Táto udalosť naruší Vrabčiakove mladistvé fantázie o ceste do Afriky a bezproblémovom živote. Mladý hrdina nie je pripravený vzdať sa svojich snov; otázkou zostáva, ako ďaleko je ochotný zájsť, aby si ich zachoval. Autor veľmi trefne popisuje existenciálnu prázdnotu Vrabčiakovho uzavretého, narcistického, do seba zahľadeného univerza. Pekne vystihol banalitu existencie človeka, ktorému chýba schopnosť obetovať sa, presiahnuť svoje obmedzené individuálne priania v prospech druhého. Autor autenticky popisuje Vrabčiakov počiatočný šok, rastúce znechutenie i jeho nedospelú bezradnosť; tam, kde sa snaží naznačovať hrdinovu vnútornú premenu, však vyznie neúprimne. V dialógoch medzi postavami sa zasa odráža jeho literárna neskúsenosť. Mnohé repliky postáv pôsobia falošne, silene; miestami sú nepatrične patetické. Kritiku si zaslúži i koniec – Óe akoby hodil za hlavu celé predchádzajúce smerovanie diela a dopísal k nemu absolútne neprimeraný záver. V jeho románe sa odráža jasná inšpirácia existencializmom, chýba v ňom však ona mučivá bezvýchodiskovosť a vedomie bezbrehej ničoty, typické pre tento literárny a filozofický smer. Škoda. Práve tým by Súkromná záležitosť získala potrebnú naliehavosť a stala by sa nezabudnuteľným literárnym klenotom. Takto zostáva zaujímavou a podnetnou prácou s pár začiatočníckymi chybami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.