Bola to najťažšia cesta?

Hlasy pochybujúce o úspechu sedemnástej zahraničnej apoštolskej cesty pápeža Benedikta XVI. zaznievali nielen z kriticky naladených médií. Aj denníky naklonené pápežovi si uvedomovali problémy vyplývajúce zo stretu hlavy katolíckej cirkvi s jednou z najsekularizovanejších spoločností. Najťažšia cesta Benedikta XVI., znel titulok talianskeho pravicového denníka Il Foglio. 

Zložitosť situácie nespochybňoval ani pápež. Počas zvyčajnej tlačovej besedy na palube lietadla z Ríma do Edinburgu, kde sa 16. septembra začala „škótska fáza“ jeho štvordňovej cesty, zdôraznil, že nie je znepokojený, ale zároveň dodal, že pre každú západnú krajinu sú charakteristické silné antiklerikálne a antikatolícke prúdy. Ich mediálnymi tvárami sa v Británii stali vedec Richard Dawkins, novinár Christopher Hitchens a homosexuálny aktivista Peter Tatchell. Kým prví dvaja podali návrh na zatknutie Benedikta XVI. pre zločiny proti ľudskosti, Peter Tatchell sa stal hovorcom antipápežských aktivít. Dawkins na adresu pápeža bez rozpakov povedal, že je to „starý chlipný chrapúň v sutane“.

Prieskumy verejnej mienky však ukázali, že bežní Briti nezdieľajú tieto radikálne názory a sú verní nielen tradícii slobody slova, ale aj svojej tolerantnej povesti. Podľa agentúry Ipsos bolo koncom augusta len 11 % Britov proti návšteve pápeža, 25 % ju podporovalo a až 63 % nebolo za ani proti.

Tento prieskum však veľmi nepotešil lídrov anglikánskej cirkvi, ku ktorej sa hlási 43 % obyvateľstva. Z výsledkov vyplynulo, že len 77 % respondentov vie, že na jej čele je anglická kráľovná, kým na otázku, kto vedie katolícku cirkev, vedelo odpovedať až 93 % opýtaných. Podobne zaujímavým ukazovateľom bolo identifikovanie tvárí na fotografiách. Kým Benedikta XVI. na obrázku bez pápežských insígnií spoznalo 65 % Britov, anglikánskeho prímasa Rowana Williamsa spoznala len presná polovica.

Obavy, ktoré predchádzali pápežovej ceste, vyplývali najmä z dvoch dôvodov. Katolícka cirkev sa v poslednom období musí vyrovnávať s početnými prípadmi sexuálneho zneužívania mladistvých príslušníkmi kléru, čo mnohí používajú ako dôkaz zvrátenosti celej cirkvi. Benedikt XVI. je obviňovaný, že týmto prípadom nevenuje dostatočnú pozornosť a Vatikán nerobí všetko pre potrestanie vinníkov. Druhým dôvodom je vydanie apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus koncom minulého roka. Tento dokument, podpísaný pápežom Benediktom XVI., umožňuje nespokojným anglikánom ľahší prestup do katolíckej cirkvi.

Pápež ostal verný tradícii, ktorú zaviedol počas minulých apoštolských ciest, a v Londýne sa súkromne stretol s piatimi obeťami sexuálneho zneužívania. Krátko po tomto stretnutí prijal aj zástupcov organizácie National Catholic Safeguarding Commission, ktorá sa venuje ochrane detí. Oproti predchádzajúcim cestám ide o nový prvok, ktorý možno interpretovať ako snahu Vatikánu zvýrazniť, že cirkev kladie nový dôraz na prísne podmienky ochrany mladistvých.

Benedikt XVI. sa na adresu sexuálnych škandálov počas štyroch dní vyjadril celkovo štyrikrát. Počas spomínanej tlačovky na palube lietadla kriticky poznamenal, že je „smutné, že ani vedenie cirkvi nebolo dostatočne ostražité, rýchle a rozhodné v zavedení potrebných opatrení“ a poznamenal, že vinníkov nestačí spravodlivo potrestať, ale je potrebné prekaziť im akýkoľvek kontakt s mladistvými, pretože „vieme, že ide o chorobu a slobodná vôľa vtedy nefunguje, teda musíme tieto osoby ochrániť pred sebou samými“.

