Iste, strana dvojnásobného expremiéra Mikuláša Dzurindu sa na vzostup internetového spolku Richarda Sulíka pozerala dlho s určitou nevôľou: Sulík bral SDKÚ časť voličov, začiatkom roku si dovolil vyzvať Dzurindu na odstúpenie z čela strany, a dokonca potichu špekuloval o prestupe Ivety Radičovej do čela dvojkoalície SaS-Most. Keď sa však pravicovému štvorlístku podarilo zvrhnúť Roberta Fica, na chvíľu zavládla eufória a staré krivdy akoby boli zabudnuté. Pri tvorbe programových téz sa politici KDH a Mostu v kuloároch sťažovali, že vyjednávači SDKÚ a SaS prichádzali na rokovania rodiacej sa vlády občas skoordinovaní. Richard Sulík sa napokon rozhodol vycúvať z ministerstva financií, na ktoré mala jeho strana nárok, a s dôverou ho prenechal Ivanovi Miklošovi. Lenže roztápanie ľadov medzi oboma stranami netrvalo dlho. Všetko zmenilo zverejnenie zákaziek firmy Hayek Consulting z obdobia Ficovej vlády, na ktoré začiatkom septembra upozornil najskôr týždenník Trend. A následne zo sporného biznisu hayekovcov na Počiatkovom ministerstve denník SME vyrobil kauzu roka.
Premiérka Iveta Radičová hovorila o etickom probléme, v akom sa ocitli niekdajší spoluvlastníci Hayek Consulting a dnešní štátni tajomníci Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most). Za vážny konflikt záujmov označila fakt, že hayekovci získali zákazku aj krátko po nástupe novej vlády (Chren od nej odstúpil ešte skôr, než to bolo zverejnené). Aj z ďalších Radičovej náznakov sa zdalo, že Chren bude musieť odísť. Sulík sa však zaňho postavil plnou váhou a minister Jozef Mihál, ktorý v diskusii na Facebooku pripustil pád vlády, nebol s týmto zmýšľaním v SaS zďaleka osamotený.
Predseda parlamentného finančného výboru Jozef Kollár (SaS) sa verejne vyjadril, že tlak proti nominantovi jeho strany „mohol byť vedený zvnútra“ vládnej koalície. Koho tým myslel? Bugárov a Švejnov Most-Híd? To sotva. KDH? Ani to nie.
.nepriatelia z SDKÚ
V prostredí SaS sa v týchto dňoch šíria viac či menej divoké konštrukcie. Podľa jednej verzie za celou kauzou treba hľadať Radičovej Úrad vlády. Na ňom pracuje ekonóm Martin Filko, bývalý Počiatkov poradca, ktorý si o biznise hayekovcov vymieňal na Facebooku komentáre a zasvätené informácie s Martinom Thomayom. Ten kedysi pracoval v Nadácii F. A. Hayeka a so Švejnom aj Chrenom sa rozišiel v zlom. No a kruh uzatvára premiérkin hovorca Rado Baťo, ako aj samotná premiérka, ktorí si želali odchod Chrena a Švejnu z vlády. Podľa druhej verzie stoja v pozadí kauzy v skutočnosti ekonomické záujmy SDKÚ. Dzurindova strana bola totiž znepokojená, že Miškovovo ministerstvo hospodárstva nenominovalo za podpredsedu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy jej kandidáta. V kuloároch SaS sa preto šíri domnienka, že ľudia SDKÚ z pomsty upriamili pozornosť novinárov na hayekovcov a kauza si už potom začala žiť vlastným životom.
