Viac života, viac práce?

Vzhľadom na očakávania, ktoré desaťročia silného sociálneho štátu vyvolali, však táto logika celkom neplatí. Tam, kde sa chodí do dôchodku v 65-ke či dokonca 60-ke, sú diskusie o posunutí tejto hranice výbušné. Státisíce Francúzov priviedli chystané zmeny v septembri už dva razy do ulíc.

Ak dlhšie žijeme, budeme aj dlhšie pracovať, hovorí správa OECD, a tiež predseda jednej z francúzskych vládnych strán Jean-Francois Cope. Logiku dlhšej práce v dôsledku dlhšieho veku (a menšieho počtu detí a následne menšieho počtu aktívne pracujúcich) si vo Francúzsku osvojili viacerí: od odborníkov na demografiu, ktorí o tom hovoria vyše 20 rokov, cez predstaviteľov biznisu, vydesených z finančnej nestability a deficitov, až po vládu. Dajme bokom niektoré štátom zriadené organizácie, kde zamestnanci železníc či parížskeho metra odchádzajú do dôchodku ako 55-roční. Bežní Francúzi odchádzajú do dôchodku v 60-tich, ak platili sociálne príspevky 40 rokov. Vláda chce predĺžiť odchody o dva roky a dĺžku plnenia sociálnych príspevkov o jeden rok. Argumentuje aj tým, že Nemci, Holanďania či Briti idú do dôchodku v 65-tich a postupne to predlžujú či to aspoň zvažujú. V Európe i v Amerike sa hovorí aj o 70-ke či dokonca o zrušení konceptu „dôchodku“ ako takého. Nový francúzsky zákon – veľmi jemný v porovnaní s týmito úvahami – už putuje medzi parlamentnými komorami, a vládnemu odhodlaniu pomohla aj kríza a deficity verejných financií. 

Očakávania účastníkov sociálneho štátu sa však nemenia ľahko. Ak dnešní penzisti išli do dôchodku v 60-ke, či dokonca skôr, prečo by sme nemohli aj my, ktorí sme dnešným dôchodcom na ich dôchodky prispievali? Francúzi štrajkujú a demonštrujú. Emócie a presvedčenie sú silnejšie ako racionálne výpočty a logika. Je možné, že silné francúzske odbory nakoniec v novom zákone vybojujú výnimky, hoci aj ony v diskusiách pripúšťajú, že nejaká zmena je potrebná.

Vec má ešte ďalší rozmer: dôchodkové systémy v moderných spoločnostiach často robia ostrú deliacu čiaru medzi účasťou na pracovnom trhu a vypadnutím z neho. Plynulejší odchod – napríklad znižovaním pracovných hodín – by bol prirodzenejší pre jednotlivcov i pre firmy. Starší ľudia predsa môžu byť mentormi, poradcami a pomocníkmi tých, ktorí ich v pozíciách nahrádzajú.