Kinom by sa dnes taký podnik v trojtisícovej vilovej štvrti na okraji Prahy neuživil a konajú sa tu koncerty, kurzy umeleckých remesiel, ba dokonca divadelné predstavenia a v chodbe pred sálou, ktorá sa zmenila na dôstojnú kaviareň a po večeroch na bar, sú výstavy obrazov. Práve teraz tam visí zopár mojich, ale to naozaj len tak na okraj.
Voľby v Klánoviciach sú tento rok zvláštne tým, koľko v nich kandiduje ľudí. Kandidátky postavilo šesť strán, čo po pätnástich ľuďoch znamená, že každý tridsiaty občan, ak počítame aj dojčatá a už sotva chodiacich dôchodcov, kandiduje. Prišli aj za mnou, dokonca hneď z dvoch strán, ale zdvorilo som odmietol, a to dokonca aj druhé miesto na kandidátke. Predsa len, novinár by asi nemal kandidovať, a keď už kandiduje, tak by nemal byť novinárom. A ja ešte stále chcem byť novinárom.
To, že u nás kandiduje toľko ľudí, je dané aj tým, že to u nás v posledných rokoch skutočne „politicky žije“. Je to trochu taká hollywoodska vojna „malých ľudí“ proti tým „veľkým a mocným“. Tí veľkí a mocní si zmysleli, že vyrúbu tretinu Klánovického lesa, najväčšieho lesa v Prahe, skutočného lesa, žiadneho lesoparku, a postavia tam golf. Mohli by ho postaviť o kúsok ďalej, na lúke za lesom, ale oni ho chcú v lese. Jednoducho preto, že chcú hrať golf v lese. A tiež preto, že od štátnych Lesov Českej republiky dostanú kus lesa na nekonečný prenájom za pár korún, zatiaľ čo inak sa cena štvorcového metra pohybuje u nás v Klánoviciach niekde na štyristo eurách. Na svojej strane mali „golfisti“ pražskú radnicu, podpredsedu vlády, ministra poľnohospodárstva, čo môžem povedať takmer miestoprísažne, pretože so všetkými som hovoril.
Pred štyrmi rokmi však „golfisti“, vtedy hlavne podnikatelia z ODS, v Klánoviciach prehrali voľby. Magistrát, keď sa nová klánovická radnica golfu vzpierala, nedal niekoľko rokov z celopražských peňazí (ktorých je oveľa viac ako obecných) ani korunu, takže sa okolo radnice a školy jazdilo tri roky rozostavanou cestou, čiže výmoľami a blatom. Potom sa „konečne našlo“ dosť ľudí, ktorí protigolfistické vedenie radnice zvrhli a dosadili „rozumných“, čiže ohybných ľudí. Nový starosta už golfu nebránil, cesta bola za mesiac hotová a začali sa dláždiť ďalšie. Lenže ľudia sa druhý raz vzbúrili a urobili referendum, na ktoré prišlo nielen dosť ľudí, ale štyria z piatich boli proti golfu.
Magistrát Prahy síce ani potom nedal golfu definitívne stop, na to v tom lieta kopa vplyvných ľudí, ale nedal ani zelenú. A čaká sa na voľby. Na magistrátne, teda krajské, kde podľa drvivej väčšiny Pražanov skorumpovaná ODS pôjde asi po dvadsiatich rokoch od moci, a tiež na tie miestne. V nich aj naša klánovická ODS hovorí, že bude „rešpektovať výsledok referenda“, takže sa vlastne nie je o čo hádať. Ale uvidíme, ako sa tá debata na klánovickom pódiu vyvinie a ako búrlivo bude potom pokračovať v bare.
Koho voliť túto jeseň, to rieši celá stredná Európa, Česi, Poliaci, Slováci aj Maďari. Neviem, ako je to na Slovensku, ale český prieskum hovorí, že kandiduje síce rekordné množstvo ľudí, ale k voľbám sa chystá rekordne málo voličov. Pritom je čoraz dôležitejšie, kto je na vašej najbližšej radnici, kto šéfuje vášmu kraju, a čoraz menej dôležité, kto je vo vláde štátu, pretože tá je stále viacej obmedzovaná, ba riadená z celoeurópskej úrovne. A ako jednofarebné orbánovské Maďarsko, tak predstava, že sa Ficovi alebo českej komunisticko-socialistickej ľavici podarí reparát za parlamentné voľby, alebo Jaroslawovi Kaczynskému za voľby prezidentské, vyvoláva trochu mrazenie. Najmä keď o tom rozhodne nejakých dvadsať, tridsať percent ľudí, čo k tým voľbám pôjdu. Čo je vec, ktorá ešte nikdy žiadnej slobodnej a demokratickej spoločnosti k ničomu nepomohla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.