Doživotie pre Černáka

.mikuláš Černák bol zrejme najhorší zločinec, aký sa tu po roku 1989 objavil. Pripomeňme si, čo všetko sa muselo stať, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Černák sa dostal za mreže už koncom roka 1997. Bol trestne stíhaný a odsúdený za vydieranie, ale nepodarilo sa ho odsúdiť za vraždu podnikateľa Szymaneka, z ktorej bol tiež obvinený. Za vydieranie dostal osem a pol roka väzenia. Orgánom činným v trestnom konaní bolo jasné, o akého nebezpečného zločinca a vraha ide. Pochopiteľne hrozilo i to, že Černák nebude sedieť celých osem a pol roka, ale časť trestu mu bude odpustená, čo je bežná súdna prax. 

Černák požiadal o podmienečné prepustenie v roku 2002 po uplynutí polovice trestu a okresný súd ho v tom istom roku prepustil na slobodu. Polícia vtedy už intenzívne pracovala na vyšetrovaní vrážd, ktorých sa dopustil, a jeho prepustenie na slobodu bolo pre úspech trestného stíhania nebezpečné z dvoch dôvodov. Jednak zločinecký šéf na slobode je spoľahlivým zámkom na ústa potenciálnych svedkov a jednak Černákovi nič nebránilo kedykoľvek ujsť do zahraničia.

Okresný súd vtedy vážne pochybil, lebo prepustenie po uplynutí polovice trestu bolo porušením zákona. Zákon totiž bol už vtedy pozmenený v tom zmysle, že za trestný čin, akým bolo Černákovo vydieranie, možno odsúdeného prepustiť na slobodu až po uplynutí dvoch tretín trestu. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic podal sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu pre porušenie zákona. Najvyšší súd začiatkom roka 2003 rozhodol, že okresný súd porušil zákon, a teda Černák sa mal vrátiť do výkonu trestu.

Samozrejme, Černák nečakal na takýto verdikt a ešte pred jeho vynesením ušiel do Česka. Slovenská polícia však zachytila jeho kontakty na Slovensko, informovala českú políciu a tá ho lokalizovala a zadržala. Bezprostredne pri zadržaní Černák vyhlásil, že zasahujúca česká polícia porušuje jeho práva. 

„To se tedy, hochu, pleteš,“ povedal mu vtedy český policajt.

Černák požiadal v Česku o azyl, samozrejme neúspešne, bol vydaný na Slovensko a vrátil sa do väzenia. Toto bol úspech Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou policajného prezídia pod vedením vtedajšieho viceprezidenta Spišiaka.

Zaujímavo prispel aj Úrad pre boj s korupciou pod vedením Jozefa Šáteka. Úrad zistil, že Černák vo väzení porušuje väzenský poriadok a požíva výhody, na ktoré nemá nárok. Úrad za to začal trestne stíhať niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Po tomto odhalení už nebolo možné, aby sa Černák dostal na slobodu „za dobré správanie“ ani po uplynutí dvoch tretín trestu. Polícia tak ešte získala čas na zhromažďovanie dôkazov v kauzách vrážd. 

V roku 2005 začal vyšetrovateľ Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou vydávať jedno uznesenie za druhým, ktoré Černáka obviňovali z vrážd spáchaných v 90. rokoch. To umožnilo, aby po uplynutí osem a polročného Černákovho trestu za vydieranie bolo možné vziať ho okamžite do väzby v rámci trestného stíhania za vraždy.

Pozitívnu úlohu zohrali legislatívne zmeny v trestnom poriadku, schválené slovenským parlamentom po roku 2002, najmä inštitút „korunného“ svedka. Tento inštitút odomyká ústa svedkom, lebo umožňuje prokurátorovi nezačať trestné stíhanie svedka, ktorý svedčí v závažných trestných kauzách proti iným zločincom, pričom tým svedčí i o vlastnej, i keď menej závažnej trestnej činnosti. 

Vyzdvihnúť treba i dobrú prácu Generálnej prokuratúry a pochopiteľne zúčastnených sudcov.

Právoplatný rozsudok je bodkou za zločineckou kapitolou prvej ponovembrovej dekády. Tá doba sa už, dúfajme, nevráti.

Nedá sa nepripomenúť, ako šírili Černákovu slávu niektoré poklesnuté médiá. Osoby z prostredia organizovaného zločinu vždy túžia po mediálnom zviditeľnení. Legitimizuje ich to a zvyšuje to ich prestíž. Z podsvetia hore, nehanebne pred oči verejnosti. Televízia Markíza priniesla v roku 1997 zábery z oslavy Černákových narodenín. Koncom roku 2002, počas onoho polročného obdobia, keď bol Černák na slobode, si ho do večerného spravodajstva Markízy do priameho vysielania pozval redaktor Erik Tomáš. Erika Tomáša urobil v roku 2006 minister vnútra Robert Kaliňák svojím hovorcom. Nevídané, neslýchané.

Po voľbách v roku 2006 som sa v jednu nedeľu zúčastnil na gréckokatolíckej púti na východnom Slovensku. Po svätej omši som odchádzal z miestnej fary. Neďaleko odo mňa stál kňaz s akousi ženou. Kňaz mi pokynul: „Poďte sem, pán Palko.“ Podišiel som k nim. Žena bola postaršia, tichá. Pôsobila jednoducho, sympaticky, trochu smutne. „Toto je matka Mikuláša Černáka“, povedal kňaz.

V takej chvíli vám jednoducho dôjdu slová. „Vidíte, taký je život, pani Černáková“, povedal som a rozlúčil som sa s nimi.