Prechádzal som sa celkom sám medzi fotografiami, plagátmi, logotypmi a grafikami. Väčšinu z nich som poznal. Teda nielenže som ich už niekde videl (to asi skoro každý, kto žije na Slovensku), ale viem, že ich vytvoril Julo Nagy. Keďže sme niekoľko rokov pracovali v tej istej budove, dalo by sa povedať, že som sa mu „díval ponad plece”. Na Julových artefaktoch – bez ohľadu na to, či ide o bažanta na fľaške piva, logo antivírového programu, alebo o dadaisticky veselú grafiku – je pozoruhodná ich čistota. Dívate sa na to a viete, že autor pred vami neskryl nejaký nejasný druhý plán. Farby a tvary sa netvária, že sú niečím iným čím sú. Výstava má názov Identikit a pred návštevníkom sa skutočne skladá z čistých tvarov zložený portrét autora. Ide z neho (z identikitu aj z idenitikitovaného) vážnosť, vtip, pokora, radosť z kamarátov a všeličo iné. Mimochodom: viete, kto vymyslel layout časopisu, ktorý práve čítate a bodku, ktorá sa preň stala typická? Tak teraz už viete. Výstava je súčasťou festivalu Konvergencie, takže si ju môžte pohodlne pozrieť pred hudbou alebo po nej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.