na koncerty. Na všetko procedúry. Schvaľovacie. Zatiaľ hlavne na sólo koncerty, ale už som videl desiatky plagátov na festivaly, kde nad lesom log partnerov bol iný les log umelcov. Pekne proporčne, podľa významu. Pravítka už nedržia len na marketingových oddeleniach a v reklamných agentúrach, ale aj v centrálach umeleckých telies. Festival sa nám zatiaľ darí udržať v našej grafickej línii. Pri koncertoch sa z usporiadateľa pomaly stáva len vykonávač. Napríklad Air. Chceli mať v celej Európe rovnakú kampaň. Urobili sme si to po svojom. Agentka priletela o deň skôr. Pri jazde Bratislavou zdúpnela. Priam chcela, aby sme všetko ešte pred príchodom skupiny prelepili. Stres. O deň neskôr cestou z letiska umelec prikázal zastaviť pod bilbordom. Vzal si foťák a odfotil si to. A spustil... samé nadšené slová, ako je rád, že sme sa s tým pohrali a že je to najkrajší vizuál na ich turné (autor Martin Jenča). Nie vždy sa to však dá, niekedy musíte ustúpiť. A tak budú čoskoro plagáty tej- ktorej skupiny rovnaké v každom meste. Miestni grafici tam iba nalejú iný názov klubu. Neviete si predstaviť, ako mi je to ľúto, hlavne ak máte okolo seba takých skvelých umelcov, ako je spomínaný Martin či Igor Derevenec. Jeho plagát si niektorí členovia Värttinä doma vraj zarámovali. Nuž, nič sa nedá robiť, vývoj sa nedá zastaviť. Ozaj, máte už svoje logo?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.