Konsolidácia nežnou rukou

Úder najvážnejšej povojnovej globálnej recesie pocítili v oslabení rozpočtových príjmov a zvýšenom tlaku na niektoré kapitoly výdavkov prakticky všetky krajiny starého kontinentu. Podľa Eurostatu dosiahol v roku 2009 deficit verejných financií v európskej dvadsaťsedmičke 6,8 percenta HDP, v klube 16-tich krajín platiacich eurom „len” 6,3 percenta HDP.

Šetriacej kúre po recesii sa tak nevyhne nikto. Na Slovensku jej nutnosť zintenzívnilo aj odloženie konsolidácie pred voľbami – s očakávaním, že sa výpadok príjmov podarí tento rok zahojiť strojnásobením čerpania eurofondov. Keďže sa tento predpoklad nesplnil, a nenašla sa sila na včasné povolebné opatrenia, hrozí tento rok prekonanie nielen plánovaného deficitu (5,5 percenta HDP), ale aj toho vlaňajšieho (6,8 percenta  HDP). 

O to dôležitejšie je, aby bol konsolidačný plán na nasledujúce roky presvedčivý, no najmä, aby sa dôsledne uviedol do života. Jeden pokus o zníženie deficitu už Slovensko v tomto volebnom roku premeškalo. V nasledujúcom roku by bola pokračujúca rozpočtová nedisciplinovanosť už hrou s ohňom.

Sú nepopulárne úspory ozaj nevyhnutné? Nedisciplinovanosť politických špiciek zákonite vedie k zhoršeniu ratingu, a to znamená zdraženie úrokov za verejný dlh – a že táto zákonitosť funguje, to v ostatných dvoch rokoch pocítili nielen v Maďarsku, ale aj v Grécku. Najmä v prípade dlhodobých úrokových sadzieb sú úroky platené vládou minimom pri úročení dostupnom súkromnému sektoru. Rovnako platí, že rating domácich firiem spravidla nemôže prekročiť tieň ratingu krajiny. Ale jeho zhoršenie môže byť mlynským kameňom pre najlepšie súkromné firmy. Zdravé verejné financie, konkurencieschopná ekonomika či úroveň ratingu patria medzi východiskové kritériá pri hodnotení potenciálnych investorov. S tými sa spájajú pracovné miesta, ktorých tvorba bude v nasledujúcich rokoch otáznikom nielen na Slovensku. 

Plánované zníženie deficitu o 2,5 percenta HDP rozložil nový kabinet medzi škrty vo výdavkoch, ako aj opatrenia na strane príjmov. Medzi príjmovými opatreniami logicky figuruje úprava sadzieb DPH a spotrebných daní.  Hoci sú to – čo do objemu – najdôležitejšie a toľko diskutované kroky, zďaleka sa po nich nesiahlo tak razantne, ako v mnohých iných krajinách západnej Európy či v regióne. Rumunsko v priebehu tohto roka zvýšilo DPH z 19 až na 24 percent, na rovnakú úroveň stúpla DPH v Maďarsku ešte vlani v lete. Kým na Slovensku sú predmetom diskusie miernejšie valorizácie dôchodkov na úrovni zodpovedajúcej rastu životných nákladov, v Rumunsku či Srbsku sa diskusii o škrtoch nevyhli ani starobné penzie. 

Pri škrtoch na strane výdavkov platí, že najdôležitejšia bude ich realizácia. Keďže pri škrtaní v jednotlivých kapitolách nejde len o technokratické zmeny čísel, ale svojím spôsobom aj o obmedzenie finančného vplyvu rezortov rozdelených medzi jednotlivé strany, principiálne najťažšia je politická dohoda. A tú sa podľa všetkého podarilo dosiahnuť. 