Kým stratégiou reakcie na sexuálne škandály bolo rozprávanie, pri konštitúcii Anglicanorum coetibus zavládlo decentné mlčanie. „Nemám v úmysle hovoriť dnes o ťažkostiach, s ktorými sa ekumenické hnutie stretlo a stále sa stretáva. Všetkým prítomným sú tieto ťažkosti dobre známe,“ diplomaticky poznamenal Bnedikt XVI. počas stretnutia s prímasom Williamsom a ďalšími anglikánskymi biskupmi. Podľa tlačového komuniké vydaného po privátnom stretnutí oboch hierarchov, ktoré nasledovalo po oficiálnej časti, sa o prechode anglikánov ku katolíkom nehovorilo ani počas neho. Napokon, Svätá stolica dodnes nezverejnila presné čísla o počte možných konvertitov, známe sú však prípady prechodu celých anglikánskych farností a diecéz nespokojných s liberalizáciou svojej cirkvi.

Mlčanie o Anglicanorum coetibus prelomil Benedikt XVI. až v posledný deň svojej návštevy, počas stretnutia s biskupmi Anglicka, Škótska a Walesu. Napĺňanie jej zámerov by malo byť podľa neho vnímané ako „prorocké gesto, ktoré môže pozitívne prispieť k rozvoju vzťahov medzi anglikánmi a katolíkmi. Pomôže nám to zamerať sa na konečný cieľ všetkých ekumenických snáh: obnovenie plného cirkevného spoločenstva, v ktorom vzájomná výmena darov duchovného dedičstva oboch komunít slúži k obohateniu nás všetkých“. Vatikanista denníka Il Foglio Paolo Rodari sa vyjadril, že z toho cítiť, ako súčasný pápež vníma ekumenizmus: „Nie ako samoúčelný dialóg, ale ako dialóg smerujúci k návratu anglikanizmu do spoločenstva s Rímom.“

Prítomnosť Benedikta XVI. bola užitočná aj pre anglikánskeho prímasa, ktorý sa ukázal ako srdečný hostiteľ a mohol sa tak zviditeľniť pred vlastnými veriacimi. Podľa Renza Allegriho z agentúry Zenit patrí 60-ročný canterburský arcibiskup medzi najväčších vzdelancov dnešnej doby. Hovorí ôsmimi jazykmi, je nielen brilantným teológom, ale aj autorom kvalitnej poézie a väčšinu svojho života prežil ako profesor na dvoch najprestížnejších anglických univerzitách v Oxforde a Cambridgei. Od roku 2003, keď sa dostal na čelo cirkvi, sa však musí vyrovnávať s vážnymi vnútornými turbulenciami, ktoré môžu viesť až k oddeleniu jej konzervatívnej vetvy.

Protestom sa Benedikt XVI. napokon nevyhol. Podľa Slovenky Mariany Šarpatakyovej, ktorá pápežovu cestu v Londýne osobne sledovala, bol popri desaťtisícovom pochode v predposledný deň pápežovej návštevy najbúrlivejší protest pred Westminsterským opátstvom, kde sa prvýkrát v histórii spoločne modlil pápež s anglikánskym prímasom. Na transparentoch sa neobjavovali len rázne heslá ako „Pápež je antikrist“, ale aj uletené nápisy typu „Máme ťa radšej ako fazuľu na toaste“. „Hneď pod stanovište kamier sa postavila skupina, ktorá rozprestrela dlhý rad fotografií detí zneužitých klérom. Po príchode pápeža a jeho vystúpení z papamobilu začali protestujúci bučať a zástupcovia obetí dvihli transparent tak, aby zaclonili výhľad kamerám aj okolostojacim.“ hovorí o svojej skúsenosti.

Nesúhlasné reakcie si síce vyslúžili zvýšenú mediálnu pozornosť, napokon však ostali prekryté dianím okolo samotného pápeža. Editorialista liberálneho denníka The Independent Dominic Lawson sa mu dokonca ospravedlnil za to, čo o ňom médiá popísali. Ľavicový The Guardian zas skonštatoval, že skutočným víťazom štvordňovej cesty sú veriaci, ktorí mohli pápeža na ostrovoch pozdraviť napriek negatívnej kampani.