Strácanie nevinnosti

Osou McEwanovho románu Nevinný, odohrávajúceho sa v povojnovom Berlíne, je tajná operácia Gold. Projekt, na ktorom spolupracovali Američania a Briti, spočíval vo vyhĺbení tunelu do ruského sektora Berlína, ktorý umožnil odpočúvať sovietske vysielanie do Moskvy. Do nemeckej metropoly prichádza mladý Angličan Leonard, radový technik Kráľovskej pošty, ktorý má kontrolovať technický stav odpočúvacích zariadení v tuneli. Pre Leonarda sa pobyt stane nielen nahliadnutím do prostredia tajných služieb, ale najmä konfrontáciou s neúprosnou realitou dospelého života a s vlastnou temnou stránkou. 

McEwanov sociologický obraz povojnového sveta sa vyznačuje podobnou precíznosťou ako vykreslenie dobovej atmosféry v románoch Čierni psi či Dieťa v pravý čas. Berlín tu funguje ako zmenšený obraz povojnového sveta – je miestom, posiatym vojnovými ranami, po ktorých zostávajú nepekné jazvy nielen na fasádach domov, ale najmä v srdciach a mysliach jeho obyvateľov; a zároveň jasným symbolom núteného rozdelenia sveta na znepriatelené sektory. McEwan využíva prostredie tajných služieb, aby v hutnej podobe zachytil paranoju, ktorá ovládala celý civilizovaný svet. Autor necháva Leonarda (a s ním i čitateľa) tápať v neprehľadnom svete tajných služieb, kde sa z každého priateľa môže vykľuť dvojitý agent a každá zdanlivo vierohodná informácia môže byť zanedlho demaskovaná ako propaganda nepriateľa. 

A je tu i ďalšia rovina diela, tá, v ktorej sa McEwan sústredí na vnútornú premenu svojho hrdinu. Leonard predstavuje v úvode knihy v mnohých ohľadoch prototyp konvenčného človeka modernej éry – je poslušným kolieskom v mašinérii štátu, pre ktorý vykonáva rutinnú prácu, nemá výraznejšie názory, pocity ani vlastnosti. V dvadsiatich piatich rokoch je stále nesamostatným dieťaťom, závislým od názorov a uznaní autorít – rodičov, nadriadených či štátu. Leonardova cesta do Berlína sa dá vnímať aj ako individualizačná púť, v ktorej sa hrdina pokúša vydobyť si vlastnú identitu, nezávislú od postojov autorít. Významnú rolu v procese Leonardovho dozrievania zohrá láska k staršej a skúsenejšej Nemke Marii. Skrze lásku k žene sa Leonard neisto vymaňuje zo svojej detskej nevinnosti v zmysle psychologickom, sociálnom i sexuálnom.

McEwan i v tomto románe upriamil pozornosť na tienisté aspekty ľudskej povahy, ktoré nemilosrdne obnažil najmä v románoch Betónová záhrada a Amsterdam. V autorovom fiktívnom svete číha temnota pod tenkou vrstvou sociálnych konvencií, odkiaľ sa môže kedykoľvek vynoriť, aby navždy zmenila beh ľudských životov. Leonard krátko po svojom vstupe do dospelosti prechodne podľahne zvodnému vábeniu temnoty vo vlastnej duši. Tento incident predstavuje akúsi predohru jeho finálneho krutého činu, ku ktorému je trpkými okolnosťami nečakane vyprovokovaný. Týmto aktom stráca takmer všetko, čo v Berlíne svedomito budoval. Práve táto mučivá strata spája Leonarda s McEwanovými hrdinami z próz Pokánie, Dieťa v pravý čas alebo Nezničiteľná láska, ktorí následkom nemilosrdných osobných tragédií strácajú svoje krehké šťastie.

Pôsobivosť rozprávania umocňuje autorov výnimočný cit pre detail, ktorým dokáže v skratke vystihnúť atmosféru doby a jeho schopnosť zachytiť každý drobný záchvev mysle a srdca románových postáv. Spôsob, akým kombinuje neutrálny, nevzrušený popis Leonardovej pracovnej rutiny s naturalistickým líčením jeho brutálneho aktu a s vypätým sledovaním jeho následných zmätočných činov a morálnych prešľapov, zasa dodáva dielu naliehavosť a hrozivú zlovestnosť. 

McEwanov hlavný hrdina o svoju nevinnosť prišiel konfrontáciou s odvrátenou stránkou sveta i seba samého. Povojnový svet zase stratil niekdajšiu modernistickú ilúziu o lepšom svete a jeho nevinnosť sa utopila v temnote paranoidných spravodajských hier. A McEwan to majstrovsky zachytil.