.čo v praxi znamená, keď sa hovorí o dohode s Talibanom?
V prvom rade nijaké rokovania s Tali banom zatiaľ neprebiehajú, takže o dohode zatiaľ hovoriť nemožno. Myslím si však, že existuje všeobecné povedomie, že v istom momente, ktorý je podľa všetkého veľmi blízko, bude jednoducho užitočné s Talibanom začať rokovať. Zatiaľ ani nevieme, či chce s nami hovoriť Taliban. Ale hlavný dialóg sa pravdepodobne odohrá medzi Talibanom a afganskou vládou.
.čo by sme od takýchto rokovaní mali očakávať?
Najskôr treba stanoviť procedúru, ako a kto bude s Talibanom hovoriť, a tak vláda Afganistanu, ako aj západní spojenci si musia stanoviť ciele, ktoré chcú dosiahnuť, a tiež hranice, ktoré nesmú byť prekročené. Naprí klad práva žien či ľudské práva.
Nuž a tiež musíme stanovené ciele prediskutovať so susedmi Afganistanu. Pakistan, India, ale aj Čína a Rusko hrajú dôležitú úlohu.
.prečo si myslíte, že Taliban by mal záujem hovoriť s NATO?
Predpokladám, že aj v Talibane budú na vec viaceré názory, niektorí budú chcieť rokovať, iní nie. Dôležité tiež je, že prezident Obama stanovil júl 2011 ako termín odchodu amerických vojsk z Afganistanu. Sú preto dôvody na to, prečo by sme s Talibanom hovoriť mali.
.čo má byť podľa vás cieľom rokovaní s Talibanom? Rozdeliť vedenie na tvrdú a mäkšiu líniu a integrovať do afganskej politiky tých umiernenejších?
Neviem, či sa dá o tom takto hovoriť, určite sú medzi lídrami Talibanu rozdiely, ale neviem, či až také, aby sme mohli hovoriť o takomto rozdelení. Nemyslím, že by sme mali hovoriť s umiernenejšími, potrebujeme hovoriť s Talibanom ako takým. A pod tým myslím ľudí, ktorí sú pod vedením Mulu Omara.
.bola by dohoda s Talibanom, povedané slovami Richarda Nixona, mierom uzavretým so cťou?
Musíme uzavrieť nejaký kompromis. Naše vojská tam nezostanú navždy, musíme rešpektovať situáciu, ktorá tam je, aj postavenie Talibanu. Určite si nemyslím, že by to bola pre nás porážka, celkové hodnotenie však závisí od podoby dohody, ktorá by sa dosiahla.
.časť velenia NATO považuje za cestu k mieru podplácanie a dotovanie miestnych vojenských vodcov (tzv. warlords). Váš názor?
Vo velení NATO, aj v USA sú niektorí ľudia, ktorí si myslia, že je to dobrý nápad. Podľa mňa je to nebezpečné a kontra produk tívne.
.prečo?
Pretože ide o ľudí, ktorí utláčajú Afgancov. Títo ľudia Afganistan v rokoch 1992 – 1996 už riadili a zlyhali a doviedli Taliban k moci. Podporovať tých ľudí je preto najhorším riešením.
.prečo považujete Talibov za lepších partnerov?
Nikdy som nepovedal, že sú lepší (úsmev). Talibovia aj vojen skí náčelníci sú podobne krutí, podobne nerešpektujú ľudské práva, ale minimálne v niektorých provinciách možno povedať, že Talibovia sú menej skorumpovaní.
.prečo by nemohla byť dohoda s vojen ský mi náčelníkmi pre Západ realisticky výhodnejšia?
Pretože sa to ukázalo ako chyba. Namiesto toho, aby Američania týchto náčelníkov odzbrojili, tak ich podporovali. Z pohľadu Afgancov to oslabilo dôveru voči západných spojencom. Nemôžeme sa tváriť, že sme prišli budovať právny štát a ďalšie inštitúcie, keď súčasne podporujeme veľmi skorumpovanú vládu.
.neobávate sa, že dohoda Karzajovej vlády a Talibanu povedie k tomu, že Taliban opäť ovládne Afganistan?
Myslím si, že s niečím podobným nesúhlasí nikto. Potrebujeme sa však pohnúť zo súčasného stavu, a na to je potrebný kompromis, ale aj prísľub, že západné vojská zatiaľ z Afganistanu úplne neodídu.
.aké pravdivé sú správy WikiLeaks o zapojení pakistanskej tajnej služby ISI do podpory Talibanu?
Nejde o žiadnu novinku. To, že pakistanská armáda a ISI podporujú Taliban, vieme dávno. Ich cieľom je posilniť svoje postavenie proti Indii – osobne si myslím, že je to chyba. Nemyslím si, že by sa Afganistan pod kontrolou Talibanu stal takým spojencom Pakistanu proti Indii, ako si to predstavujú niektoré armádne kruhy. Tak to však ony vidia a v pozadí je spor o Kašmír.
.pre Sovietsky zväz bola invázia do Afganistanu poslednou vojnou. V prípade NATO je vojna v Afganistane prvým použitím článku 5 zmluvy. Nemyslíte si, že aj posledným?
Keď sa pozriem na chyby, ktoré sa udiali od roku 2002, na to, ako sa vyvíja Afganistan, tak by som povedal, že je to na dlhé roky posledná vojna NATO. Možno nie úplne posledná, ale na dlhý čas áno.
.malo by sa teda NATO transformovať na vyslovene obrannú organizáciu, ktorá neútočí za hranicami svojich členov?
Keď sa spojenci v NATO rozhodli ísť do Afganistanu, veľmi som to podporoval. Američania urobili mnoho chýb, preto si mys lím, že účasť európskych a kanadských síl má v Afganistane veľký význam. Ťažko hovoriť, aké strategické zmeny by sme z tejto skúsenosti mali zaviesť. NATO pôsobí, aspoň teoreticky, v Afganistane ako misia pod velením OSN s cieľom udržiavať mier. Neviem, či z toho možno odvodiť novú politiku pre NATO.
.výsledky americkej prítomnosti na Blízkom východe sú minimálne zmiešané. Irán zosilnel a všade, kde bola zavedená demokracia, je silný antiamerikanizmus. V čom vidíte úspech pôsobenia USA v regióne po roku 2001?
Myslím si, že hlavnou otázkou je fungovanie demokracie, najmä v niektorých arabských krajinách.
Mali by sme sa spýtať, prečo Arabi volia tak ako volia? A odpoveďou je podľa mňa situácia v Palestíne. Kým budú mať Spojené štáty imidž, že slepo podporujú Izrael a nebudú ochotné vyvinúť na izraelskú vládu tlak, aby urobil dostatočné ústupky, aby vznikol skutočný palestínsky štát, dovtedy sa nič nezmení. Antiamerikanizmus v mnohých oblastiach Blízkeho východu je dôsledkom toho, že Američania uplatňujú dvojitý štandard, jeden pre Izraelčanov, druhý pre zvyšok regiónu.
.skutočný palestínsky štát by však bol vládou Hamasu, a to je nebezpečné samo osebe.
Nemusí to byť nevyhnutne pravda, ale aj keby to tak bolo, myslím si, že je našou úlohou hovoriť aj s Hamasom. Vidím v tom aj úlohu pre Európanov. Podstatou demokracie je predsa hovoriť s tými, s ktorými nesúhlasíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.