Pamätám sa, že sme doma počúvali rádio a rádio v tých časoch nebola len taká zvuková kulisa ako dnes. Rádio sa naozaj počúvalo. Napríklad, keď som bol chlapec, tak hry pre mládež. Tuším, že v sobotu popoludní. A zrazu si susedia kúpili televízor, taký s tou malou obrazovkou a všetci susedia sa k nim chodili dívať na program. Sedeli sme na stoličkách ako v kine a susedia boli radi, najmä preto, že oni boli jediní, kto mal televízor, takže tým akosi stúpol ich význam. Ani neviem, čo sa vtedy vysielalo, ale v podstate to bolo jedno. Jednak nešlo o program, ale o fakt, že existuje televízia, jednak bol nanič obraz, stále to zrnilo a sused behal po byte s izbovou anténou, šúchal po nej staniolom a kričal „je to lepšie?“. Keď bol obraz najlepší, tak bol s tou anténou práve v predizbe, jeho žena zakričala „teraz je to dobré, zostaň!“ takže ostal v predizbe a nevidel nič. Televízia zmenila svet, lebo svet už desaťročia vnímame len cez ňu. Čo v nej nie je, to nie je. Neexistuje to, aj keby si sa potrhal. Nedávno v správach sa na ulici pýtali náhodných chodcov, čo povedia na mestskú dopravu a zrazu sa tam objavil Hrdlička ako náhodný chodec a poriadne si na dopravu zanadával. Potom mi povedal, že s tým „náhodným chodcom“ to bol švindeľ, lebo si ho najprv odchytili, povedali mu otázku, potom zapli kameru a on akože išiel náhodou okolo. Nevadí. Hlavne, že bol v telke. Získal na cene. Dokonca aj Fedorčáková, ktorá ho neznáša, lebo je antikomunista, sa na neho minule na chodbe usmiala a povedala „boli ste dobrý“. Takže, ako vidíš, telka má rozhodujúci význam v našich životoch. Preto sa politici stále pchajú pred kameru, aby ich bolo vidieť a chodia na všelijaké debaty a besedy, skrátka pretŕčajú sa. Predtým to nebolo. Komunistickí papaláši sa pred kameru nepchali, nepotrebovali to, vedeli, že budú pri koryte aj v nasledujúcom volebnom období. Včera som sa pozeral na besedu o Márii Terézii. Teda o jej soche, ktorú zbúrali po osemnástom, keď vznikla republika. A niekto ju chce zase obnoviť. A jeden tam hovoril, že tá socha bola symbolom toho, že Maďari utláčali Slovákov, takže by nemala byť obnovená. To som počul prvý raz, že niekto by postavil sochu preto, aby dal najavo, že niekoho utláča. Ak niekto niekoho utláča, tak sa tvári, že to nerobí, a nie aby ešte staval sochu, aby sa to prezradilo. Okrem toho, Mária Terézia bola symbolom habsburskej monarchie a Maďari bojovali proti Habsburgovcom asi tristo rokov, takže prečo by mala byť ich symbolom, nehovoriac o tom, že Bratislava bola koncom devätnásteho storočia prevažne nemecká, teda rakúska, takže sochu asi nepostavili Maďari, ale Prešpuráci a nezbúrali ju Slováci, ale českí legionári, lebo tí boli proti monarchii. Toto všetko som sa dozvedel z tej debaty. Vidíš, ako sa oplatí dívať na telku? Keby nebolo telky, vôbec by som nevedel, že tam tá socha bola. Pamätám si len Štefánika, ktorého odpratali komunisti po štyridsiatom ôsmom ako symbol...vlastne ani neviem čoho. Ale útlak to určite nebol. Maj sa, Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.