S Dzurindom si veľmi rozumieme

Hovorí sa, že na dobré sa rýchlo zvyká. V tomto kontexte by som teda o zvykaní si nehovorila. 

Momentálne je to nápor na riešenie finančnej situácie Slovenska. Pri všetkej snahe, keď raz pristupujete k šetreniu a ide naozaj o bolestivé rozhodnutia, nemôžem tomu celému dať prívlastok dobrý.

Takto som si otázku ešte nepoložila. V oboch prípadoch vnímate dané penzum povinností a je na vás ako politikovi, či vykonávate svoju rolu len v rámci definovaných povinností, alebo k tomu pridávate aj čosi navyše. Rovnako je to u novinárov – jedni si robia svoju povinnosť, iní zbierajú ceny, pretože robia nadštandardnú investigatívu. Pokúšam sa robiť svoju prácu s pridanou hodnotou, ale nie je na mne, aby som posudzovala, či sa mi to darí.

Zatiaľ ho nemám, ale mám aspoň relax. Na rôzne kultúrne podujatia, ako napríklad premiéru Legendy o lietajúcom Cypriánovi síce prichádzam ako premiérka, ale sedím tam ako normálny divák. Mimochodom, schopnosť manažéra sa ukazuje v tom, či je schopný zmanažovať si svoj čas. Dosiaľ som si dokázala zariadiť akýsi deň „off“, teda môj deň, ktorý mám len pre seba. Naposledy som strávila sobotu na ranči v kruhu rodiny na strednom Slovensku.  

Zatiaľ sa mi to darí raz za dva týždne. Ale zlepším sa, a bude to raz týždenne.

Veľmi dobre. Pán Dzurinda má obrovskú výhodu z dlhoročnej politickej praxe. Osobne sa pozná s väčšinou dnešných predstaviteľov a odovzdáva mi úžasné poznatky. Na poslednom summite EÚ sme sa ani nepotrebovali dorozumievať, naše stanoviská sa jednoducho vzájomne dopĺňali.  

...takmer som na to zabudla (Smiech).

Nebudem sa teraz uchádzať o tento post. Ak som to predtým vyslovila na 99,9 percenta, dnes to viem na 100 percent. Zvládnutie vládnej agendy, najmä ak vládu tvorí koalícia strán, si vyžaduje celého človeka. Sám pán minister zahraničia povedal, že stranícke aktivity zvláda,  ale jeho post je tiež veľmi náročný...

To je síce pravda, ale bolo to v čase, keď bolo potrebné SDKÚ ako novú stranu rozbehnúť a etablovať. Dnes máme v stredopravej časti spektra viac konkurentov, súťaž sa vyostrila, obohatila, čo vytvára nové zadania, budú jedny voľby za druhými, je toho jednoducho dosť.

Tak si otázku ani nekladiem. Napokon, viacerí politici uvažujú rovnakým spôsobom ako ja, aj sa tak rozhodli.

Ak si spomínate, niektorí o tom teoretizovali, ako napríklad môj predchodca...

Nezabúdajte, že som podpredsedníčkou strany, som členkou prezídia a ústrednej rady, som teda pri všetkých kľúčových rokovaniach. Kombinácia premiérky a podpredsedníčky strany mi veľmi vyhovuje.

Nedelím stranu na svojich a jeho ľudí. Ja nepotrebujem v prezídiu niekoho vlastniť. 

Nie, ja v strane v rámci diskusie používam vecné argumenty.

Iste, môže dôjsť k vyhraneným situáciám, to sa stáva, no vo vládnej agende má hlavné slovo premiérka, v straníckej agende zase predseda.

Ale áno, dá sa to.

Vládna agenda je predsa úplne jasná.

Agendou vlády je napĺňanie Programového vyhlásenia vlády a toto vyhlásenie je záväzné pre koaličnú radu. Nejaký zlom by mohol nastať teoreticky, pričom slovo teoreticky tu podčiarkujem päťkrát, keby prišiel do vlády návrh, ktorý by prekračoval Programové vyhlásenie a v tomto prípade by sme mali rozdielne názory. 

Nemôže.

Ale nemuselo ho schvaľovať, to bola moja dobrá vôľa.