.bumerang sa vrátil
Konšpiračné teórie sa však neujímajú iba v SaS. A tu sa dostávame k Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ktorú chce vláda zrušiť pre podozrenia zo systémového tunelovania v jej fondoch. Túto najnovšiu megakauzu nemožno politicky oddeliť od hayekovcov. Keď bolo totiž jasné, že Richard Sulík neustúpi a nestiahne Chrena z vedenia Miškovovho ministerstva, Iveta Radičová si potrebovala pred verejnosťou zachovať tvár. A samotné rozhodnutie, že biznis hayekovcov má teraz vyšetriť NKÚ, by za premiérkino víťazstvo nepovažovali ani jej najoddanejší stúpenci. Radičová preto na spoločnej tlačovke so Sulíkom vytiahla tunelovanie v NADSME, ktoré organizovali „pochybné“ skupiny až dodnes. Uviedla, že existujú podozrenia zo sprenevery 4,5 milióna eur, pričom temné pozadie majú aj ďalšie transakcie vo výške 13 miliónov eur. Lenže po vyhlásení Radičovej („Zastavím všetky tieto hry ráznym rezom. Budú odvolaní úplne všetci.“) muselo vedľa stojacemu Sulíkovi zovrieť hrdlo. Podľa našich informácií nebola medzi oboma najvyššími ústavnými činiteľmi žiadna dohoda na tom, že treba odvolať vedenie NADSME, do ktorého ministerstvo hospodárstva riadené SaS nominovalo po voľbách svojich ľudí – a tí nemali nič spoločné s tým, čo sa deje vo fondoch formálne podriadených NADSME. Sulíkovci sa cítili podrazení, pretože Radičová vyvolala zdanie, že aj ich ľudia sa podieľali na údajnom tunelovaní. Ale vzápätí nastal zvrat. Keď Radičová túto kauzu otvorila, asi ešte netušila, že aj ona si začne žiť vlastným životom a SDKÚ sa vráti ako bumerang.
.koalícia Smer-SaS
Kým premiérka v nasledujúcich dňoch presúvala hlavnú zodpovednosť za dianie v agentúrnych fondoch na plecia Ficovho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý podľa nej štyri roky proti spreneverám nekonal, hoci mohol, Jahnátek ponúkol verejnosti iný pohľad na vec. Z tunelovania v agentúre obvinil Ivana Mikloša, ktorého nominanti v čase končiacej sa druhej Dzurindovej vlády mali nastaviť fungovanie fondov tak, že tunelovanie bolo priamo naprogramované. Zo SaS ešte síce nikto priamo neukázal na Mikloša tak ako Jahnátek. Ale v neverejných rozhovoroch dávajú predstavitelia Sulíkovej strany za pravdu práve exiministrovi zo Smeru. Minister hospodárstva Juraj Miškov namieril proti Miklošovi len nepriamo – na tlačovej besede vyhlásil, že podozrivé konanie agentúry sa začalo počas ministra Jirka Malchárka. Ten však prevzal rezort hospodárstva po Miklošovi, ktorý ho pred piatimi rokmi dočasne riadil a v tom čase sa preobsadilo vedenie agentúry. A to dostalo úlohu nanovo nastaviť systém takzvaného rizikového kapitálu vo fondoch. Verejnú interpretáciu Jahnátka, ako aj neverejné podozrenia vyslovované v prostredí SaS, prevzali Hospodárske noviny, ktoré sa minulý týždeň venovali kauze najviac. Komentátor denníka Dag Daniš zhrnul problém nasledovne: „V roku 2005, po páde Pavla Ruska, nastavil Mikloš fungovanie fondov tak, aby na ne nemal priamy dosah štát, ale záujmové združenia a súkromní akcionári. Dňa 27. júna 2006, po tom, čo pravica prehrala voľby, odstupujúca Dzurindova vláda naliala do rozvojového fondu 500 miliónov korún. Túto schému môžeme pokojne nazvať tunelom.“
Fakt, že SaS ticho súhlasí s Jahnátkom a verejne nijako nebráni Mikloša, ale ukazuje na druhú Dzurindovu vládu, si v prostredí SDKÚ tiež našiel svoje vysvetlenie: ide o pomstu Sulíka za hayekovcov.
.v čom je problém?
Na vzájomných negatívnych emóciách v oboch koaličných stranách sa však táto vláda nerozpadne. Keby sa však potvrdili podozrenia, ktoré vyslovil Jahnátek a o ktorých otvorene píšu Hospodárske noviny, mohla by sa otriasť stolička Ivana Mikloša – a tým aj stabilita vlády. O čo teda v celej kauze ide? Celý príbeh Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania má svoje korene v lete v roku 2005. Vtedy agentúra bez vedomia správnej rady uzavrela zmluvu s košickou firmou Cassovia BIC o správe rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky. Vzápätí agentúra tejto firme previedla 1,5 miliardy korún. Udialo sa tak v čase, keď už vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko vedel, že z ministerstva bude musieť v súvislosti s kauzou zmenky odísť. Zastupujúcim ministrom hospodárstva sa načas stal Ivan Mikloš, počas ktorého pôsobenia sa novým generálnym riaditeľom agentúry stal Bystrík Berthoty. Predsedom správnej rady agentúry sa vtedy stal Miklošov poradca a jeho neskorší poslanecký asistent Günter Furín. Spoločnosť Cassovia BIC peniaze vrátila späť štátu.
