Vzorové geto?

.pod transparentom sa rozprestiera obytný komplex Inštitútu pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu (IRVMPA). V roku 2004 ho založil vysokoškolský pedagóg Jozef Ravasz, obytný komplex pre Rómov tu stojí od roku 2005. Počet obyvateľov neustále stúpa, a to nielen prirodzeným prírastkom, ale aj prisťahovaním nových rodín. Nedávno tu bolo opäť rušno. Prichádzali noví obyvatelia zo „slávnej“ Ulice Gyulu Lőrincza, kde zanechali úplne zdevastovanú panelovú budovu s 36 bytmi a škodami vo výške asi 830-tisíc eur. Dostávajú druhú šancu na „prevýchovu“. 

 

„Poďte ďalej, pán doktor Ravasz tu bude o chvíľu,“ pozýva novinárov do komplexu svalnatý, tetovaný mladý vrátnik, opierajúci sa o rampu. Územie s rozlohou približne polovice futbalového ihriska je z každej strany oplotené vysokým betónovým múrom a má jediný vchod. Žije tu 85 rodín, spolu 438 osôb. Na priestranstve medzi dvoma panelákmi a obytnými kontajnermi sa preháňajú deti, dospelí nás sledujú z okien. Tých 54 kontajnerov, rozložených v dvoch „vrstvách“ nad sebou, poskytuje domov drvivej väčšine obyvateľov komunity. Tvoria najnižšiu kategóriu C viacstupňového bývania programu Druhá šanca. K bytu s vyšším štandardom v blokoch B a A sa môžu dostať len tí, ktorí spĺňajú prísne podmienky vypracované IRVMPA. Hodnotí sa podľa bodového systému.

„Do bloku A sme nasťahovali mladé manželské páry z mesta, ktorých životný štýl pôsobí na ostatných povzbudivo, inšpiruje ich,“ vysvetľuje Ravasz, energický štyridsiatnik, ktorý tu očividne požíva autoritu. Okolo pol jednej prichádza Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a Peter Pollák, riaditeľ úradu splnomocnenca vlády. Nasleduje prehliadka obytného komplexu. Prvou zastávkou je vrátnica, kde na stene visí menný zoznam tu žijúcich rodín. Ravasz vysvetľuje systém hodnotenia: „Výsledky pozitívneho vývoja rodín sa vyhodnocujú každé tri mesiace. Ak výsledky výskumu ukazujú vážny pokles, pre danú rodinu sa vypracuje prídavný program, ktorý ich vyvedie z omylov.“

V kontajnerových bytoch s rozlohou osemnásť štvorcových metrov panuje pedantná čistota. Starostlivosť o hygienu, nakladanie s odpadom, dodržiavanie princípov spolunažívania a plnenie povinností finančného charakteru, ako napríklad platenie nájomného: to sú kľúčové body programu Druhá šanca. Koordinátorka projektu  Ágnes Szabó  vysvetľuje: „Menšie problémy majú len s kúrením. Do kachlí musia denne kupovať uhlie približne za tri eurá. Ak na to nemajú, spaľujú drevený odpad aj handry.“

 

V bloku B, ktorý predstavuje priechod medzi najnižším a najvyšším štandardom, čoskoro otvoria predajňu potravín. Padajú tu výrazy ako ľudská dôstojnosť či pozitívne príklady v okolí. Úplným úspechom tohto druhu sociálneho inžinierstva podľa jeho autorov bude, keď viacstupňový program zabezpečí integráciu Rómov, ktorí sa dostanú späť do sociálnych bytov v meste. 

Samospráva je týmto zámerom naklonená. V Dunajskej Strede je IRVMPA odhodlaný uskutočniť ďalšie tri projekty pre Rómov. Podľa Ravasza by sa tu mala vybudovať obytná štvrť pre rómske spoločenstvo so škôlkou, nultou triedou, nákupným a kultúrnym strediskom. V strešných priestoroch Základnej umeleckej školy by mala vzniknúť sociálna a pedagogická stredná škola a hudobno-dramatické konzervatórium. V blízkej budúcnosti by sa mal realizovať objekt na separáciu odpadu, kde by bolo uložených aj niekoľko kontajnerových bytov. Ich obyvatelia – Rómovia s nižším vzdelaním – by boli zamestnancami mestského úradu a obsluhovali by separačné zariadenie. A čo s tými najťažšími prípadmi?

„Takéto rodiny presídlime do areálu, ktorý bude neustále sledovaný mestskou políciou pomocou kamerového systému. V ich prípade by sme použili osobitný program prevýchovy,“ vysvetľuje Ravasz.

 

Projekt nemá iba zástancov. V priebehu leta v miestnej tlači kolovali články s titulkami Auschwitz na Kračanskej ceste? alebo Niet východiska z rómskej osady? Jedným z ich iniciátorov bol Eugen Kurucz, ktorý tu žije s manželkou a štyrmi deťmi v garsónke s rozlohou dvadsaťpäť štvorcových metrov. Štve ho, že v poslednom čase dostalo byty v meste viac rodín, ktoré majú značné dlhy. On, na rozdiel od nich, žiadne nemá – a predsa sa nedostane z „lágra“, ako hovorí. Alebo že by?  Primátor mesta  Zoltán Hájos rodine Kuruczovcov a Ábrahámovcov prisľúbil byty v mestskej časti Nová dedina.

Štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová je s exkurziou očividne spokojná.„Bodaj by sme mali viac takých Ravaszov!“  povzdychne si  po prehliadke kontajnerových bytov a bytovky. A dodá, že zatiaľ také viacstupňové prestupné sociálne bývanie videla iba v Dolnom Kubíne a v Dunajskej Strede. Oceňuje, že samospráva sa tejto výzvy nezľakla a preniesla na seba kus zodpovednosti. Idylka? Nie, skôr putovanie z bodu A do bodu A. Alebo cesta v kruhu, ak chcete. Aj to je však úspech.