Áno, je to taká tradícia, ale nezakotvujú ju stanovy, takže to nebolo nevyhnutné. Pre mňa však bola dôležitá širšia podpora tejto nominácie v rámci strany. 

Ja dúfam, že bude mať prívlastok protikorupčná a transparentná. Chceme reformu, ktorá zabezpečí nižšiu mieru korupcie. Už teraz v závratnom tempe zverejňujeme zmluvy, čo nie je jednoduché, pretože mnohé rezorty mali desaťtisíce zmlúv, ktoré neboli v elektronickej forme, a treba ich pripraviť, zoskenovať, upraviť, a potom poslať do centrálneho registra. Na Úrade vlády sme to urobili za tri týždne, a to od roku 1998. Ďalej dávame do parlamentu zákon v duchu zásady každá zmluva musí byť zverejnená, zavedieme elektronické aukcie a už nebude žiadne podprahové obstarávanie. Jednoducho nula. Otvoríme sa verejnej diskusii o celkom novom zákone o verejnom obstarávaní, aby sa podarilo vychytať všetky chyby v zákone. V tejto krajine je mnoho odborníkov, ktorí nám môžu pomôcť pri tvorbe takýchto zákonov.  Napokon, britský minister spravodlivosti sa vyjadril, že zozsah protikorupčných opatrení, aký má moja vláda v pláne, je nadštandardom všetkých existujúcich európskych pravidiel. 

Ku mne sa to nedostalo, ale je to asi tým, že mňa by si ani nikto netrúfol osloviť. Kiežby si nikto netrúfol osloviť ani tých ostatných. Eurofondy sú však osobitný problém. Prvé, čo sme museli urobiť, bolo odvolanie šéfa sekcie pre eurofondy a odvoláme aj ďalších zo sekcie. Nie preto, že by ma tešilo prepúšťanie ľudí, ale preto, že sme museli dať trestné oznámenia. Ja nie som naivná, viem, že korupciu celkom nezlikvidujeme, ale musíme ju aspoň minimalizovať a mať to pod kontrolou. Nedávno som prišla na vládu so správou NKÚ o zisteniach za posledný rok v každom rezorte. To je desivé čítanie! Tam hádam nebolo ani jediné verejné obstarávanie, ktoré by bolo v poriadku. Rozdala som to ministrom, aby celý vnútrorezortný audit najskôr zamerali na zistenia NKÚ. Poviem to rovno: my tu teraz čistíme Augiášov chliev.

Samozrejme, je to frustrujúce. Jeden nemenovaný denník mi vyčítal moje vyjadrenie, že patrím k tým trom štvrtinám občanov, ktoré nedôverujú slovenskému súdnictvu. Vraj ako premiérka nemôžem vysloviť takúto vetu. Ale s tým súdnictvom je to naozaj tak! Ak polícia preukázateľne zatkne človeka s „naobálkovanými“ peniazmi, a potom súdy pustia toho človeka preč, tak nech sa nikto na mňa nehnevá, ale takto tú dôveru nikdy neobnovíme. Preto pristupujeme k reformám súdnictva od Súdnej rady cez výbery sudcov po zverejňovanie súdnych pojednávaní.

Ani jedno, ani druhé. Prebrali sme krajinu v situácii, keď je potrebné predovšetkým rozbehnúť záchranné práce. Nemáte šancu spúšťať v stave doslova rozheganých verejných financií veľkú reformu, lebo taká má svoje náklady. Preto našou prvou úlohou na najbližšie dva roky je stabilizovať krajinu tak, aby sme zlepšili podnikateľské prostredie, zlepšili vymáhateľnosť práva a posilnili demokratické inštitúcie. Samozrejme, v rámci toho máme ambície reforiem, či už ide o súdnictvo, alebo o hĺbkovú reformu odvodov. Bolestivé opatrenia, ktoré musíme dnes robiť, chceme teda kompenzovať znižovaním odvodového zaťaženia, lenže na to je potrebné množstvo krokov. 

