Prežili sme si peklo

Nespôsobili také škody, aby bol čo len jeden dom neobývateľný. V máji sa vyliala rieka Myjava, zaplavila jednu reštauráciu. Na jar tri týždne intenzívne pršalo, pôda neabsorbovala ďalšie zrážkové vody, ktoré prenikali do kanalizácie a vylievali sa poklopmi von. Zalievalo domy, bol vyhlásený tretí povodňový stupeň. Vo veľmi krátkom čase sme museli nahlásiť na krízový štáb CO v Senici adresný počet nehnuteľností s popisným číslom.

Práve, že nie. Zavolali nám v nedeľu 6. júna večer okolo deviatej, že do rána musíme pripraviť zoznam zaplavených nehnuteľností. Reagovali sme, že to nie je v našich silách. V pondelok ráno nás navštívili pracovníci obvodného úradu s tým, že zoznam chceli do hodiny.

Ubezpečovali nás, že ministerstvo vnútra potrebuje ten zoznam len ako predbežný, orientačný.

O tom sa vtedy ešte vôbec nehovorilo. Zoznam sme robili tak, že pracovníčky si jednoducho v hlave premietli jednotlivé ulice a predstavili si, do akej miery ten-ktorý dom môže byť zaplavený.

To sa v takom krátkom čase ani nedalo. V ďalších dňoch mali prísť z obvodného úradu tlačivá, oznámenia o vzniknutých škodách, ktoré sme mali distribuovať obyvateľom. Boli sme presvedčení, že prvotný odhad sa bude ďalej spresňovať a dovtedy štát nebude nič vyplácať.

Až 11. júna, deň pre parlamentnými voľbami. Keď sme sa pýtali, na základe čoho budú ľudia odškodňovaní, povedali nám: na základe vašich zoznamov. Ostali sme v šoku. Pátrala som, kto tak rozhodol. Vedúca pošty v Trnave mi povedala, že bolo nočné zasadanie vlády. 

Nie. To číslo počujem prvýkrát až teraz od vás.... Doteraz nevieme, koľko ľudí v prvej vlne bolo u nás odškodnených a v akej výške. Uisťovali nás, že ak niekoho vynecháme, v ďalšej vlne odškodnenia sa na neho nezabudne.

Ľudia si chodili nahlasovať spôsobenú škodu, pričom podpisom potvrdili, že sú si vedomí aj právnych dôsledkov, ak uvedú nepravdivé údaje. Takí, ktorí by mali zničené domy, sa nám však nenahlásili – a ani ich tu nemáme.

V zozname z ministerstva sme si všimli tri trojtisícové sumy, ktoré nezodpovedajú miere poškodenia. Okamžite sme to avizovali. Na ministerstve nám potvrdili, že je to ich chyba a idú ju odstraňovať.

Dozvedeli sme sa, že časť zoznamu bola skopírovaná dvakrát.

Asi išlo o administratívnu chybu pri práci s počítačom. Stalo sa to na mnohých miestach Slovenska.

Nevieme si to vysvetliť. Čo iné by za tým mohlo byť? Všetko sa robilo v časovej tiesni, rozhodnutia od stola, nedostatok kontroly na ministerstve. Naši ľudia nežiadali o peniaze dvakrát,  ani v takej výške. Ministerstvo to potom na náš podnet prešetrovalo, na druhý deň na pošte pozastavili výplatu peňazí. Jeden z tých troch „trojtisícových“ si však stihol peniaze vybrať. Keby peniaze poslal štát obci, zdvojený zoznam by sme určite neurobili. Viacnásobne by sme to kontrolovali. 

Dali nám ich neúplné, iba s menami a bez peňažných súm. Keď som sa na to pýtala pracovníka ministerstva, povedal mi, že je mu to ľúto, no on za prvú vlnu nezodpovedá. A že človek, ktorý s tým robil, tam už nepracuje. 

Zistili sme to pri náhodnej kontrole zoznamu od ministerstva. Týka sa to viac ako šesťdesiatich domácností  z 367 v našej obci, ktoré sme posielali na predbežných zoznamoch. Väčšinou ide o tých, čo dostali po 300 eur, no sú tam aj „tisícoví“. Poznáme si svojich ľudí a videla som, že ten-ktorý človek je na zozname dvakrát. Bolo však neskoro, už si peniaze na pošte vyzdvihli.

Áno, aj Brodského a Radošoviec, také prípady sa však vyskytli aj na južnom a východnom Slovensku. Kolegovia starostovia boli znechutení. Žiadala som o pomoc aj ZMOS. Utešovali ma, že mne nemá kto čo zazlievať, že som iba poslala zoznam.

Pokiaľ viem, ani jeden. Mnohí však poukazovali peniaze, ktoré dostali od štátu, na východné Slovensko. Aj my ako obecný úrad sme poslali peniaze do Veľkej Lodiny na východe, kde boli väčšie záplavy.

.čo tie chyby štátu narobili s náladami v obci?

Som vo funkcii tretie volebné obdobie a plním si úlohy zodpovedne. Zlým systémom sme sa v očiach ľudí dostali v prvom rade do podozrenia my ako starostovia: sťažovali sa na mňa na ministerstve aj na vláde. Nechápali, prečo vláda odškodnila niektorých deň pred voľbami, pričom iní s rovnakou škodou museli čakať na druhú a tretiu vlnu. Neverili, že po voľbách bude štát vyplácať. A dávali to za vinu mne. Prežili sme si pre systém, štátom zle nastavený, peklo. Čakám iba, kto teraz očistí naše meno. Krivo ma obviňovali, že som niekomu „nadelila“. Celé je to pritom plytvanie štátu verejnými zdrojmi.