Berthoty dostal od správnej rady agentúry úlohu vypracovať nový program rizikového kapitálu. Takto vznikla v roku 2006 dcér - ska spoločnosť agentúry Fond fondov. Ten vytvoril ďalšie fondy rizikového kapitálu. Do Slovenského rozvojového fondu natieklo pol miliardy korún a do Fondu Seed Capital štyristo miliónov korún. Fondy rizikového kapitálu mali podporovať podnikateľov vo všetkých fázach ich aktivít. Od poskytnutia kapitálu na rozbehnutie firmy cez financovanie ich rastu až po expanziu podnikania.
Obidva fondy spravovali manažéri, ktorí však boli vybraní bez výberového konania. V prípade Slovenského rastového fondu to bola spoločnosť 3on private equity, ktorej predsedom predstavenstva je Oskar Soták zo Slovenskej sporiteľne. Manažérom fondu Seed Capital sa stala spoločnosť Baducci Funds Managers, kde bol v tom čase predsedom predstavenstva Andrej Mojžiš, advokát, ktorý sa podieľal na vrátení peňazí od Cassovia BIC späť štátu. Zmluvy boli uzavreté na desať rokov a niektoré ich klauzuly vzbudzujú otázniky. Napríklad v prípade Fondu Seed Capital sa správca fondu zaväzuje manažérovi fondu vyplácať ročnú odmenu vo výške 3 percent aktuálnej nominálnej hodnoty fondu. Pripomeňme, že počiatočná hodnota fondu bola 400 miliónov korún, takže 3 percentá z tejto sumy predstavujú dvanásť miliónov. Manažérovi fondu okrem tejto odmeny patrí aj nárok na ďalšiu odmenu vo výške jedného percenta aktuálnej hodnoty portfólia fondu.
.sami sebe
Po dvoch rokoch fungovania fondov začali zástupcovia živnostníkov a podnikateľov v NADSME postupne zisťovať, že s hospodárením v týchto fondoch nemusí byť všetko v poriadku. V októbri 2009 prezident Združenia podnikateľov Ján Oravec a predseda Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik poslali štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva Petrovi Žigovi list, v ktorom píšu: „Vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z dostupných dokumentov Slovenského rozvojového fondu, a. s., a Fondu Seed Capital, k. s., ako aj z pôsobenia našich zástupcov v orgánoch týchto fondov, sme dospeli k záveru, že konflikt záujmov v niektorých orgánoch jednak znemožňuje transparentne spravovať tieto fondy a najmä neumožňuje zakladateľom reálne ovplyvňovať ich rozhodnutia.“
Na zasadnutí Zboru zástupcov NADSME v decembri 2009 zástupcovia podnikateľov a živnostníkov naznačovali prepojenia manažérov fondov na spriaznené osoby. Aj na základe ich tlaku padlo rozhodnutie, že v oboch fondoch bude vykonaná finančná a právna analýza.
Keď na zasadnutí Zboru zástupcov agentúry v marci 2010 generálny riaditeľ agentúry Milan Jankura (nominant Smeru, ktorý v roku 2007 vystriedal Berthotyho) informoval o výsledkoch auditu, zástupca podnikateľov Ján Oravec označil činnosť správcu Fondu Seed Capital rovno za tunelovanie a žiadal tvrdé zakročenie. Podľa našich informácií objednaná právna analýza dospela k záveru, že prostriedky fondu vo viacerých prípadoch neboli použité v súlade s investičným návrhom. V prípade jednej spoločnosti sa napríklad uvádza, že kľúčovým momentom pre riadne uskutočnenie investičného návrhu, teda toho, že spoločnosť získa od agentúry peniaze, je povolenie na výrobu a rozvod tepla od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Spoločnosť však podľa audítorov takéto povolenie nezískala. V inom prípade zase audit vyslovil podozrenie, že spoločnosť peniaze od štátu použila na zveľaďovania rodinného biznisu. Samozrejme, v rozpore s pôvodným investičným plánom. Hospodárske noviny upozornili aj na to, že 80- miliónovú dotáciu (v korunách) zo Slovenského rozvojového fondu získali podnikatelia Peter Struhár a Boris Kollár na Fun rádio, pričom Struhár je v tomto fonde cez viacero firiem akcionárom.
.kto je na vine?
