Americký Kongres totiž vlani zaťažil dovoz lacných kreviet z Číny a Thajska novou daňou, čím sa výrazne zdvihli výkupné ceny domácej produkcie z amerických vôd. A prvé úlovky, ktoré rybári v apríli privážali do prístavov v Louisiane, kde tento odbor živí zhruba 14-tisíc ľudí, boli až rozprávkovo sľubné.
„Vždy raz za desať rokov sa vydarí rok, keď všetko klapne. Dobré ceny kreviet a nízka cena pohonnej nafty. A more plné kreviet. Na takú sezónu sme čakali od Katriny,“ vysvetľuje Carrol Terrebonnová, ktorá v mestečku Galliano – na juh od New Orleansu na plavebnom kanáli, po ktorom rybári vyrážajú na more – vlastní menší rodinný podnik na výkup kreviet, ustríc a krabov.
Lenže z lovnej sezóny neuplynuli v apríli ani dva týždne, keď spadla ťažká, čierna a mazľavá opona. V podobe ropy, ktorá crčala do mora z havarovaného vrtu spoločnosti BP. Na celé pobrežie Mexického zálivu to malo drvivý dopad. Nielen na rybárov, ktorí nemohli vyjsť na more, ale aj na cestovný ruch. Kontaminované pláže nikoho nelákali. A tiež na tunajší ropný priemysel, keď prezident Barck Obama uvalil šesťmesačné moratórium na ťažbu v hlbinných vodách.
.mohlo byť aj horšie
„Či za to viním naftárov? To sotva, to je náš celý tunajší život. Ťažba ropy, krevety, ryby... Ani niet koho poslať dopekla,“ vysvetľoval vtedy koncom mája rybár Mahon Kiff. V jeho rodine sa po generácie dedí lov kreviet, dve z jeho troch dcér však majú za manželov „naftárov“. Jeden dodáva vrtné zmesi na ťažbu, druhý velí tankeru, ktorý preváža ropu z vrtných plošín do vnútrozemia.
Vo svojich sedemdesiatich siedmich rokoch bol Mahon Kiff zmierený s tým, že so svojou malou bárkou, pomenovanou po jednej z dcér Monika, na more len tak nevypláva. Mnohí jeho kolegovia, ktorých lode so spustenými suchými sieťami kotvia pozdĺž plavebného kanála, si však zúfali. „Toto ma zabíja, zabíja!“ vychrlil na novinárov Russell Playsae, chlap ako hora, ale zlomený a na pokraji plaču.
Po piatich rokoch sa ako-tak spamätal po Katrine, ktorá ťažko poničila jeho loď. V zime investoval do nového vybavenia a veril, že sa mu všetko vráti. „No namiesto toho môžeme len nadávať alebo sa modliť,“ vravel Russell v máji, keď nikto nevedel, či ropa nepoškodila oceán na niekoľko rokov dopredu. To by preňho a tisícky ďalších znamenalo koniec podnikania. A nielen biznisu, ale aj nášho spôsobu života,“ lamentoval Russell.
S odstupom troch mesiacov na prelome augusta a septembra však celá situácia vyzerala inak. Havarovaný vrt BP sa podarilo zaistiť a s tými 4,5 milióna barelov ropy, čo medzitým unikli, si more svojou samočistiacou schopnosťou poradilo omnoho rýchlejšie, než ktokoľvek ešte v máji odhadoval.
.naši priatelia z BP
O návrate do normálu však nemožno hovoriť. Už len preto, že ropný únik a jeho dôsledky vniesli medzi rybárov a lovcov kreviet na pobreží Mexického zálivu nový prvok. Nerovnosť, žiarlivosť na nespravodlivé šťastie kolegu podnikateľa, ktorý sa nakoniec na ropnej škvrne finančne „zahojí“.
„Ceny spadli na polovicu toho, čo bolo v apríli pred haváriou,“ odpovedá na pol úst lovec kreviet, ktorý v prístave v mestečku Venice v Louisiane opravuje siete na svojej lodičke. Ale je rád, že zase môže vyrážať na more a aspoň nejakým zárobkom zachráni stratený rok.
Len o niekoľko metrov ďalej kotví so svojou väčšou loďou rybár Roy cheramie. Ten sa však vôbec neteší na deň, keď bude môcť zase začať loviť. Na jeho lodi Te-Roy totiž teraz namiesto sietí na krevety visia oranžové ponorné steny a hadice na odsávanie ropy. Omnoho viac a pohodlnejšie si už od júla zarába prácou pre firmu BP, ktorá v Mexickom zálive zamestnala dohromady až 4-tisíc ľudí na čistenie ropnej škvrny.
