Trikrát nie je.
Po prvé – dlh, ktorý tu zanechala predošlá vláda, je zločinom proti tejto krajine. To, že sa Radičovej zostava za sto dní nezmohla na ráznejšie šetrenie, je hodné kritiky. Ale to, že na rozdiel od Fica šetrí, je nepriestrelný dôkaz o úplne inej miere zodpovednosti.
Po druhé – korupcia, ktorú sme tu zažili v predošlých štyroch rokoch, znesie porovnanie len s privatizáciou a zneužívaním bánk počas mečiarizmu. Až na výnimky ide o rádový rozdiel voči tendrom, bytom či žiačikom tejto vlády. Korunný dôkaz? Každý vie vymenovať päť či desať miliardárov okolo Mečiara či Fica vrátane toho zo Žiliny. Kto sú predpokladaní miliardári okolo dnešnej vlády? To je onen rádový rozdiel v praxi.
Po tretie – hrubosť a zneužívanie moci za Mečiara a za Fica bola neporovnateľná s povahou Radičovej vlády. Únos, Remiáš, Hedviga, Rehák s Valkom ani františkáni sa nedejú. Samozrejme, prešlo len sto dní. Ale toto risknem – porovnateľné svinstvá sa neudejú počas celého obdobia tejto vlády. Je to predsa len iný mentálny svet.
Radičovej vláda, napriek jej zlému štartu, teda vonkoncom nie je ako tá Ficova či Mečiarova. Ale povediac toto, poviem aj druhú polovicu reality – už za sto dní sa ukázali dva veľké problémy novej vlády. Sú nimi deklarovaná čistota a strach z návratu Fica.
Za svoje ústredné heslo si Iveta Radičová zvolila nulovú toleranciu ku korupcii. Skvelé. Ale v skutočnosti sa to môže ukázať ako strategická chyba, pretože táto vláda nemôže byť vzhľadom na minulosť svojich ľudí antikorupčná, a preto bude jej výsledok v tomto smere zbytočným sklamaním.
Mentálny základ tejto vládnej zostavy sa predsa zrodil už v roku 1997, keď sa aj lepšie Slovensko v osobe Mikuláša Dzurindu zhodlo, že Mečiara možno poraziť iba jeho prostriedkami. A odvtedy sa tie nečisté prostriedky veselo používajú aj medzi demokratmi. Tak aká nulová tolerancia, prosím vás?
Nič proti zverejňovaniu zmlúv, transparentnosti tendrov či rýchlemu odstupovaniu problematických straníckych nominantov. Je to správny a aj rozumný postup. Ak si však dala Iveta Radičová do erbu svojej vlády boj proti korupcii, paradoxne tým znižuje šancu svojej vlády prežiť. Poviem to priamo – ako môže za čistotu verejného života bojovať vláda, ktorej súčasťou je SDKÚ s celou svojou minulosťou vrátane financovania, Most s čudnými nominantmi či KDH s bytmi a komunálnymi škandálmi? Veď ak by mal byť absolútny boj s korupciou myslený vážne, musela by byť táto vláda rovno rozpustená.
Toto je prvý veľký problém novej vlády – jej šéfka nulovou toleranciou ku korupcii vyvolala obrovské očakávania, ktoré sú z povahy tejto vlády nesplniteľné. Navyše, v atmosfére nulovej tolerancie sa jej prešľapy zdajú väčšie, a stiera sa tým rádový rozdiel dneška voči Ficovmu vládnutiu.
Sto dní ukázalo aj druhý veľký problém Radičovej vlády – jej strach z návratu Fica. Všetky veľké a užitočné veci vyvolávajú odpor časti verejnosti. Táto vláda sa však natoľko bojí Fica, že žiadny odpor vyvolávať nechce. Rozhodla sa vyhovieť všetkým. Šetrí, ale neruší ani len ficovské vianočné príspevky, vracia vlastenectvu civilnejšiu formu, ale nedotýka sa pochabého vlasteneckého zákona, snaží sa o lepšie vzťahy s menšinami, ale ponecháva pokuty za jazyk.
Obávam sa, že chce všetko, a nebude mať nič. Strachom z Fica ho privoláva späť.
Slovensko má dnes výrazne lepšiu vládu než predošlé štyri roky. Zodpovednejšiu, čistejšiu, kultivovanejšiu. Už po sto dňoch je však jasné, že to nebude stačiť. Radičovej vláda potrebuje na úspech viac realizmu a menej strachu.
