Najhoršia katastrofa?

Je príznačné, že v ére všeobecných pocitov viny ľudstva za každú prírodnú katastrofu sa ľudské obete pripomínajú menej často než environmentálne škody, ktoré z tohto úniku povstali.

Tragická explózia sa odohrala vo večerných hodinách: z vrtu vyrazil metán pod vysokým tlakom a rozšíril sa na plošinu. Tam sa vznietil a explodoval. Mimochodom, už pred výbuchom upozorňovali robotníci na plošine aj personál vykonávajúci dozor na problémy s plošinou. Požiar po výbuchu plynu vydržal horieť zhruba 36 hodín a plošina Deepwater Horizon sa ráno 22. apríla potopila.

Zastavovanie úniku trvalo pomerne dlho. Spoločnosť British Petroleum sa pokúšala upchať trhlinu a zároveň zachrániť svoje akcie pred prepadom. Škody, čo z havárie vyplynuli, sú rôzneho charakteru. Ekonomicky, samozrejme, najväčšmi utrpela spoločnosť British Petroleum, ktorá na boj s ropnou škvrnou vynaložila viac ako šesť miliárd dolárov. Finančné straty sa zrejme nekončia, stále prebieha vyšetrovanie priebehu havárie a jej zavinenia a ozývajú sa hlasy, že BP tají určité skutočnosti, ktoré by mohli poukázať na jej vinu.

Environmentálne škody boli značné, keďže uniknutá ropa vytvorila škvrnu, ktorá zasiahla pobrežie amerických štátov, ktoré ležia v Mexickom zálive: Louisiany, Alabamy, Mississippi, Floridy a aj Texasu. Celkovo to však vyzerá, že uniknutá ropa napokon nespôsobila až takú kataklizmu, na akú to pri poplachu po havárii vyzeralo. Už počas katastrofy sa na pozadí poplachu, ktorý spustili ochranárske organizácie sveta, ozývali triezvejšie hlasy, ktoré hovorili, že s ropnou škvrnou, hoci jej rozsah je značný, si napokon more poradí. Skeptici krútili hlavami, no len dva týždne po upchatí miest, z ktorých ropa unikala, bola ropná škvrna prakticky preč. Ropa zmizla z hladiny mora aj spod nej. Pre médiá to potvrdil napríklad Terry Hazen, mikrobiálny ekológ z Lawrence Berkeley National Laboratory v Kalifornii. Ide zrejme o príklad ohromujúcej samočistiacej schopnosti mora, ktorú sme zatiaľ ani nepreskúmali. Podľa všetkého sa na eliminácii škvrny zúčastnili baktérie, ktoré požierajú ropu. Tieto mikróby veda dosiaľ nepoznala. Hoci do mora odhadom uniklo 4,9 milióna barelov ropy, najhoršie scenáre, ktoré sa viazali na najhoršiu ropnú katastrofu na mori, sa teda našťastie pravdepodobne nenaplnia.