Existuje teda dôvodné podozrenie, že Fond Seed Capital a Slovenský rozvojový fond používali verejné prostriedky tak, aby z nich často protizákonne profitovali úzke záujmové skupiny. Dialo sa tak najmä v období rokov 2008 až 2010. Z materiálov, ktoré sme mali na krátky čas k dispozícii, sme však zatiaľ neboli schopní posúdiť, či k podozrivým operáciám dochádzalo preto, že za druhej Dzurindovej vlády sa systém úmyselne nastavil zle – teda v prospech budúcich tunelov, alebo preto, že predstavitelia štátu v čase Jahnátkovho ministrovania privierali istý čas nad organizovanými skupinami oči, nevyužívali dostupné nástroje kontroly, alebo s týmito skupinami dokonca kooperovali. Náš časopis sa tejto kauze bude aj naďalej venovať.
Premiérka Iveta Radičová hovorila o etickom probléme, v akom sa ocitli niekdajší spoluvlastníci Hayek Consulting a dnešní štátni tajomníci Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most). Za vážny konflikt záujmov označila fakt, že hayekovci získali zákazku aj krátko po nástupe novej vlády (Chren od nej odstúpil ešte skôr, než to bolo zverejnené). Aj z ďalších Radičovej náznakov sa zdalo, že Chren bude musieť odísť. Sulík sa však zaňho postavil plnou váhou a minister Jozef Mihál, ktorý v diskusii na Facebooku pripustil pád vlády, nebol s týmto zmýšľaním v SaS zďaleka osamotený.
Predseda parlamentného finančného výboru Jozef Kollár (SaS) sa verejne vyjadril, že tlak proti nominantovi jeho strany „mohol byť vedený zvnútra“ vládnej koalície. Koho tým myslel? Bugárov a Švejnov Most-Híd? To sotva. KDH? Ani to nie.
.nepriatelia z SDKÚ
V prostredí SaS sa v týchto dňoch šíria viac či menej divoké konštrukcie. Podľa jednej verzie za celou kauzou treba hľadať Radičovej Úrad vlády. Na ňom pracuje ekonóm Martin Filko, bývalý Počiatkov poradca, ktorý si o biznise hayekovcov vymieňal na Facebooku komentáre a zasvätené informácie s Martinom Thomayom. Ten kedysi pracoval v Nadácii F. A. Hayeka a so Švejnom aj Chrenom sa rozišiel v zlom. No a kruh uzatvára premiérkin hovorca Rado Baťo, ako aj samotná premiérka, ktorí si želali odchod Chrena a Švejnu z vlády. Podľa druhej verzie stoja v pozadí kauzy v skutočnosti ekonomické záujmy SDKÚ. Dzurindova strana bola totiž znepokojená, že Miškovovo ministerstvo hospodárstva nenominovalo za podpredsedu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy jej kandidáta. V kuloároch SaS sa preto šíri domnienka, že ľudia SDKÚ z pomsty upriamili pozornosť novinárov na hayekovcov a kauza si už potom začala žiť vlastným životom.
.bumerang sa vrátil
Konšpiračné teórie sa však neujímajú iba v SaS. A tu sa dostávame k Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ktorú chce vláda zrušiť pre podozrenia zo systémového tunelovania v jej fondoch. Túto najnovšiu megakauzu nemožno politicky oddeliť od hayekovcov. Keď bolo totiž jasné, že Richard Sulík neustúpi a nestiahne Chrena z vedenia Miškovovho ministerstva, Iveta Radičová si potrebovala pred verejnosťou zachovať tvár. A samotné rozhodnutie, že biznis hayekovcov má teraz vyšetriť NKÚ, by za premiérkino víťazstvo nepovažovali ani jej najoddanejší stúpenci. Radičová preto na spoločnej tlačovke so Sulíkom vytiahla tunelovanie v NADSME, ktoré organizovali „pochybné“ skupiny až dodnes. Uviedla, že existujú podozrenia zo sprenevery 4,5 milióna eur, pričom temné pozadie majú aj ďalšie transakcie vo výške 13 miliónov eur. Lenže po vyhlásení Radičovej („Zastavím všetky tieto hry ráznym rezom. Budú odvolaní úplne všetci.“) muselo vedľa stojacemu Sulíkovi zovrieť hrdlo. Podľa našich informácií nebola medzi oboma najvyššími ústavnými činiteľmi žiadna dohoda na tom, že treba odvolať vedenie NADSME, do ktorého ministerstvo hospodárstva riadené SaS nominovalo po voľbách svojich ľudí – a tí nemali nič spoločné s tým, čo sa deje vo fondoch formálne podriadených NADSME. Sulíkovci sa cítili podrazení, pretože Radičová vyvolala zdanie, že aj ich ľudia sa podieľali na údajnom tunelovaní. Ale vzápätí nastal zvrat. Keď Radičová túto kauzu otvorila, asi ešte netušila, že aj ona si začne žiť vlastným životom a SDKÚ sa vráti ako bumerang.
