Plant je vo veku, keď jeho rovesníci väčšinou bilancujú svoju kariéru, no niekdajší hlas Led Zeppelin otvára novú kapitolu svojho života. Pred tromi rokmi si z večierka amerických cien Grammy odniesol päť sošiek za výborný album Raising Sand. ktorý nahral so speváčkou Alison Krassovou. Novinka Band Of Joy vôbec za svojím predchodcom nezaostáva, skôr naopak. V niektorých momentoch je lepšia, celistvejšia a odvážnejšia ako jej predchodca. Album iskrí rôznorodosťou hlbokej temnej Ameriky so starodávnym blues, country a soulom, ktoré sú zahrané s majstrovstvom starých muzikantov, napísal o Band of Joy prestížny britský magazín Uncut.
Veľký úspech je jedna vec, no Plantovi sa s poslednými výtvormi podarilo niečo navyše, o čom celý hudobný život po rozpade domovskej kapely sníval. S Raising Sand a Band of Joy sa mu podarilo odpútať od legendy menom Led Zeppelin a to je pre neho asi najväčšie víťazstvo.
Predstavte si, že ste spevákom najslávnejšej kapely sedemdesiatych rokov. So svojím ťažkotonážnym rokenrolom, bluesom a folkom vypredávate štadióny, nahrávate prelomové albumy, píšete neprekonateľné piesne, a potom príde zlom. Led Zeppelin skončili smrťou bubeníka Johna Bonhama v roku 1980, no je pravda, že táto megaskupina bola už v čase jeho skonu na pokraji rozpadu.
Plant začal odznova, no napriek hviezdnemu statusu a istej kvalite jeho sólových hardrockových albumov z osemdesiatych rokov stála jeho tvorba v tieni obrovskej zeppelinovskej legendy. V nasledujúcom desaťročí vstúpil opäť do tej istej rieky, keď spolu s gitaristom Jimmy Pageom potešili fanúšikov skvelým unplugged albumom s názvom No Quarter, kde s veľkou mierou vkusu revidovali katalóg piesní skupiny. Neskôr nahrali album nových pôvodných piesní Walking In The Clarksdale, ale tá sa nestretla (trochu neprávom) s veľkou odozvou médií ani fanúšikov.
O desaťročie neskôr Plant ešte raz so svojimi starými priateľmi Pageom, John Paulom Jonesom a Bonhamovým synom Jasonom oprášili legendu Led Zeppelin v londýnskej O2 Arene, no ďalšie koncerty už odmietol. Zistil, že ak chce ešte vytvoriť niečo nové a hlavne dobré, musí sa od monštra menom Led Zeppelin oprostiť. Pochopil, že nostalgia a sentiment oberajú hudbu o budúcnosť. Prvým krokom bolo založenie sprievodnej skupiny Strange Sensation, s ktorou nahral dva výborné albumy Dreamland a Mighty Rearranger, ten druhý dokonca aj s použitím jemnej elektroniky, čo by sme od matadora menom Plant nečakali.
Keď Led Zeppelin začínali, šli za inšpiráciou do delty Mississippi, ktorá dala svetu blues. Aj Plant sa v rámci svojho znovuzrodenia vydal opäť do Ameriky, ale tentoraz sa rozhodol navštíviť iné miesto – Nashville, mekku country hudby. Tam vznikli aj Raising Sand a Band of Joy, ktoré sú akousi Plantovou poctou starej Amerike, čiže času pred vynálezom rokenrolu, keď sa pesničky hrali na bendže, akustickej gitare a husliach. Samozrejme, v jeho prípade nešlo o žiadny veľký objav – scéna, ktorá si v novom svete hovorí Americana, z toho odkazu v posledných rokoch žije.
Plant je len pozorným hosťom, Englishmanom, ktorý si len zamiloval zvuk Nashvillu. S Raising Sand mu pomohol T – Bone Burnett, v podstate veľký odborník na starú americkú hudbu. Nový album zas nahral s producentom Buddym Millerom, nashvillským patrónom alternatívnej country, ktorá takmer v tomto projekte chýbala. Pred rokom dostal silný infarkt a pred smrťou ho zachránil trojitý bypass. Na začiatku nahrávania Plant uvažoval, že nahrá Raising Sand 2, ale nakoniec sa správne rozhodol pre nového producenta a hudobníkov. Nechcel ísť opäť po vychodených cestách.
