Taká jedna partička

Napokon, tradične dobré vzťahy udržiavali východniari z SMK a Smeru už aj v minulosti. Dnes sa však v košických kuloároch berie ako samozrejmé tvrdenie, že ľudí z miestneho Mostu a Smeru spájajú rovnaké záujmy a vzájomné sympatie. Prečo? Lebo Béla Bugár? Nie. Lebo Igor Sidor. 

Keď krátko pred voľbami vošiel v bujarej nálade do hotela Čingov v Slovenskom raji, nemohol tušiť, že jeden zo štyroch mužov pri stole je redaktor .týždňa. Sprievodná kapela nôtila „Prichádza medzi nás, má číslo jedenásť“ a Igor Sidor, jedenástka na kandidátke Mostu, sa skupiny mužov opýtal, koho budú voliť. Odpoveď ho celkom uspokojila. Vraj aj Most je pravicový a on sám je podnikateľ, preto by bol za krúžok vďačný. Na otázku, prečo kandiduje za Most, a nie napríklad za SDKÚ, pragmaticky odvetil, že by pokojne šiel aj za SDKÚ, ale tam by sa mu neušlo také dobré miesto na kandidátke. Štyroch mužov si získal nielen priateľským vystupovaním, ale aj fľašou vína, ktorú im pri odchode objednal. 

Pôvodní košickí zakladatelia Mostu, ktorí sem prišli z SMK, zaregistrovali Slováka Sidora krátko po založení strany. Podaktorým ho predstavil čerstvý podpredseda Mostu Rudolf Chmel, ktorý sa so Sidorom poznal ešte z Ruskovho ANO, kde bol Sidor kedysi tieňovým ministrom životného prostredia. O pár mesiacov vďaka predvolebným pútačom a bilbordom, ktorými bolo oblepené celé mesto, poznal tvár Sidora hádam každý Košičan. „Bol ochotný vraziť do svojej predvolebnej kampane veľké peniaze, preto sa dostal tak vysoko na kandidátku,“ vysvetľuje pod podmienkou anonymity dobre informovaný zdroj z košického Mostu vzostup Sidora, ktorý je dnes krajským podpredsedom Mostu. „Napokon sa po voľbách nestal ministrom životného prostredia, pretože si to neželal Zsolt Simon ani západoslovenské skupiny. Celoštátne teda neprerazil, problémom však je, že si upevnil pozície v košickom Moste. Pochopil, že aj Košice majú celkom slušný ekonomický potenciál,“ uzatvára miestny bugárovec. 

V Košiciach, a to aj medzi niektorými členmi Mostu, sa hovorí o blížiacej sa katastrofe pre mesto: ak vyhrá Raši, viceprimátorom sa stane Ladislav Lazár (bývalý generálny riaditeľ akciovky Tepláreň Košice a terajší poslanec NR SR za Smer) a tretím najsilnejším mužom v meste sa stane Igor Sidor. Košice a širšie okolie by tak ovládla partia kamarátov: Sidor aj Elemér Jakab (krajský predseda Mostu a tiež poslanec NR SR) sa priatelia s Pavlom Paškom, Sidor je takisto dlhoročný kamarát s košickým županom Zdenkom Trebuľom (Smer), dokonca chodil s jeho dcérou. 

Na druhej strane, tvrdenie, že do koalície so Smerom ťahala košický Most iba spriaznenosť duší, by bolo polopravdou. Aj tie zdroje v Moste, ktoré o podpore pre Rašiho nechceli ani počuť, priznávajú, že KDH a SDKÚ kládli počas rokovaní ponižujúce podmienky. Akoby o komunálnu koalíciu s Mostom ani nemali záujem. Jakabovi so Sidorom sa teda pravicový blok proti Smeru odmietal vcelku ľahko...

Kto je vlastne Igor Sidor? Sám sa rád označuje za angažovaného košického patriota. Sidor je v meste naozaj aktívny. Až do volieb bol prezidentom ženského basketbalového družstva Dobrí anjeli Košice, jeho firma V.O.D.S. patrí už roky medzi najväčších sponzorov košického hokeja. 