Kým v prípade príjmov možno priamy finančný efekt očakávať krátko po účinnosti príslušnej legislatívy, včasné a dôkladné zavedenie plánovaných škrtov bude otázkou politickej a manažérskej zručnosti jednotlivých ministrov. Zvlášt na strane výdavkov pritom platí, že čas sú peniaze. Pritom si treba pripomenúť, že cenou za „ľudovo mierne“ zvýšenie nepriamych daní je to, že väčšia váha konsolidácie leží na výdavkovej strane. Hoci sa zatiaľ neradno ponáhľať s optimizmom, vyzdvihnúť možno ustúpenie od pôvodne signalizovaného plošného škrtania „hlava-nehlava“. Nemožno totiž predpokladať, že všetky rezorty sú identicky efektívne. 

Zaujímavou inováciou je mechanizmus pravidelných valorizácií platov politikov. Priamy finančný efekt tejto penalizácie peňaženiek politikov za privysoký deficit prevyšuje symbolický, ale aj manažérsky význam tohto opatrenia. Kabinet tým jednak prijal celkom hmatateľný princíp solidarity verejných činiteľov so zhoršením rozpočtov domácností, ktoré plnia štátnu kasu. No najmä, pre vyššie sumy vo vlastnej peňaženke môžu byť politici motivovaní vynaložiť adekvátne úsilie na udržanie rozpočtového deficitu v rámci mantinelov Paktu stability a rastu. V mene vlastnej výplaty, ktorá by mala byť naviazaná na výšku deficitu, tak politici budú motivovaní neplánovať s väčším nárastom verejných výdavkov, než aký by zodpovedal nárastu zinkasovaných daní. 

Nie je a ani nemalo byť cieľom jediného roka znížiť deficit verejných financií z tohtoročných viac než siedmich na želané menej než tri percentá HDP. Hoci oživenie rastu tempom prevyšujúcim tri percentá podporí aj oživenie rozpočtových príjmov, treba si pripomenúť, že najmä diskusia o škrtoch vo výdavkoch sa sotva začala. Ani po schválení rozpočtových škrtov si ministri nemajú dôvod vydýchnuť. Prestávka v  zoštíhľovaní verejných výdavkov by nemala byť pridlhá. Očakáva sa nielen liečba následkov recesie, ale aj napĺňanie v programových tézach naznačeného strednodobého smerovania k vyrovnanému rozpočtu. Práve to bude test pravicového konania vlády. Teda keď výsledkom jej konania bude menší štát a lepšie fungovanie súkromného sektora.

Viac než praktické a dôležité hodnotenie plánu konsolidácie verejných financií prinesie avizovaná jesenná emisia eurobondov. Udržanie čo najlepšej finančnej kondície je dôležité práve preto, aby sa za verejný dlh neplatili privysoké úroky. A kto je povolanejším sudcom dôveryhodnosti konsolidačného plánu, než veľkí inštitucionálni investori, u ktorých sa bude vláda uchádzať o pôžičku v rozsahu rádovo miliárd eur? Na trh sa pritom plánuje vstup uprostred horúcej jesene, keď s podobnými investičnými príležitosťami pred investorov predstúpia mnohé ďalšie konsolidujúce sa krajiny. Už v úvode septembra do tohto kolosea vstúpila so svojím konsolidačným plánom nová česká vláda. 

Nuž a naozajstnou skúškou ohňom prejde konsolidačný plán pri pravidelnom prehodnocovaní slovenského ratingu v závere roka. Ten je aj vďaka členstvu v eurozóne najvyšší spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Od všetkých troch svetových ratingových agentúr sa navyše tešíme stabilnému ratingovému výhľadu. Treba pripomenúť, že ešte pred dvoma rokmi sme si najlepší rating vyslúžili aj vďaka tomu, že výška verejného dlhu sa pohybovala približne desať percentuálnych bodov pod úrovňou porovnateľných krajín. Tento náskok sa za ostatné dva roky zmazal, čo zrejme inšpiruje ratingovky zmeniť „stabilný výhľad“. Pre slovenský rating bude teda životne dôležité, aby nový kabinet demonštroval, že vie a chce zvrátiť nelichotivý vývoj deficitu z posledných troch rokov.