Band of Joy tak vznikol bez speváčky Alison Kraussovej, no ženský element na novinke nechýba. Je ním ďalšia nashvillská diva Patty Griffin. Zatiaľ čo Raising Sand je postavený na duetoch Planta s Kraussovou, na Band Of Joy nie je Griffin rovnocenným partnerom, skôr podfarbuje Plantov spev jemným ženským vokálom. Kritici píšu, že album ukazuje Planta ako veľkého speváka. Je to zvláštny, ale pravdivý postreh. Keď spieval s Led Zeppelin, kritici do neho strieľali, že viac kvíli ako spieva. Na Band of Joy 64-ročný Plant robí so svojím hlasom veľké veci.
Ďalšou silnou zbraňou Band of Joy je skvelý výber piesní. Na albume je iba jediná Plantova skladba Central Two-O-Nine, zvyšok tvoria prevzaté veci. Tragédiou albumov tohto typu je fakt, že nikdy nie sú uspokojujúce. Zobrať cudziu pieseň a nahrať ju podľa seba, ešte neznamená, že do nej prinesiete niečo nové, no Plant už na Dreamland ukázal spôsob ako si prisvojiť cudzie piesne. Hlavným dôvodom je, že nerobí chybu ako iní hudobníci, vyberajúci väčšinou známe, ale obohrané songy. Plant s Millerom stavili na rôzne obskúrne veci, znejúce akoby ich oni vymysleli.
Presvedčí nás o tom hneď úvodná pieseň Angel Dance. Originál patrí tex-mex kapele Los Lobos, no v Plantovom podaní znie hypnoticky a pulzujúco ako vec od nejakej psychedelickej kapely zo 60. rokov. Nasledujúca House Of Card patrí pôvodne Richardovi a Linde Thomsonovcom, čiže Plantovým krajanom z Británie, no táto vec by pokojne mohla vzniknúť aj v Amerike. Tak „americky“ znie.
Medzi najprekvapivejšie vybrané veci patria dve pesničky od americkej alternatívnej kapely Low, v podstate takmer neznámej partie hudobníkov 90. rokov, ktorí takmer upadli do zabudnutia. Jej autori museli byť prekvapení, keď sa im dostal do rúk album Band of Joy. Silver Rider a Monkey majú krehkú, zastretú až snivú atmosféru a dávajú albumu nový rozmer. Človek má chuť vypočuť originál a ten je dosť šialený, na Plantovom albume znie predsa len viac kultivovane.
Od polovice sa Band of Joy stočí smerom ku country a gospelu. Satan You Kingdom Must Come Down je klasický americký tradicionál z Karolíny. O tomto druhu nábožných piesní napríklad rozpráva film Searching For The Wrong Eyed Jesus. Americký juh je to miesto, kde ľudia odovzdajú dušu bohu alebo diablovi. Nič medzitým. Vďaka albumu sa dozvedáme napríklad o ďalšej rarite – nashvillskej kapele Milton Mapes, ktorá je na kolekcii zastúpená piesňou The Only Sound That Matters, nádhernou baladou so springsteenovským nádychom.
Milovníkov Led Zeppelin treba upokojiť vetou, že Band of Joy legendu nijako neohrozuje. Plant našiel na staré kolená pevnú pôdu pod nohami a robí si len svoju vec, aj napriek tomu, že by ho radšej všetci videli na pódiu s bývalými parťákmi Pageom a Jonesom. Ale na ďalší reunion tak skoro nepríde. Plant, ktorý odmietol 200 miliónov dolárov za celosvetové turné s Led Zeppelin, si však necháva dvere otvorené. Názvom albumu poukazuje na to, že existovali aj časy, keď hral a spieval inú hudbu ako v „zepelínoch“. Band of Joy je totiž názov kapely, v ktorej v 60. rokoch pôsobil krátko pred vznikom Led Zeppelin. Z minulosti zostalo len meno, ktoré hudobný objaviteľ Robert Plant naplnil novým obsahom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.