Očami Doroty Nvotovej

Treba hrabať seno – nuž sa idú kúpiť hrable za 20 libier. A nie sú to predražené hrable. „Tieto isté som kúpila pred 20-timi rokmi v tom istom obchode a stále im nič nie je, akurát nám teraz treba ešte jedny,” vysvetľuje mi Johnnyho mama. Chápem. U nás také hrable s najväčšou pravdepodobnosťou nedostať. A tak hrabeme seno na poli, ktoré majú kvôli jednému starému tridsaťročnému koníkovi, ktorého by každý iný „normálny” človek utratil. Koník má artritídu a takmer vôbec sa nehýbe. Ale je šťastný, pretože má lásku. Prednedávnom zomrel jeho rovnako starý parťák a tak tu zostal sám. Jeho majitelia však zháňajú ďalšieho podobného poníka, chorého a starého, aby tu mohli stáť spolu. Veľa jazdíme po okolí. Prímorské cesty lemujú husté černicové a malinové kry. Všade. A bobule majú obrie rozmery. Za tento týždeň som spratala do seba už aspoň kilo. Prichádzame do Penzance – okresného mestečka. Aj taká kravina ako stromoradie je tu pekným pohľadom – obyčajné stromoradie pri parkovisku. Všetko zvláštne palmoidné stromy, ktoré neviem pomenovať, ale viem, že ľudia, ktorí ich vysadili, išli za tým najlepším – nie najlacnejším. Tu si prosto nechcú všetko zjednodušovať. A obchody! To, že sú u nás nudné obchody, je jasné aj človeku, ktorý ich neporovnáva s anglickými. Ale až keď ich porovnáte, zistíte, o čo všetko sa ochudobňujeme. U nás sú obchody s handrami zamerané na Barbie – chic look. Jednoducho, aby žena vyzerala ako žena a je to. Tu baby nechcú vyzerať ako prostitútky, alebo ako časopisové modelky. Tu chce mať každý svoj štýl, svoj look, niečo, čím je výnimčný, v čom sa cíti dobre a čo je „jemu vlastné”. A ak to stojí o pár libier viac, nič to, hlavne že to plní účel. A tak sa tu nosia všelijaké vlnené čiapky, divné čižmičky, baby chodia v dlhých svetroch a zvláštnych baretkách, alebo majú na sebe niečo námornícke, alebo indické, prosto niečo, čo má ksicht. A také isté sú obchody s nábytkom, dekoráciami, riadmi, jednoducho hocičím. A páči sa mi tento prístup. A síce sa tu po návšteve pápeža vynorilo veľa kritík a anglická mládež na cirkev pre jej škandály dosť zanevrela, v každom malom posranom obchode je škatuľka, kde môžete hodiť mince a podporiť charitu. A ľudia do nej hádžu peniaze.