Siedme slovenské referendum je tak predovšetkým avízom, že za jestvujúcich legislatívnych podmienok platné ľudové hlasovanie pod Tatrami nikdy nebude.
Keďže referendá – mimo toho o EÚ – iniciujú na Slovensku len politické strany, dal by sa odvodiť záver, že inštitút priamej demokracie je vlastne ústavný apendix, ktorý je „ľudu“ potrebný ešte o to menej, že pod pláštikom posvätnosti jeho vôle ním politická trieda diskredituje celý systém.
Návrhy na zrušenie referenda, ktoré sa už objavili, majú však vážnu trhlinu – naozaj závažné otázky, najmä v súvislosti s EÚ, a nielen priamo „o vstupe či vystúpení zo zväzku“, môže život priniesť, a to aj vo veľmi krátkom horizonte. Takže napríklad škrtnutie paragrafu o „iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ len preto, aby sa inštitút ľudového hlasovania prestal stranami zneužívať, by bolo veľmi neprezieravé (a to aj v prípade, že ani otvorenie Lisabonskej zmluvy napríklad s ideou „kontrasignácie“ rozpočtov v Bruseli by 50 percent voličov zrejme k urnám nedostalo).
Nápady s opačným znamienkom, teda na „oživenie“ referenda, a to zrušením kvóra, sú však tiež nedomyslené. Hrozba, že politici by urobili z plebiscitov s nepodstatnými otázkami happening viackrát za sezónu, je ešte nič v porovnaní s predstavou ako by sme dopadli, keby nás pred „Mečiarovými“ (rok 2000) a „Ficovými“ (rok 2004) predčasnými voľbami nezachránilo práve a len kvórum. Systémová námietka (teda pre krajinu, kde politici neatakujú prostredníctvom referenda podstatu zriadenia), je však iná – bez spodného limitu účasti by vysoko motivované menšiny za pasívnej asistencie väčšiny mohli presadiť i veľké bizarnosti.
Reforma referenda by však kvórom mohla začať. Nie jeho úplným zrušením, ale povedzme tak, že podmienkou platnosti referenda by bola napríklad 30-percentná podpora všetkých zapísaných voličov pre takú či onakú odpoveď . To je akýsi minimálny prah legitimity. Zvýšilo by to predovšetkým motiváciu rozhodnutých voličov, keďže by zmizlo strašidlo vysokého kvóra, ktoré by už nemohlo slúžiť ako nástroj negatívnej kampane.
Ale súčasne by sa mala zaplátať ústavná diera, ktorou je nejasná právna záväznosť hlasovania. A explicitne by sa mala zakázať otázka o predčasných voľbách, ktorá je zničujúca rovnako, ako referendum o daniach. Eventuálne by sa tiež mohla zaviesť povinnosť vyhlásiť schválené referendum vždy na deň najbližších volieb.
Ešte predtým by však, vzhľadom na 20-ročnú skúsenosť, mala prebehnúť verejná debata, či existuje nejaký hlbší dôvod pýtať sa ľudu na „iné dôležité otázky verejného záujmu“, keďže sme zastupiteľská demokracia a za štyri roky prevádzky parlamentu platíme 50 miliónov eur. To, že zvolení politici voličov často nepočúvajú, je pravda, avšak tento jav má tú istú príčinu, ako 77-percentná ignorancia posledného referenda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.