Viac o sto dňoch vlády píšeme v .téme
Po prvé – dlh, ktorý tu zanechala predošlá vláda, je zločinom proti tejto krajine. To, že sa Radičovej zostava za sto dní nezmohla na ráznejšie šetrenie, je hodné kritiky. Ale to, že na rozdiel od Fica šetrí, je nepriestrelný dôkaz o úplne inej miere zodpovednosti.
Po druhé – korupcia, ktorú sme tu zažili v predošlých štyroch rokoch, znesie porovnanie len s privatizáciou a zneužívaním bánk počas mečiarizmu. Až na výnimky ide o rádový rozdiel voči tendrom, bytom či žiačikom tejto vlády. Korunný dôkaz? Každý vie vymenovať päť či desať miliardárov okolo Mečiara či Fica vrátane toho zo Žiliny. Kto sú predpokladaní miliardári okolo dnešnej vlády? To je onen rádový rozdiel v praxi.
Po tretie – hrubosť a zneužívanie moci za Mečiara a za Fica bola neporovnateľná s povahou Radičovej vlády. Únos, Remiáš, Hedviga, Rehák s Valkom ani františkáni sa nedejú. Samozrejme, prešlo len sto dní. Ale toto risknem – porovnateľné svinstvá sa neudejú počas celého obdobia tejto vlády. Je to predsa len iný mentálny svet.
Radičovej vláda, napriek jej zlému štartu, teda vonkoncom nie je ako tá Ficova či Mečiarova. Ale povediac toto, poviem aj druhú polovicu reality – už za sto dní sa ukázali dva veľké problémy novej vlády. Sú nimi deklarovaná čistota a strach z návratu Fica.
Za svoje ústredné heslo si Iveta Radičová zvolila nulovú toleranciu ku korupcii. Skvelé. Ale v skutočnosti sa to môže ukázať ako strategická chyba, pretože táto vláda nemôže byť vzhľadom na minulosť svojich ľudí antikorupčná, a preto bude jej výsledok v tomto smere zbytočným sklamaním.
Mentálny základ tejto vládnej zostavy sa predsa zrodil už v roku 1997, keď sa aj lepšie Slovensko v osobe Mikuláša Dzurindu zhodlo, že Mečiara možno poraziť iba jeho prostriedkami. A odvtedy sa tie nečisté prostriedky veselo používajú aj medzi demokratmi. Tak aká nulová tolerancia, prosím vás?
Nič proti zverejňovaniu zmlúv, transparentnosti tendrov či rýchlemu odstupovaniu problematických straníckych nominantov. Je to správny a aj rozumný postup. Ak si však dala Iveta Radičová do erbu svojej vlády boj proti korupcii, paradoxne tým znižuje šancu svojej vlády prežiť. Poviem to priamo – ako môže za čistotu verejného života bojovať vláda, ktorej súčasťou je SDKÚ s celou svojou minulosťou vrátane financovania, Most s čudnými nominantmi či KDH s bytmi a komunálnymi škandálmi? Veď ak by mal byť absolútny boj s korupciou myslený vážne, musela by byť táto vláda rovno rozpustená.
Toto je prvý veľký problém novej vlády – jej šéfka nulovou toleranciou ku korupcii vyvolala obrovské očakávania, ktoré sú z povahy tejto vlády nesplniteľné. Navyše, v atmosfére nulovej tolerancie sa jej prešľapy zdajú väčšie, a stiera sa tým rádový rozdiel dneška voči Ficovmu vládnutiu.
Sto dní ukázalo aj druhý veľký problém Radičovej vlády – jej strach z návratu Fica. Všetky veľké a užitočné veci vyvolávajú odpor časti verejnosti. Táto vláda sa však natoľko bojí Fica, že žiadny odpor vyvolávať nechce. Rozhodla sa vyhovieť všetkým. Šetrí, ale neruší ani len ficovské vianočné príspevky, vracia vlastenectvu civilnejšiu formu, ale nedotýka sa pochabého vlasteneckého zákona, snaží sa o lepšie vzťahy s menšinami, ale ponecháva pokuty za jazyk.
Obávam sa, že chce všetko, a nebude mať nič. Strachom z Fica ho privoláva späť.
Slovensko má dnes výrazne lepšiu vládu než predošlé štyri roky. Zodpovednejšiu, čistejšiu, kultivovanejšiu. Už po sto dňoch je však jasné, že to nebude stačiť. Radičovej vláda potrebuje na úspech viac realizmu a menej strachu.
Viac o sto dňoch vlády píšeme v .téme
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.