.na čom zlyhal prešovský projekt Stará tehelňa?
Presne na to istom, na čom krachol Luník IX. Pre mesto to nebol spôsob začiatku práce s rómskou komunitou, ale konečná stanica, kam „to budú nahadzovať“. A ideálne by bolo, keby to akosi samo „vyhynulo“, čo sa, samozrejme, nestane. Všetkým starostom opakujem roky to isté. Ak chcete začať riešiť problém sociálne slabých ľudí, tak si musíte byť vedomí, že výstavbou bytov sa vám robota iba začína. Oni to však chápu presne naopak, že kolaudáciou a šampanským je všetko vyriešené.
.čo sa vtedy iba začne?
Komunitná práca, ktorá na Starej tehelni totálne zlyhala. Ďalej služby, asistencie rôzneho druhu. To sa pritom nerobí „pre Cigánov“, ale pre sociálne odkázaných, ktorí žijú v koncentrovanej chudobe. Niektoré veci nevedia, treba ich to jednoducho naučiť.
.kedy bolo zrejmé, kam to smeruje?
V roku 2006 som zostavil zborník dvadsiatich príspevkov od rôznych autorov na tému Starej tehelne. Písal som, že toto mestské geto sa blíži k tomu, čím je Luník IX v Košiciach. Dnes dodávam, že v tom stave už je. Ide pritom o nový projekt spred desiatich rokov, nie zo socializmu.
.projekt Starej tehelne bol teda odsúdený na neúspech už od začiatku?
Kus roboty tam urobil belgický Červený kríž. Podľa mesta išlo o hlavný vklad, boli to však iba doplnkové sociálne služby. Projekty vyzerali na papieri pekne: mala tam byť pošta, predškolské zariadenia, nízkoprahové centrum, terénna sociálna práca. Dokonca tam mali vzniknúť vysunuté pracoviská mestského úradu a mestskej polície, ďalej rôzne služby od kaderníctva cez obchod. Nič okrem obchodu tam však nie je.
.zámerom umiestnenia rôznych služieb a úradov bolo to, aby na Starú tehelňu chodili aj ľudia z iných častí mesta, čo by bránilo vzniku geta?
Vytvorenie služieb nie je samo osebe riešením, lebo obyvateľov geta v ňom ešte viac ukotví. Inštitúcie, ktoré tam mali byť spoločne s terénnou sociálnou prácou a sociálnou asistenciou, mali iný jasný cieľ – mala to byť možnosť pre tých, ktorí sú schopní integrácie, dostať sa odtiaľ preč. A to zlyhalo. Nie je to prestupná, ale konečná stanica. Odkedy sa pred desiatimi rokmi na Starej tehelni slávnostne „precvikla“ páska za účasti zástupcov EÚ, deklarovali to ako sídlisko pre neplatičov. Pýtam sa však: prečo tam potom zo Sabinovskej a Majakovského vysťahovali aj tých, čo riadne platili?
.prečo?
Samozrejme, toto bola koncentrácia rómskej komunity z centra mesta kdesi na okraj centra, snaha dostať ich z viditeľného miesta preč. A potom, ten proces rozprúdil stavebné aktivity, za ktoré sú provízie. Poslanec, ktorý pozemky výhodne kúpil, ich potom s veľkým ziskom predal späť mestu. Dialo sa to za primátora Juraja Kopčáka.
.poznáte aspoň zopár ľudí zo Starej tehelne, ktorí si našli lepšie bývanie niekde inde?
Ani jedného. Sociálne inžinierstvo je vždy zdrojom nespokojnosti, aj pri stavbe diaľnic či priehrad. Tu však ľudí zo Sabinovskej a Majakovského očividne zavádzali. Povedali im: na Starú tehelňu pôjdete iba dočasne a keď budeme mať voľné byty, vrátite sa naspäť. Začali sa teda rekonštruovať bytovky na Sabinovskej a Majakovského – tie boli oficiálne neobývateľné pre narušenú statiku. Mesto však ako prvú vec pristavalo ešte jedno poschodie. A Rómom na Starej tehelni účelovo nastavilo podmienky tak, aby sa už nemohli vrátiť. Pritom byty sa losovali, čo bolo demokratické a novátorské. Oni sa však na tom zúčastniť nemohli, aj keď riadne platili nájomné a energie.
.dôvod?
Odpoveď mesta bola vždy tá istá. Nemáme pre vás voľné byty. Aj tí slušní rezignovali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.