Rozumne o klimatických zmenách



 Od minulého roka, keď skrachovali kodanské rozhovory, sa nič nevyriešilo. Nedávny výskum, našťastie, ukazuje na múdrejší spôsob.
O realite globálneho otepľovania v hlavnom myšlienkovom prúde nepanujú nezhody. Kľúčové otázky sa týkajú reakcie. Táto diskusia však môže byť nemenej vzrušená. Už od roku 2001, keď mi vyšla kniha Skeptický ekológ, pripúšťam, že človekom spôsobené globálne otepľovanie je reálne. Napriek tomu mi aktivisti dávajú nálepku „popierača klimatických zmien". Odráža to hnev a frustráciu z môjho vytrvalého poukazovania na skutočnosť, že drastické obmedzovanie uhlíkových emisií nemá zmysel.
Centrum kodanského konsenzu, v ktorom pôsobím ako riaditeľ, nedávno požiadal veľkú skupinu špičkových klimatických ekonómov, aby preskúmali náklady a prínosy rôznych reakcií na globálne otepľovanie. Súčasne sme zvolali druhú skupinu ekonómov vrátane troch nositeľov Nobelovej ceny, aby tento výskum analyzovala a zoradila návrhy podľa vhodnosti. Ich výskum a zistenie vychádza pod titulom Múdre riešenia klimatických zmien.
Kniha obsahuje kapitolu klimatického ekonóma Richarda Tola, ktorý pôsobil ako sponzorujúci, hlavný i hosťujúci autor Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy. Vo svojej kapitole ukazuje, prečo sú grandiózne sľuby drastických a okamžitých „uhlíkových škrtov" pomýlenou stratégiou.
Tol zistil, že snaha udržať nárast teploty pod 2 stupňami Celzia, ako prisľúbili priemyselné krajiny skupiny G-8, by vyžadovala zníženie emisií asi o 80 percent do polovice storočia. Na základe obvyklých odhadov by sa tým v priebehu storočí predišlo celkovým klimatickým škodám vo výške asi 1,1 bilióna dolárov. Hospodársky rast by sa tým však znížil približne o 40 biliónov dolárov ročne. Každý rok až do konca storočia by sa teda vynakladalo 40 biliónov dolárov kvôli celkovému prínosu len o málo presahujúcemu jeden bilión dolárov ...
V skutočnosti je tento odhad ešte veľmi optimistický. Výpočet totiž predpokladá, že v priebehu sto rokov budú politici na celom svete dôsledne schvaľovať najefektívnejšie mysliteľné zákony na zníženie uhlíkových emisií. Ak tento nepravdepodobný predpoklad odstránime, môžu sa náklady desaťnásobne zvýšiť. Drastické znižovanie uhlíkových emisií teda pravdepodobne napácha na kvalite nášho života (najmä v rozvojovom svete) oveľa väčšie škody ako klimatické zmeny.
Dôvod je jednoduchý. Napriek všetkým optimistickým rečiam o veternej, solárnej, geotermálnej energii aj iných energetických zdrojoch neuvoľňujúcich uhlík, nie je pripravená žiadna alternatíva, ktorá by prevzala energetickú záťaž, ktorú v súčasnosti nesú fosílne palivá. Preto už dlho naliehavo vyzývam politikov, aby významne zvýšili objem peňazí investovaných do výskumu. Teraz je tu výskum, ktorý presne ukazuje, ako môžeme tento prístup uviesť do života.
Chris Green z McGillovej univerzity a Isabel Galianaová v Múdrych riešeniach klimatických zmien dospeli k záveru, že do roku 2050 budú alternatívne zdroje energie vytvárať menej ako polovicu energie, potrebnej na stabilizáciu uhlíkových emisií. Do roku 2100 bude táto priepasť ešte vyššia. Je to obrovská výzva. Galianaová s Greenom však tiež zisťujú, že vyčlenenie 0,2 percenta celosvetového HDP – to je zhruba 100 miliárd dolárov ročne – na výskum a vývoj by vyvolalo zmeny, ktoré sú potrebné na zachovanie bezuhlíkovej budúcnosti. Nielenže by to bolo oveľa lacnejšie ako snaha obmedziť uhlíkové emisie, ale zároveň by to globálne otepľovanie zmiernilo rýchlejšie. A na rozdiel od „uhlíkových škrtov" je to riešenie, ktoré by rozvojové krajiny pravdepodobne prijali.
Vydanie šikovných riešení klimatických zmien vyvolalo značný záujem aj u aktivistov, ktorí sa domnievajú, že moja nadšená podpora návrhov z tejto publikácie znamená výrazný posun v mojom uvažovaní. V skutočnosti podporujem výdavky na výskum a vývoj už mnoho rokov. Nová je iba skutočnosť, že uverejnením tohto výskumu možno konečne začíname konštruktívnu diskusiu o otázke, ako na problém inteligentne reagovať.


Copyright: Project Syndicate, 2010