Nestrašte ma, dúfala som, že som na tom mentálne lepšie. Ja som vianočné dôchodky kritizovala, pretože vyrábali pásma. Predložila som vtedy v parlamente aj pozmeňovací návrh, ktorý to zlineárňoval. Dnes je tento návrh súčasťou opatrení, ktoré pôjdu do parlamentu. Siahnuť na vianočné dôchodky môžeme iba jediným spôsobom, a to tak, že túto sumu rozdelíme na pravidelné mesačné sumy, ktoré budú vyplácané v priebehu roka. Celý priebežný dôchodkový systém však potrebuje vážnejší zásah a my sme sa dohodli, že nebudeme teraz robiť čiastkové zásahy, ale pripravíme komplexnejší návrh, ako riešiť dlhodobú udržateľnosť tohto systému. 

To, čo som si myslela, sa prejavilo už na druhý deň. Ten balíček sa, samozrejme, nerealizuje. Ďalšia otázka. 

Zoči-voči kancelárke Angele Merkelovej to nebolo ťažké. Ťažké to bolo ustáť zoči-voči Európskej komisii. 

Bola som menovaná 8. júla a 11. júla som už bola v Bruseli, kde som viedla rozhovory s pánmi Barrosom a Junckerom a tak ďalej. Boli to skôr monológy, kde jedna strana hovorila svoje argumenty a druhá svoje. Rozchádzali sme sa s tým, že sú tu dva argumentačné svety, ale aj s konštatovaním, že obe strany to rešpektujú. Keď som potom monitorovala súhlasné reakcie na naše argumenty, napríklad  zo strany Európskeho výboru V4, alebo zo strany mienkotvorných zahraničných médií, tak to zďaleka nebolo v polohe, že malé Slovensko niečo tvrdí a celý svet je proti. 

Myslím si, že áno. ( Smiech.) Minimálne sa mi ho podarilo presvedčiť, že sa to dá ustáť. Za tie tri mesiace, čo spolu pracujeme, ma pochválil asi trikrát. Jedna taká pochvala sa týkala práve tohto nášho dvojmesačné príbehu súvisiaceho s pôžičkou Grécku. Potešilo ma to.

Áno a veľmi. 

Bolo ich viac. Len často v polohe rozhovor medzi štyrmi očami verzus to, čo sa povie verejne. 

Viac k tomu nepoviem. 

Je to veľmi priateľské.

Tam si automaticky všetci tykáme, oslovujeme sa krstnými menami. 

Je to presne tak. Sadli sme si ľudsky aj vecne. Niektoré veci sme si nepotrebovali ani hovoriť.

(Do rozhovoru sa zapojil aj premiérkin hovorca Rado Baťo. Stretnutie u nemeckej kancelárky bolo vraj jeho najpríjemnejším zážitkom, odkedy je hovorcom.)

Rozlišovala by som dve polohy pri štátnických rokovaniach. Na jednej strane sa vzájomne informujeme, s čím sa trápime doma. Keďže všetci sa momentálne trápime s rovnakými zadaniami, prebieha to veľmi konštruktívne, podporne, vzájomne sa vymieňajú skúsenosti. Potom je to rovina vízie budúcnosti, stanovenia priorít a tu existujú návrhy, ktoré vyvolávajú diskusiu. Mne sa však diskusia na poslednom summite veľmi páčila. Napríklad sa riešilo, či sankcie za vysoké rozpočtové deficity štátov budú automatické, alebo prípad od prípadu. Nádhernú vetu v tejto diskusii povedal grécky premiér, ktorý sa veľmi prihováral za automatické sankcie, aby sme sa nevystavovali domácim politickým problémom pri každom novom hlasovaní o nejakej pomoci, ako to muselo absolvovať Slovensko. Súhlasím aj s jeho výrokom na adresu bánk, keď povedal: Profitovali, keď sme im požičiavali, a teraz, keď im vraciame, profitujú znova. Kým nebudú prijaté mechanizmy regulujúce správanie bánk, tak to v budúcnosti nebude fungovať. 

Tak to je trochu prehnané, ale prestrelka a zvýšený hlas tam boli. 