Úspešným a bohatým podnikateľom sa stal vďaka biznisu s odpadom, Recyklačnému fondu a vďaka schopnosti prepájať sféry, ktoré na Slovensku často tak úzko súvisia – obchod a politika. So svojím najbližším obchodným partnerom Vladimírom Švigárom z V.O.D.S. to skúsili už dávnejšie, len v opačnom garde. Priamo do politiky vstúpil najskôr Švigár, ktorý sa stal krajským predsedom Ruskovho ANO. Ministerstvo hospodárstva, ktoré v čase druhej Dzurindovej vlády ovládalo ANO, zas dosadilo Sidora do Správnej rady Recyklačného fondu. V.O.D.S. sa v tom čase veľmi darilo. Firma sa pustila do spracúvania odpadov z elektrických a elektronických zariadení, na čo dostala autorizáciu od ministerstva životného prostredia. Sidor so Švigárom sa vtedy hájili, že nejde o žiadny konflikt záujmov, hoci ich firma získala v tom čase od Recyklačného fondu na rôzne projekty 25 miliónov korún. Za Sidorovho pôsobenia vo fonde sa firme podarilo rozbehnúť obrovský projekt, vďaka ktorému sa vypracovala na tretieho najväčšieho hráča na trhu s odpadmi: na spracúvanie starých pneumatík z Kechnecu získala V.O.D.S. z Recyklačného fondu 81 miliónov korún a zo štrukturálnych fondov EÚ 95 miliónov korún. Od januára 2002 až doteraz získal V.O.D.S. od fondu dotácie vo výške viac než 4,3 milióna eur (takmer 130 miliónov korún).

Počas Sidorovho pôsobenia v Recyklačnom fonde sa o transparentnosti nedalo hovoriť ani trochu. Keď si v roku 2005 na fond posvietili Reportéri STV, zistili, že rozdeľuje štátom vybraté peniaze aj spoločnostiam, ktoré na to nemajú nárok a väčšia časť dotácií ide na účty tých istých firiem, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené na ľudí z fondu. Vtedajší riaditeľ Recyklačného fondu Ivan Zuzula sa odmietol s redaktorkou na túto tému vôbec baviť. 

Čo sa od tých čias zmenilo? Nie veľa. V.O.D.S. sa darilo so spracúvaním pneumatík. A Sidor si podľa všetkého zachoval dobrý dosah na úrady aj za Ficovej vlády. Svoju skúsenosť s tým má aj košický ochranár a aktivista Zdenko Lipták. V súvislosti s výstavbou domov a presunom mokrade v košickej časti Krásna dokázala podľa neho V.O.D.S. získať odpoveď na žiadosť o ministerskú výnimku za neuveriteľných 24 hodín. „Ministerstvu životného prostredia doručila firma V.O.D.S. žiadosť o udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov dňa 20.05 2009. Ministerstvo napísalo odpoveď už 21.5.2009. Šikovnému úradníkovi stačilo iba 24 hodín na vyžiadanie si všetkých podkladov a potvrdení od ostatných inštitúcií a na vydanie stanoviska, že danou činnosťou nedôjde k takému poškodeniu biotopov chránených živočíchov a ich vyrušovaniu, aby bolo potrebné povoľovať výnimku,“ hovorí s iróniou Lipták, ktorý informácie o expresnom rozhodnutí ministerstva zverejnil aj na svojom blogu. 

Sidorovým kamarátom sa darilo aj na samom sklonku Ficovej vlády. Exminister životného prostredia Jozef Medveď posledný deň vo svojej funkcii odklepol firmám ETIAM a YURYA/ROS zákazku na Analýzu odpadov za 830-tisíc eur. Bližší kontext objasnil denník Plus jeden deň: firma YURYA/ROS si zaregistrovala podnikateľskú činnosť Narábanie s odpadom až dva dni po podpise zmluvy (dovtedy sa zaoberala chovom zvierat či stáčaním minerálnej vody). Majiteľom ETIAM-u je už zmienený bývalý riaditeľ Recyklačného fondu Ivan Zuzula, ktorý opäť odmietol novinárom odpovedať na otázky. ETIAM je top partnerom košického basketbalového klubu, ktorému do volieb prezidentoval Igor Sidor. Za analýzu bude zodpovedať Peter Gallovič, ktorý donedávna pôsobil vo V.O.D.S. Pointa na záver: minister pôdohospárstva a Sidorov stranícky kolega Zsolt Simon potvrdil, že celá zákazka bola víťazným firmám ušitá na mieru.  