.koalícia Smer-SaS
Kým premiérka v nasledujúcich dňoch presúvala hlavnú zodpovednosť za dianie v agentúrnych fondoch na plecia Ficovho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý podľa nej štyri roky proti spreneverám nekonal, hoci mohol, Jahnátek ponúkol verejnosti iný pohľad na vec. Z tunelovania v agentúre obvinil Ivana Mikloša, ktorého nominanti v čase končiacej sa druhej Dzurindovej vlády mali nastaviť fungovanie fondov tak, že tunelovanie bolo priamo naprogramované. Zo SaS ešte síce nikto priamo neukázal na Mikloša tak ako Jahnátek. Ale v neverejných rozhovoroch dávajú predstavitelia Sulíkovej strany za pravdu práve exiministrovi zo Smeru. Minister hospodárstva Juraj Miškov namieril proti Miklošovi len nepriamo – na tlačovej besede vyhlásil, že podozrivé konanie agentúry sa začalo počas ministra Jirka Malchárka. Ten však prevzal rezort hospodárstva po Miklošovi, ktorý ho pred piatimi rokmi dočasne riadil a v tom čase sa preobsadilo vedenie agentúry. A to dostalo úlohu nanovo nastaviť systém takzvaného rizikového kapitálu vo fondoch. Verejnú interpretáciu Jahnátka, ako aj neverejné podozrenia vyslovované v prostredí SaS, prevzali Hospodárske noviny, ktoré sa minulý týždeň venovali kauze najviac. Komentátor denníka Dag Daniš zhrnul problém nasledovne: „V roku 2005, po páde Pavla Ruska, nastavil Mikloš fungovanie fondov tak, aby na ne nemal priamy dosah štát, ale záujmové združenia a súkromní akcionári. Dňa 27. júna 2006, po tom, čo pravica prehrala voľby, odstupujúca Dzurindova vláda naliala do rozvojového fondu 500 miliónov korún. Túto schému môžeme pokojne nazvať tunelom.“
Fakt, že SaS ticho súhlasí s Jahnátkom a verejne nijako nebráni Mikloša, ale ukazuje na druhú Dzurindovu vládu, si v prostredí SDKÚ tiež našiel svoje vysvetlenie: ide o pomstu Sulíka za hayekovcov.
.v čom je problém?
Na vzájomných negatívnych emóciách v oboch koaličných stranách sa však táto vláda nerozpadne. Keby sa však potvrdili podozrenia, ktoré vyslovil Jahnátek a o ktorých otvorene píšu Hospodárske noviny, mohla by sa otriasť stolička Ivana Mikloša – a tým aj stabilita vlády. O čo teda v celej kauze ide? Celý príbeh Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania má svoje korene v lete v roku 2005. Vtedy agentúra bez vedomia správnej rady uzavrela zmluvu s košickou firmou Cassovia BIC o správe rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky. Vzápätí agentúra tejto firme previedla 1,5 miliardy korún. Udialo sa tak v čase, keď už vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko vedel, že z ministerstva bude musieť v súvislosti s kauzou zmenky odísť. Zastupujúcim ministrom hospodárstva sa načas stal Ivan Mikloš, počas ktorého pôsobenia sa novým generálnym riaditeľom agentúry stal Bystrík Berthoty. Predsedom správnej rady agentúry sa vtedy stal Miklošov poradca a jeho neskorší poslanecký asistent Günter Furín. Spoločnosť Cassovia BIC peniaze vrátila späť štátu.
Berthoty dostal od správnej rady agentúry úlohu vypracovať nový program rizikového kapitálu. Takto vznikla v roku 2006 dcér - ska spoločnosť agentúry Fond fondov. Ten vytvoril ďalšie fondy rizikového kapitálu. Do Slovenského rozvojového fondu natieklo pol miliardy korún a do Fondu Seed Capital štyristo miliónov korún. Fondy rizikového kapitálu mali podporovať podnikateľov vo všetkých fázach ich aktivít. Od poskytnutia kapitálu na rozbehnutie firmy cez financovanie ich rastu až po expanziu podnikania.