Do tej prestrelky som vstúpila aj ja. Išlo o diskusiu, do akej miery môže európsky komisár vystupovať s nejakým hodnotiacim stanoviskom. Ten krik nebol pre rómsku otázku, ale práve pre toto (eurokomisárka Viviane Redingová totiž odsun ilegálne žijúcich Rómov z Francúzska prirovnala k udalostiam v druhej svetovej vojne – pozn. red.). Viacero premiérov vrátane mňa sa postavilo na Sarkozyho stranu práve v tom, že si treba vyjasniť, akým spôsobom sa vyjadruje komisia a eurokomisár vo vzťahu k rozhodnutiam a legislatíve národných štátov. Prijalo sa aj kolektívne rozhodnutie, že to bude téma ďalšieho stretnutia. 

Jeho konštatovanie, že sa mal vyjadriť objektívne, a teda vyhodnotiť nielen naše nie, ale aj to, že sme podporili euroval a robíme konsolidačné kroky, sa dá vnímať ako ospravedlnenie. 

Ja viem byť veľkorysá. Zároveň viem aj pochopiť, že naše nie nebolo pre európske krajiny jednoduchou situáciou. Jedným z najčastejších argumentov európskych politikov totiž bol ten, že všetci do toho ideme, tak čo sa dá robiť. Keď zrazu do toho jedna krajina nešla, tak to pre nich bola vážna komplikácia. 

(Smiech.) Jeden z najčastejších argumentov Európskej komisie bol práve ten, že naša pozícia posilní euroskeptikov a oslabí integračný proces... 

Nie, nechcem vás sklamať. Budem sa vždy snažiť nahlas pomenovať hodnoty. Či im vy budete dávať nálepky euroskeptické alebo eurooptimistické, pre mňa nie je podstatné. Pre mňa je podstatné, že solidarita nie je, keď sa zodpovedný má skladať na správanie nezodpovedného. 

Jemne by som namietala tú nekritickosť. Maastrichtské kritériá musíte plniť, ak chcete byť členom Únie, rovnako musíte plniť aj kritériá Paktu stability, ak chcete byť súčasťou tohto paktu. Inou vecou je každodenná rutina pri tvorbe regulatívov. Keď som bola ministerkou sociálnych vecí, tak sme trištvrte roka chránili pred EÚ zmeny Zákonníka práce. Jednoducho neprešli. Chránili sme nadčasy, pretože ich zrušenie by u nás znamenalo kolaps rezortov. To, čo v európskych radách prejde, máme vo veľkej miere vo vlastných rukách. Veď tam sa často bazíruje aj na slovíčkach a je na nás, ako do toho vieme vstúpiť. 

Skončiť určite nie, ale keď som si minulý týždeň prečítala titulky v médiách, tak ma prepadol nepríjemný pocit, či to fakt robíme až tak úplne zle. 

Napríklad článok s titulkom „Pani premiérka, mlčte už konečne!“ Išlo o článok v Pravde o mojom stretnutí v Rakúsku na tému Mochoviec. Celé to bolo totálne založené na lži.

Počuli ste ma niekedy povedať krivé slovo na médiá?

Som päť rokov v politike. Za päť rokov, a to ste aj vy o mne kadečo napísali, odmietla som niekedy rozhovor, odmietla som prísť do relácie? Nikdy. 

Na politika zapôsobí, keď mu do úst vložíte vec, ktorú nikdy nepovedal. V tom momente sa cítite bezradný. Medzi mnou a verejnosťou sú médiá, ja predsa nemôžem chodiť ako kočovné divadlo a rozprávať ľuďom, že som ich nezradila. Lebo aj ten článok o Mochovciach bol v tom duchu, že som zradca národa. To zamrzí.

Začínam deň čítaním novín, mám ich v aute. Ráno ich prečítam v tlačenej podobe, pretože potrebujem vidieť, na ktorej strane je článok, akú má titulku, fotku, podtitulky.

Keď ja mám s tými heslami problém. Áno, viem o týchto svojich rezervách, ale je dobré vedieť, že človek má rezervy.   Iveta Radičová (53) Líderka a kandidátka SDKÚ na post premiéra v parlamentných voľbách 2010, bývalá kandidátka na post prezidenta, bývalá ministerka práce a sociálnych vecí a rodiny a bývalá poslankyňa NR SR. Profesorka sociológie, zakladateľka a dlhoročná riaditeľka mimovládky SPACE, vdova, matka jednej dcéry.