Niečo tu chýba

Niet pochýb o tom, že komunistická propaganda vyprodukovala množstvo lží, ktoré dodnes otravujú nejeden mozog. Pravda je, že Stalinov režim bol vo všetkých parametroch svojej zločinnosti porovnateľný s Hitlerovým. Navyše možno presvedčivo dokázať pretrvávajúci nepomer v morálnom vnímaní (a odsudzovaní) nacizmu a komunizmu. Niet pochýb o tom, že slobodné vedecké bádanie a diskusia o sovietskej minulosti aj v dnešnom Rusku zúfalo stagnujú. 

Možno však na základe toho jednoducho vyvodiť, že Sovietsky zväz sa chystal zaútočiť západným smerom „...ešte pred koncom leta 1941“? Solonin, našťastie, hovorí len o prípravách, nie o aktuálnom útoku, čím si zachoval istú „benefit of the doubt“ – ako hovoríme u nás, na lazoch. Predpokladajme teda na chvíľu, že skutočne prebiehali prípravy na sovietsky útok proti územiam Nemecka a jeho spojencov. 

Škoda, zdá sa, že práve v tomto bode si Solonin to najzaujímavejšie nechal pre seba. Pritom v rozhovore venuje dosť rozsiahly priestor zmienkam o tom, čo všetko o začiatku vojny na východnom fronte nevieme, čo všetko dokumenty neobsahujú a čo všetko je z archívov doposiaľ pre seriózneho bádateľa neprístupné. Túto absenciu ilustruje citátom z protokolu Politbyra riešiaceho „...zvýšenie prídelu machorky, zápaliek a cigaretového papiera vojskám plniacim špeciálne úlohy“ – v čase, keď práve prebiehala invázia do baltských krajín. Kontrapunkt je pôsobivý. K invázii do Pobaltia naozaj došlo, rovnako ako k uzavretiu paktu s Nemeckom, rozdeleniu Poľska či masovej vražde v Katyni. Tieto udalosti, a mnohé ďalšie, sú skutočné. Ale to vieme vďaka iným informáciám než sú tie, ktoré nemáme, neexistujú alebo nie sú dostupné. Áno, oficiálne dokumenty mlčia o invázii do Pobaltia, mlčia aj o útoku proti Nemecku v lete 1941. K prvej udalosti však naozaj došlo. K tej druhej nie. Zvýšenie prídelu machorky, pochopiteľne, nevysvetľuje jedno ani druhé.

Pokojne verím, že k nejakým utajovaným prípravám dochádzalo. Otázka však nestojí, či sa Stalin pripravoval na vojnu – na všeobecnú otázku možno dať rovnako všeobecnú odpoveď: isteže, sovietsky štát, pokiaľ v nejakej vojne aktuálne nebol, sa na nejakú vojnu vždy pripravoval počas celej svojej existencie – azda až na posledné obdobie nezvratného úpadku. Otázka sa však týka nie „nejakej vojny“, ale celkom konkrétneho leta 1941, keď – to zdôrazňujem – nemecké armády vpadli do Sovietskeho zväzu, a nie naopak. Ak by platila vyššie načrtnutá verzia, vysvetľovala by, prečo cudzie aj vlastné spravodajské zdroje opakovane varovali Stalina pred nadchádzajúcim útokom, no on trval na úzkostlivom dodržiavaní paktu? Vysvetľuje, že Stalin sa najprv v čistkách zbavil schopnej generality na čele Červenej armády, ponechal si tam len poslušných idiotov a po útoku ich musel takmer všetkých opäť vystriedať dôstojníkmi, z ktorých viacerí len tak-tak prežili tridsiate roky? Vysvetľuje katastrofálne straty Červenej armády v prvých týždňoch a mesiacoch? Vysvetľuje Stalinovo zrútenie a dočasné zmiznutie zo scény? ... Povedzme, že Hitler Stalina v poslednej chvíli predišiel. Vysvetľuje to však, že nemecké armády sa zastavili až pod Moskvou a nasledujúce leto takmer dostali kaukazské naftové polia a Stalingrad?

Vysvetlenie, že Sovietsky zväz jednoducho nebol pripravený, akiste nie je také vzrušujúce, ako naznačené senzačné odhalenie. Ak sa však skutočne plánoval sovietsky útok na leto 1941, nedokazuje to čo i len štipku realizmu plánovačov. Nech už sa Kremeľ pripravil na akúkoľvek vojnu, zjavne to nebola tá, ku ktorej skutočne došlo ráno 22. júna 1941.