Hayekovci III.

Na úvod dobrá správa pre voličov koalície – vláda nekončí, koalícia sa nerozpadáva. Podľa všetkého, čo viem, sa práve definujú mocenské pozície, a nie nová vládna zostava. Inými slovami, nechystajte sa na predčasné voľby, chystajte sa na ďalšie spory, z ktorých vzíde čosi ako mocenská rovnováha a svojský rukopis tejto vlády.

A teraz už iba zlé správy.

Prvá – podľa všetkého, čo sa o kauze hayekovci postupne dozvedám, nebola najväčšia zákazka, ktorú získali z ministerstva financií, celkom v poriadku. Ale inak, než sa tvrdí. Po množstve rozhovorov si dnes myslím toto: hayekovci odviedli pre samosprávy užitočnú prácu, takže nešlo o bohapusté míňanie štátnych peňazí, ako vo viacerých iných prípadoch počas Ficovej vlády. Ani to nebola utajená súťaž, ako Ficova „nástenka“, pretože o jej konaní sa z verejných zdrojov dozvedelo mnoho iných firiem, a minimálne štyri ďalšie si z ministerstva financií aj prebralo jej podmienky. Až potiaľ je všetko v poriadku. Ale tri firmy, ktoré nakoniec poslali prihlášku do súťaže, neboli nezávislé. Nedá sa to dokázať, nie je to trestný čin, ale je to problém. A prečo nestačilo prihlásiť len jednu firmu? Nie pre zdanie súťaže, ako tvrdia médiá, ale pre zákon, ktorý vyžaduje viac prihlášok (hoci aj nedostatočných, neúplných, a preto nakoniec vyradených). Kauza hayekovcov je teda omnoho menšia než keby išlo o fiktívnu prácu, a omnoho slabšia, než keby išlo o utajenú súťaž. Ale problémom je.

Druhá zlá správa – celá kauza nie je len o hayekovcoch. Skúsme si najprv odpovedať na otázku, prečo sa do súťaže, v ktorej nešlo o zanedbateľnú sumu, neprihlásili iné firmy, hoci bola dostatočne verejná (čoho dôkazom je, že si prevzali jej podmienky). Možná odpoveď – celý tento segment je malý, je to presne tých šesť či sedem firiem, ktoré sa opakovane striedajú v štátnych zákazkách, takže je pre ne výhodné sa vopred dohodnúť. Načo si budú konkurovať a stláčať cenu v súťažiach, keď si môžu „kolegiálne“ rozdeliť trh? Ak je to tak, potom kauza nie je o hayekovcoch, ale zrejme o celom konzultačno-poradenskom segmente.

Tretia zlá správa – zdá sa, že kauza hayekovci je aj o celom neficovskom prostredí. V čom? Najprv príklad z minulosti. Počas Mečiarovej hrôzovlády zo začiatku 90. rokov mala opozícia existenčný problém. Mečiarovci žili zo štátnych podnikov, bánk a privatizácie, demokratická opozícia nemala ani na nájomné. Bol to nerovný súboj. Vtedy vznikla nepísaná dohoda, že demokratom pomôžu rozpočty a zdroje miest, v ktorých nevládlo HZDS. Tak prišli napríklad nevýhodné prenájmy budov. V čom to môže byť podobné kauze hayekovcov? V tom, že zvyškoví „disidenti“ vo Ficových štruktúrach moci (napríklad na Počiatkovom ministerstve) pomáhali cez niektoré zákazky pravicovej časti tretieho sektora prežiť. Preto mohol za Fica dostať zákazku nenávidený Hayek.

A posledná zlá správa – kauza hayekovcov ukazuje na dvojitý meter ich najhlasnejších kritikov vrátane Úradu vlády. Ak by totiž malo byť kritérium čistoty v tejto vláde nastavené tak ostro, že cezeň neprejdú Chren a Švejna (som za takýto slnečný štát všetkými desiatimi), potom by cezeň neprešli ani desiatky iných ľudí z politickej elity. Konkrétne? Ak majú za nie celkom čistú súťaž z minulosti odstúpiť dvaja štátni tajomníci, kto odstúpi za nie celkom čisté financovanie SDKÚ v minulosti, za nie celkom čistý tunel Branisko, nie celkom čistý Pozemkový fond a desiatky ďalších vylomenín? V tomto má pravdu Richard Sulík – prečo má za minulosť odstúpiť jeho štátny tajomník, a nie napríklad aj minister zahraničných vecí?

Nie, koalícia sa nerozpadne. Len si jej líderka musí ujasniť, čo je to spravodlivosť.