„Bude zo mňa milionár,“ teší sa Roy Cheramie a až tak zase nepreháňa. Od BP dostáva 3 000 dolárov denne a BP mu ešte hradí všetky náklady, prípadné opravy a jedlo pre posádku lode.
„BP je dobrá, bude mi za tým smutno,“ hovorí 52-ročný Cheramie. Práve od rybára z Louisiany to znie až absurdne, ale lovom na mori by si v priemere toľko nikdy nezarobil. A keď má odpovedať na otázku, či si za svoj našetrený kapitál nekúpi ďalšiu loď, aby si rozšíril rybársku živnosť, odpovie: „Nie, viem o lepšej investícii. Akcie BP, do tých sa oplatí vložiť peniaze.“ Cheramieho spokojný úsmev je nákazlivý, ale pre tých, ktorí z rôznych dôvodov na prácu pre BP nedosiahli, ide skôr o trpký výsmech. Malým laboratóriom tejto zložitej, a pre miestnych ľudí celkom novej situácie je mestečko Bayou La Batre na pobreží Alabamy. Autorovi knihy Forrest Gump, podľa ktorej neskôr nakrútili oscarový film, poslúžilo práve toto miesto ako predloha pre opis komunity lovcov kreviet. A pred rokmi dal Hollywood v tunajšej lodenici postaviť loď Čierna perla na nakrúcanie filmu Piráti z Karibiku.
„Všetci sme tu nejako závislí od mora,“ hovorí Wanda Ovestreetová, ktorej manžel je spolumajiteľom lodenice. Keď pani Wanda rozpráva o dejinách mestečka, nevedomky robí to, čo mnoho miestnych. Meria čas podľa hurikánov. „To bolo po Betsy alebo po Camen?“ pýta sa potichu sama seba – menuje búrky z rokov 1965 a 1974.
A ako ďalej vysvetľuje, s hurikánmi sa tu už naučili žiť. Toto nešťastie miestnych ľudí vždy ešte väčšmi zomklo. „Po hurikáne sme na tom vlastne všetci rovnako. Držíme spolu, sme závislí jeden od druhého.“ Následky ropnej škvrny však postavili ľudí proti sebe. „Na jednej strane sú tí, ktorí využili možnosť pracovať pre BP. A na druhej rybári, ktorí z toho boli vynechaní,“ dodáva pani Wanda.
Rodinný podnik jej susedky Rosy Zirlottovej patrí k tej šťastnejšej časti. Všetky tri ich lode si najala BP. Otázku, kedy sa vrátia k lovu kreviet, pani Rosa najskôr naschvál prepočuje, ale potom odpovie: „Zatiaľ nie.“ A prečo by sa vracali, keď im práca pre BP zaisťuje slušné peniaze?
.porazení
Na opačnej strane, medzi tými, ktorí na všetkom iba tratia, je Rodney Fox, spolumajiteľ firmy R&A Oyster Company. Jeho podnik, kde by teraz uprostred sezóny mala pristávať jedna loď za druhou, zíva prázdnotou. Niet čo vykupovať, ustrice a kraby sa pre obavy z ropného znečistenia stále loviť nesmejú a na krevety nik nechodí.
„Svoj e-mail vám nedám, pred dvoma mesiacmi som musel odhlásiť internet, lebo šetrím, kde sa dá,“ ilustruje Rodney Fox vážnosť svojej situácie. Okolo jeho podniku sa vznáša ťažký zápach rybaciny, ale len z prázdnych debien, už dávno nie z čerstvých úlovkov.
S mobilom pri ruke čaká Rodney Fox, či sa mu niekto ozve. Ostré slnko Alabamy sa pomaly šplhá hore po oblohe. Keď potom konečne jedna bárka s krevetami príde, vrhne sa Rodney do práce, akoby mu niečo mohlo ujsť. Lenže po hodinke váženia a prehadzovania úlovku do debien s ľadom je potom na zvyšok dňa a možno aj na pár dní koniec. Rodney si utrie opálené ruky do pracovných džínsov a zmizne vo svojej kancelárii.
Prístav je obložený hrdzavejúcimi bárkami, mnoho spracovateľských prevádzok je opustených, odnikiaľ nepočuť pracovný ruch. Bayou La Batre, ktoré malo aj bez katastrof ťažkosti s ubúdaním živností a pracovných miest, zažíva veľmi neistú sezónu. Je o to horšia, že v mestečku, ktoré pôsobí južansky ospanlivo a pospolito, pod povrchom vrú spory. More sa už možno od ropy vyčistilo, no temný kal žiarlivosti a závisti sa prelial do tunajšej komunity.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.