Slovensko a Česko spájajú svoju štátnosť s rozdelením. Okolnosti, za ktorých získala nezávislosť India, boli v mnohom iné, aj tam však nájdeme kľúčové „rozdelenie“. Pred 60-timi rokmi sa obrovská Britská India rozdelila na dnešnú Indiu a Pakistan (od neho sa neskôr ešte oddelil Bangladéš).
Nedávne oslavy indickej nezávislosti sledoval pozorne celý svet. Dôvody sú najmä dva: príležitosti, ktoré ponúka dnešná India, a riziká, ktoré naopak predstavuje Pakistan. A potom sú tu ešte čísla, ktoré vyrážajú dych: 1,1 miliardy Indov a ďalších 160 miliónov Pakistancov. Je teda zrejmé, že deväťpercentný hospodársky rast Indie je predsa len iná káva, ako keď rovnako rýchlo rastie Slovensko.
Príbeh indickej nezávislosti pritom nebol od začiatku úspechom. Skôr naopak – osamostatnenie od Británie a rozdelenie krajiny v roku 1947 sprevádzali krvavé boje a sťahovanie miliónov moslimov a hinduistov do jednej či druhej krajiny. India a Pakistan viedli aj neskôr tri vojny, a dodnes na seba mieria jadrovými zbraňami.
India sa navyše v prvých desaťročiach vydala na cestu socialistickej ekonomiky so štátnym plánovaním, regulovaným trhom práce, obmedzovaním zahraničných investorov a ďalšími zaručenými receptami na udržanie chudoby. Dodnes žije tretina krajiny pod nízko položenou hranicou biedy jedného dolára na deň. Až v 90. rokoch zaviedla vláda liberálne reformy, a z mora zaostalosti sa začali po celej krajine vynárať ostrovčeky a neskôr ostrovy novej prosperity.
Dnes sa India pokladá spolu s Čínou za budúcu hospodársku superveľmoc. Na rozdiel od komunistickej Číny s jej miliónmi mŕtvych však bola India od získania nezávislosti demokraciou – a odborníci sa dodnes dohadujú, či to bolo preto, alebo napriek tomu, že je to viacnárodnostná, mnohojazyčná a nábožensky rozrôznená krajina, v ktorej ani jedna skupina neprišla s „tyraniou väčšiny“.
Oslavy 60 rokov nezávislosti sledoval svet s rovnakou pozornosťou aj v susednom Pakistane. V prípade druhej najväčšej moslimskej krajiny sveta však dnes málokto zdôrazňuje úspechy (ekonomika pritom rastie takmer rovnako ako v Indii). Niektorí síce snívali pri zakladaní Pakistanu o demokratickom štáte podľa tureckého vzoru, v skutočnosti však krajine vládla striedavo armáda a skorumpované civilné vlády. Pakistan sa napokon stal zázemím islamského radikalizmu vrátane podpory afganského Talibanu. Niektorí autori dnes označujú Pakistan s jeho nestabilnou vládou a jadrovými zbraňami za najnebezpečnejšiu krajinu sveta...
Otec indickej nezávislosti Mahátmá Gándhí bol sklamaný z rozdelenia Britskej Indie a z neskorších bojov medzi moslimami a hinduistami v samotnej Indii. Jeho sklamanie si možno pripomínať dodnes – rýchlo sa rozvíjajúci indický subkontinent zostáva miestom obrovských príležitostí, ale aj rizík a problémov. Indický príbeh ešte nie je dokončený.
.daniel Bútora
Nedávne oslavy indickej nezávislosti sledoval pozorne celý svet. Dôvody sú najmä dva: príležitosti, ktoré ponúka dnešná India, a riziká, ktoré naopak predstavuje Pakistan. A potom sú tu ešte čísla, ktoré vyrážajú dych: 1,1 miliardy Indov a ďalších 160 miliónov Pakistancov. Je teda zrejmé, že deväťpercentný hospodársky rast Indie je predsa len iná káva, ako keď rovnako rýchlo rastie Slovensko.
Príbeh indickej nezávislosti pritom nebol od začiatku úspechom. Skôr naopak – osamostatnenie od Británie a rozdelenie krajiny v roku 1947 sprevádzali krvavé boje a sťahovanie miliónov moslimov a hinduistov do jednej či druhej krajiny. India a Pakistan viedli aj neskôr tri vojny, a dodnes na seba mieria jadrovými zbraňami.
India sa navyše v prvých desaťročiach vydala na cestu socialistickej ekonomiky so štátnym plánovaním, regulovaným trhom práce, obmedzovaním zahraničných investorov a ďalšími zaručenými receptami na udržanie chudoby. Dodnes žije tretina krajiny pod nízko položenou hranicou biedy jedného dolára na deň. Až v 90. rokoch zaviedla vláda liberálne reformy, a z mora zaostalosti sa začali po celej krajine vynárať ostrovčeky a neskôr ostrovy novej prosperity.
Dnes sa India pokladá spolu s Čínou za budúcu hospodársku superveľmoc. Na rozdiel od komunistickej Číny s jej miliónmi mŕtvych však bola India od získania nezávislosti demokraciou – a odborníci sa dodnes dohadujú, či to bolo preto, alebo napriek tomu, že je to viacnárodnostná, mnohojazyčná a nábožensky rozrôznená krajina, v ktorej ani jedna skupina neprišla s „tyraniou väčšiny“.
Oslavy 60 rokov nezávislosti sledoval svet s rovnakou pozornosťou aj v susednom Pakistane. V prípade druhej najväčšej moslimskej krajiny sveta však dnes málokto zdôrazňuje úspechy (ekonomika pritom rastie takmer rovnako ako v Indii). Niektorí síce snívali pri zakladaní Pakistanu o demokratickom štáte podľa tureckého vzoru, v skutočnosti však krajine vládla striedavo armáda a skorumpované civilné vlády. Pakistan sa napokon stal zázemím islamského radikalizmu vrátane podpory afganského Talibanu. Niektorí autori dnes označujú Pakistan s jeho nestabilnou vládou a jadrovými zbraňami za najnebezpečnejšiu krajinu sveta...
Otec indickej nezávislosti Mahátmá Gándhí bol sklamaný z rozdelenia Britskej Indie a z neskorších bojov medzi moslimami a hinduistami v samotnej Indii. Jeho sklamanie si možno pripomínať dodnes – rýchlo sa rozvíjajúci indický subkontinent zostáva miestom obrovských príležitostí, ale aj rizík a problémov. Indický príbeh ešte nie je dokončený.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.