Obidva fondy spravovali manažéri, ktorí však boli vybraní bez výberového konania. V prípade Slovenského rastového fondu to bola spoločnosť 3on private equity, ktorej predsedom predstavenstva je Oskar Soták zo Slovenskej sporiteľne. Manažérom fondu Seed Capital sa stala spoločnosť Baducci Funds Managers, kde bol v tom čase predsedom predstavenstva Andrej Mojžiš, advokát, ktorý sa podieľal na vrátení peňazí od Cassovia BIC späť štátu. Zmluvy boli uzavreté na desať rokov a niektoré ich klauzuly vzbudzujú otázniky. Napríklad v prípade Fondu Seed Capital sa správca fondu zaväzuje manažérovi fondu vyplácať ročnú odmenu vo výške 3 percent aktuálnej nominálnej hodnoty fondu. Pripomeňme, že počiatočná hodnota fondu bola 400 miliónov korún, takže 3 percentá z tejto sumy predstavujú dvanásť miliónov. Manažérovi fondu okrem tejto odmeny patrí aj nárok na ďalšiu odmenu vo výške jedného percenta aktuálnej hodnoty portfólia fondu.
.sami sebe
Po dvoch rokoch fungovania fondov začali zástupcovia živnostníkov a podnikateľov v NADSME postupne zisťovať, že s hospodárením v týchto fondoch nemusí byť všetko v poriadku. V októbri 2009 prezident Združenia podnikateľov Ján Oravec a predseda Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik poslali štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva Petrovi Žigovi list, v ktorom píšu: „Vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z dostupných dokumentov Slovenského rozvojového fondu, a. s., a Fondu Seed Capital, k. s., ako aj z pôsobenia našich zástupcov v orgánoch týchto fondov, sme dospeli k záveru, že konflikt záujmov v niektorých orgánoch jednak znemožňuje transparentne spravovať tieto fondy a najmä neumožňuje zakladateľom reálne ovplyvňovať ich rozhodnutia.“
Na zasadnutí Zboru zástupcov NADSME v decembri 2009 zástupcovia podnikateľov a živnostníkov naznačovali prepojenia manažérov fondov na spriaznené osoby. Aj na základe ich tlaku padlo rozhodnutie, že v oboch fondoch bude vykonaná finančná a právna analýza.
Keď na zasadnutí Zboru zástupcov agentúry v marci 2010 generálny riaditeľ agentúry Milan Jankura (nominant Smeru, ktorý v roku 2007 vystriedal Berthotyho) informoval o výsledkoch auditu, zástupca podnikateľov Ján Oravec označil činnosť správcu Fondu Seed Capital rovno za tunelovanie a žiadal tvrdé zakročenie. Podľa našich informácií objednaná právna analýza dospela k záveru, že prostriedky fondu vo viacerých prípadoch neboli použité v súlade s investičným návrhom. V prípade jednej spoločnosti sa napríklad uvádza, že kľúčovým momentom pre riadne uskutočnenie investičného návrhu, teda toho, že spoločnosť získa od agentúry peniaze, je povolenie na výrobu a rozvod tepla od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Spoločnosť však podľa audítorov takéto povolenie nezískala. V inom prípade zase audit vyslovil podozrenie, že spoločnosť peniaze od štátu použila na zveľaďovania rodinného biznisu. Samozrejme, v rozpore s pôvodným investičným plánom. Hospodárske noviny upozornili aj na to, že 80- miliónovú dotáciu (v korunách) zo Slovenského rozvojového fondu získali podnikatelia Peter Struhár a Boris Kollár na Fun rádio, pričom Struhár je v tomto fonde cez viacero firiem akcionárom.
.kto je na vine?
Existuje teda dôvodné podozrenie, že Fond Seed Capital a Slovenský rozvojový fond používali verejné prostriedky tak, aby z nich často protizákonne profitovali úzke záujmové skupiny. Dialo sa tak najmä v období rokov 2008 až 2010. Z materiálov, ktoré sme mali na krátky čas k dispozícii, sme však zatiaľ neboli schopní posúdiť, či k podozrivým operáciám dochádzalo preto, že za druhej Dzurindovej vlády sa systém úmyselne nastavil zle – teda v prospech budúcich tunelov, alebo preto, že predstavitelia štátu v čase Jahnátkovho ministrovania privierali istý čas nad organizovanými skupinami oči, nevyužívali dostupné nástroje kontroly, alebo s týmito skupinami dokonca kooperovali. Náš časopis sa tejto kauze bude aj naďalej venovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.