Recenzenti opatrne naznačujú, že film je skôr umením ako pravdivou výpoveďou o Zuckerbergovi, Zuckerberg sám v rozhovoroch pôsobí … trochu ako postava z filmu.
Sociálna sieť prichádza za zvukov fanfár, popritom však v miestnych kinách už pár týždňov beží nenápadný film s názvom Catfish – Sumec. Dokument nakrútilo zopár dobrých židovských chlapcov (paralela s Zuckerbergom?), ktorí sa nezľakli, keď sa vzťahy z Facebooku, ktoré začali dokumentovať, potiahli mliečnou hmlou. To, že sú filmári „dobrí“ (ako kontrapunkt k spoločensky zabarikádovanému Zuckerbergovi?) im umožní 1) na začiatku naivne uveriť, že to, čo im fejsbúkový profil na druhej strane siete ponúka, je „naozaj“, 2) s najlepšími úmyslami vyraziť pátrať „po pravde,“ keď sa začnú vynárať problémy. Zuckerberg by heckol konto, ktoré je terčom podozrenia, chalani z Catfishu sadnú do auta a vyrazia nocou za dobrodružstvom, a, ako hlavný hrdina dúfa, za nádejnou love story. Mrazivé ticho sa rozhostí v kine, keď v temnote americkej stredozeme nazerajú oknom do tmavého opusteného domu. A potom sa prihodí život.
Príbeh, ktorý sa odvinie, je originálnejší než akýkoľvek scenár, vymenia sa protagonisti, zaskočení sú diváci aj tvorcovia. Každému by som želala zažiť atmosféru amerického kina: ľuda sa nahlas delia o svoje pocity, na chvíľu sa nekontrolujúci unisono vzdychajú a tlieskajú – multiplikácia vzrušenia zosilňuje zážitok v hľadisku. Zuckerberg je síce revolucionár, a zástupy placháčov mu budú navžy vďačné, že im sprostedkoval sociálne vzťahy bez pýrenia sa, ale sumci nadviazali reálne spojenie s inými ľudskými bytosťami. Absolútne nečakaná pointa na konci dokumentu z úst človeka, o ktorom si dovtedy myslíme, že je trochu mentálne zaostalý, pre mňa trápne symbolizuje víťazstvo človeka nad mašinou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.