Recenzie

Plastic People Of The Universe: Egon Bondy’s Hearts Club Banned EMI

Ak nejaký album odkazuje na temnotu a normalizáciu sedemdesiatych rokov v Československu a keď ľudia slobodnej vôle mladších generácií chcú pocítiť, ako sa vtedy žilo, tak tento legendárny album Plastikov je tou najlepšou ukážkou. Prvý album undergroundovej partie vyšiel v reedícii už viackrát, no vždy z druhotných nahrávok. Na jar tohto roku však zvukár albumu Robin Hájek našiel pôvodnú pásku s originálnymi nahrávkami, z ktorých nakoniec vzniklo toto SACD. Je zbytočné vypisovať o kvalitách tohto albumu, ktorý síce vznikol za hrozných podmienok, no sila pesničiek, zložených na básne Egona Bondyho, stále trvá. Podivuhodný mandarin, Magické noci, Dvacet, Nikdo, Jó – to se ti to spí – tieto pesničky síce majú chmúrnu atmosféru, no zároveň je v nich radosť a humor. Album vznikol v roku 1975, o tri roky neskôr vyšiel v exile a trvalo ďalších tridsaťpäť rokov, kým ho môžeme držať v rukách v jeho pôvodnej podobe. Nevadí. Čas nehrá v prípade pesničiek Bondyho klubu žiadnu úlohu. 

Orchestral Manoeuvres in the Dark – History of Modern 100-Percent

V roku 1983, v období, keď boli „in“ noví romantici, som vnímal anglickú skupinu OMD  ako rovnocennú kapele Depeche Mode,  zásluhou albumu Dazzle Ships. Vždy som sa čudoval, prečo naň OMD  nikdy dôrazne nenadviazali. Teraz, po 27 rokoch, tak urobili, dokonca obnovení v najslávnejšom zložení. Bol to totiž  inteligentný hudobný model  synth-popu  s koreňmi blízko kraftwerku. Veľa na ňom nezmenili, pritom pôsobí stále príťažlivo, ba i dosť futuristicky, a zároveň humánnejšie ako nahrávky niektorých súčasných elektronických „pop-avantgardistov“. Je v ňom duch doby, keď bola budúcnosť videná optimistickejšie. Vďaka za tento klam, priam terapeutický. Toť dôkaz, že nemoderné môže byť aj lepšie ako moderné. Napríklad skladba The Right Side?  Jasne počuť, že patrí k 80. rokom, ale má atmosféru  s mocným vplyvom. Nový OMD je vydarený comeback, vypracovaný.     

4/5
.juraj Kušnierik
The Coral: Butterfly House Universal

Od albumu kapely Coral som čakal nejaké spodobenie pestrého podmorského sveta, ale dočkal som sa akejsi nepôvodnej kapely, ako vystrihnutej z „lode lásky“. Počuť hudbu zlatých šesťdesiatych, americký folk a kapely ako Animals alebo Shadows sa prelievajú do ospalej, nudnej lounge hudby. Ponad gýčovú zaoceánsku loď svieti obrovský mesiac v splne. K tomu patrí silueta milencov s pohármi šampanského. Z tohto balastu sa občas vynorí perla a koralový útes vydá malé tajomstvo ako v prípade piateho tracku s názvom Butterfly House s úžasným gitarovým sólom v závere. A hneď po nej simono-garfunkelovská Green is the Colour. Album Butterfly House je vhodný ako pozadie inej činnosti, pretože vás nebude vyrušovať. Po napísaní tejto recenzie sa k nemu už asi nevrátim a radšej si pustím pôvodnú hudbu zo šesťdesiatych rokov. Sme len hviezdny prach.

Kevin Johansen + The Nada + Liniers - Vivo En Buenos Aires, RCA Viktor  

Keď vystupoval na Pohode Kevin Johansen, veľa divákov sa o neho nezaujímalo. Je neznámy. Zaužívané je zaujímať sa o známych, čiže „asi“ najlepších. Nechali si ujsť jedného z najoriginálnejších pesničkárov Argentíny. (Narodeného na Aljaške!)  Bohužiaľ, nepredviedol to pravé orechové, čiže svoje evergreeny, ktoré sú fúziou folku, popu, rocku, občas cumbie, rapu, flamenca , a to v divadelnom,  kabaretnom  duchu s prvkami tanga, zľahka  parfumovanom exotikou. Najlepšie mu pristane španielčina a pokojná poloha spevu, vtedy vynikne jeho balzamový hlas, čo sa ukázalo i teraz, na jeho koncertnom CD Vivo En Buenos Aires (aj DVD), so skupinou Nada a  karikaturistom Liniersom. Lenže, kto takúto hudbu  u nás dnes pochopí? Vzdialenú nalinkovaným módam, nenásilnú, vľúdnu, gracióznu. Možno poslucháči Cohena. Ako ochutnávku na vypočutie odporúčam skladby Logo a Cumbiera Intelectual.

Best Coast: Crazy for You Mexican Summer

„Alternatívny rock nie je mŕtvy,“ povedal som si po márnom hľadaní nejakej duše u nových Interpol a započúval sa do prvých skladieb na poslednom albume kalifornskej kapely Best Coast. Správne, alternatíva zmixovaná s popovou melodikou, ženský vokál príjemnej farby a hudba odkazujúca na Jesus and The Mary Chain, Nirvanu či My Bloody Valentine, ale aj o mnoho viac rokov vzad. Best Coast sa totiž hrdo hlásia k Everly Brothers, Fleetwod Mac alebo k surferom od Beach Boys. Sladkosť sa mieša so špinavým zvukom rock ´n´rollových gitár a chlapci vozia svoje slečny na pláž oldie kabrioletmi. Crazy for You je taký hitmi nabitý retro jukebox. Veselý, melancholický, nostalgický a plný sviežosti zároveň. Zvonivé gitary, ľahko pradúca basa, staručko znejúci reverb, sakramentsky príťažlivý dievčenský vokál a snivé jednoduché texty o láske.

Endless Boogie: Full House Head No Quarter

Občas to funguje tak, že magazín Uncut alebo Mojo napíšu malú recenziu o neznámej partii z New Yorku a postupne sa o nich dozvedia ľudia po celom svete. Endless Boggie na prvé počutie nehrajú nič nové – je to klasický bluesrock, podstatné je však to, ako to hrajú. Podľa fotografií to nie sú žiadni nadšení mladíci, skôr starí vlci, hrajúci tak, akože prišli tým mladým ukázať, ako má znieť skutočný rokenrol. Hlavnou postavou je spevák Paul „Top Dollar“ Major, vraj jeden z najväčších zberateľov vinylov v Amerike, ktorý má nielen výzorom veľa spoločného s Lemmym z Motorheadu alebo s legendárnym spevákom Captainom Beefheartom. Po hudobnej stránke dlhé džemovacie piesne sa však nesú skôr v klasickej línii bluesrocku s tým, že kde iní hľadajú zaujímavú kompozíciu, štyria hudobníci sa ako kliešť držia jedného akordu. Výsledok? Žiadna nuda, ale radosť a vzrušenie. Ich druhý album má na obale ležatú osmičku – čo značí, že svoje boogie budú schopní hrať až do konca sveta.