Maskva, naš sojúznik

Poľsko sa nadýchlo k novej etape vzťahov s Ruskom. Po smolenskej tragédii v apríli tohto roku sa toho v poľsko-ruských vzťahoch odohralo viac, ako by si ešte pred pár mesiacmi dokázal predstaviť nielen ktorýkoľvek prognostik, ale aj autor sci-fi. Ruský prezident Medvedev aj premiér Putin vychádzali svojim partnerom vo Varšave v ústrety, ten prvý sa napriek zlému počasiu odhodlal cestovať do Krakova na štátny pohreb, ten druhý sprevádzal premiéra Tuska na mieste tragédie, osobne dohliadal na vyšetrovanie nešťastia a pravdepodobne tiež odobril vysielanie filmu Katyň v ruskej štátnej televízii. Ale ani to nie je všetko. Varšava totiž zasiahla proti čečenskému exilu a počas čečenského kongresu zatkla Achmeda Zakajeva, dôležitého čečenského vodcu, ktorého Rusi považujú za teroristu a na ktorého bol vydaný európsky zatykač. Ešte prekvapivejšia je však návšteva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ten totiž na začiatku mesiaca na pozvanie svojho partnera Radka Sikorského nielenže navštívil Varšavu (ako prvé hlavné mesto štátov EÚ od vojny v Gruzínsku), ale dostal nebývalý priestor prehovoriť počas stretnutia poľských veľvyslancov vo Varšave s prejavom. Sikorski podrobnosti stretnutia tají a obsah Lavrovovho prejavu zostal verejnosti neznámy. „Poľsko nemôže byť a ani nebude krajinou s najhoršími vzťahmi s Ruskom v Európskej únii. Ak chceme byť efektívnym hráčom, Poľsko si nemôže dovoliť izolovať samo seba,“ povedal na margo návštevy ruského ministra poľský premiér Donald Tusk.  

Bratislavu poľské obrátenie na Východ nemusí priveľmi znepokojovať. Protiruský sentiment totiž pod Tatrami nikdy nedosahoval úroveň nálad v Poľsku. Azda len s výnimkou augusta 1968. Úplne inak však poľské flirtovanie s Rusmi musia vnímať v Prahe. Zatiaľ čo Česi skladajú a rozkladajú ruské špionážne hry na svojom území, Varšava Rusom otvára cestu do diplomatického salónu. Bratislavu a Prahu však musí spoločne znepokojovať niečo iné. Hoci ide zatiaľ iba o menší symbol, fakt, že si poľský minister zahraničia Radek Sikorski nenašiel čas na stretnutie so svojimi partnermi v Bratislave a poslal iba svojho štátneho tajomníka, je zbytočne nápadný prejav nezáujmu o strednú Európu. Poliakom napokon veľmocenská pýcha nikdy veľmi nepristala. 

Na domácej scéne Poliaci viac ako Rusko riešia kríž. Menovite skautmi postavený jednoduchý drevený kríž pred prezidentským palácom, ktorý pripomínal tragickú smrť poľského prezidentského páru a ďalšiu stovku príslušníkov poľskej spoločenskej elity. „Zástancovia kríža“, ako si hovorili ľudia, ktorí sa stretali pri kríži a nesúhlasili s jeho presunutím do Kostola svätej Anny, boli totiž minulý štvrtok ráno prekvapení: kríž bol náhle prenesený do kaplnky vnútri prezidentského paláca a postupne by mal nájsť svoje miesto v Kostole sv. Anny. Alebo tiež na mieste tragédie v Smolensku, kam ho chcú počas prvého výročia tragédie zobrať zástupcovia 28 rodín, ktoré pri Smolensku stratili svojich blízkych. S takouto žiadosťou a volaním po upokojení atmosféry a obnove spoločenského zmieru sa vo verejnom liste obrátili na prvú dámu Annu Komorowskú, ktorú zároveň požiadali o pomoc.  O mnohom vypovedá aj skutočnosť, že hoci bol o presune kríža informovaný  premiér aj prezident, poľský episkopát sa správu dozvedel až neskôr. Zdá sa, že je na čase, aby sa spor, ktorému okolitý svet nemôže porozumieť, skončil.

Nuž a do tretice, aj v Poľsku platí, kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Neplatí to ešte úplne, ale prvý prieskum ukázal, že na hlavu porazená ľavica začína rásť. Prieskum rešpektovanej agentúry TNS OBOP totiž nameral Tuskovej Platforme 52 percent, Kaczynského PiSu 25 percent a postkomunistickej SLD dlhé roky nevídaných 20 percent. Čo je za renesanciou červených sojuznikov? Zdá sa, že nič, čo by sa zrodilo z večera do rána, skôr výsledok pomalej, ale trvalej rekonvalescencie. V prezidentských voľbách relatívne uspel predseda SLD Grzegorz Napieralski: skončil síce s odstupom tretí, ale získal viac percent, ako jeho strana. Nuž a návratu SLD prajú aj Kaczynski a Tusk. Ten prvý preto, že omilostil bývalých komunistov aj Edwarda Giereka, ktorého nazval patriotom a druhý zase za to, ako vyprázdnil politiku od dôležitých spoločenských tém a premenil ju na marketingové hry s témami o životnom štýle. Výsledkom je, že nikoho dnes nemôže prekvapiť, ak sa ľuďom zunuje pan Donald len preto, že pan Grzegorz je mladší.