Ľudí z najbližšieho okolia Igora Sidora spájajú s niektorými politikmi košického Smeru čulé podnikateľské kontakty. Blízky obchodný partner Igora Sidora z firmy V.O.D.S. Vladimír Švigár podnikal s poslancom za Smer Jozefom Burianom. Ten v minulom volebnom období viedol rozpočtový výbor parlamentu  a šéfuje aj okresnej organizácii Smeru Košice I. 

S Burianom spoločne figurovali v spoločnosti G.I.C. Cash. Táto firma sa zaoberala poskytovaním rýchlych pôžičiek. Jej niekdajšieho riaditeľa dokonca polícia obvinila, že dal manželom dôchodcom úmyselne úžernícke úroky, aby neboli schopní pôžičku splácať, čím prišli o byt. Súd však obvineného oslobodil.

V tej istej spoločnosti pôsobil ďalší košický politik Mostu, predseda okresnej organizácie Košice I Vladimír Vágási. Ten spolu s Burianom figuroval aj v spoločnosti In House. Momentálne je Vágási poslaneckým asistentom krajského šéfa Mostu Eleméra Jakaba. Poslaneckým asistentom Igora Sidora je zase istý Marián Rigan, ktorý, čuduj sa svete, pôsobil s poslancom Jozefom Burianom vo firmách G.I.C. Cash, In House a Global Forex SK. Poslanec Jakab síce tvrdí, že o podnikateľských aktivitách svojho asistenta s Jozefom Burianom nevedel, žiadny problém s tým však nemá. Nakoniec, priateľskými kontaktmi s politikmi Smeru sa netají ani on. „Jožko Burian je môj dobrý priateľ, poznám ho už veľmi dávno ako poslanca. Tiež Pali Paška je môj dobrý priateľ, nemám s tým žiadny problém,“ povedal Jakab pre. týždeň. Sidor dokonca považuje Buriana za svojho tútora v ekonomických otázkach. (Viac v rozhovore s Igorom Sidorom.) 

Igor Sidor bol v týchto parlamentných voľbách úspešný aj pri oslovovaní Rómov. Najmä tých košických. Na sídlisku Luník XI strana Most-Híd voľby presvedčivo vyhrala, keď získala viac ako 40 percent hlasov. Viac ako 52 percent voličov Mostu na Luníku dalo svoj preferenčný krúžok práve Sidorovi.

Nemusí to nič znamenať, aj keď o podozreniach z kupovania rómskych hlasov si šušká v Košiciach kdekto. Ale možno nejde len o fámy. Jiří Štrajt, ktorý bol členom volebnej komisie v okrsku číslo 1 v obci Ťahanovce, zažil, ako do volebnej miestnosti prišiel asi osemročný rómsky chlapček a pýtal sa, či nemôže ísť voliť. V osade vraj dávali 5 eur každému, kto voliť pôjde. „Vysvetlil som mu, že voliť nemôže, lebo ešte nemá 18 rokov. Potom som sa ho opýtal, či mi nepovie, koho tí ľudia, ktorí sľubovali peniaze, kázali voliť. Povedal, že to nevie, ale vraj dávali 5 eur. V našej okrskovej komisii boli aj rómski členovia, tak som sa ich opýtal, či poznajú chlapčeka. Odvetili mi, že nie, že najskôr bude pochádzať z Demetera, rómskeho geta medzi obcou a sídliskom Ťahanovce,“ hovorí Štrajt. Vážnejšia situácia nastala v okrsku číslo 1 na sídlisku Ťahanovce. Podľa členky volebnej komisie, ktorá si neželala byť menovaná, prišlo do volebnej miestnosti niekoľko desiatok Rómov. „Mohlo ich byť asi 30, boli z Demetera. Chodili po skupinkách a keďže niektorí nevedeli čítať ani písať, vzájomne si pomáhali a vykrikovali, akú stranu treba voliť a koho treba krúžkovať. Padali len dve čísla, 18 a 11, teda číslo Mostu a jeho kandidáta Sidora. Sami sme boli prekvapení, koľko ich prišlo. Zaujímavé tiež bolo, že nepoužité hlasovacie lístky si brali so sebou. K žiadnemu porušeniu zákona však nedošlo, takže z našej strany nebol dôvod zasiahnuť."