Minulý rok zatvorila brány Hydina ZK Košice, veľký hydinársky podnik na východe Slovenska. Teraz končí aj jeden z výrobných závodov firmy HYZA v Žiline, ktorá sa od novembra presťahuje do Topoľčian. V Žiline si spoločnosť ponechá len mraziarenské sklady a distribučné centrum.
.Pod jednou strechou
Vybrali sme sa do Topoľčian zistiť, prečo Slováci nejedia slovenské kurčatá. Na ceste sa zastavujem na benzínovej pumpe. Pýtame sa chlapíka, ako je to ďaleko do firmy HYZA. Takú firmu nepozná. Trochu prekvapení doplňujeme, že je to firma, ktorá spracúva kuracie mäso. „Jasné hydináreň“, vyjasní sa chlapovi. Ľudia si ešte na nový názov firmy nezvykli, hoci už funguje niekoľko rokov. Pôvodný názov topoľčianskeho závodu, pred zlúčením sa so závodmi HYZA v Žiline a Cíferi, bol THP. „Vybrali sme názov „HYZA“ (HY-ZA = hydinárske závody), lebo bol najviac o hydine a žilinský závod bol etablovaný na zahraničných trhoch ,“ vysvetľuje výber názvu Petr Bláha, generálny riaditeľ podniku v Topoľčanoch. Tieto tri slovenské hydinárske firmy kúpil postupne v rokoch 2005-7 potravinársky holding Agrofert a plánoval veľké veci. Najväčšie slovenské hydinárne mali skoro polovičný podiel na trhu, a to bola dobrá pozícia na vyjednávanie o cenách s obchodnými reťazcami, ktoré sú často tvrdé. Firma mala a má ambíciu výraznejšie expandovať aj do zahraničia. Synergický efekt zo spojenia sa prejavil vo výrobe, ktorá je efektívnejšia a koordinovanejšia. „Vo výrobe spojenie fungovalo, ušetrili sme na režijných nákladoch a optimalizovali sme počet zamestnancov . Radšej mať jeden závod na tri smeny ako tri na jednu smenu,“ komentuje fúziu riaditeľ. V Topoľčanoch nový majiteľ investoval do modernizácie za účelom zvýšenia kapacity a dosiahnutia európskej kvality Tento podnik si vybral aj na základe polohy, ktorá je výhodná pri logistike. „Živé kurčatá sa zvážajú z fariem zo vzdialenosti maximálne 150 km,“, vysvetľuje Marian Dávid, obchodný riaditeľ. Synergie v predaji sa však nedostavili v predpokladanej miere a preto sa postupne utlmovali neefektívne závody. Prvý sa zatvoril Cífer a teraz aj Žilina. Prečo?
.cena rozhoduje
Zo Slovákov sa nestali vegetariáni, ani priatelia kurčiat. Len reagujú na ceny a nízke ich lákajú. Čo tam potom, že sú kurčatá z Poľska, Maďarska, Francúzska či Brazílie. Preto sa v posledných rokoch neustále zvyšuje objem dovezenej hydiny, ktorá je lacnejšia ako tá slovenská. Ako je to možné? Hydinári poukazujú najmä na lacnú poľskú hydinu a argumentujú, že je ťažko konkurovať jej cene, keď majú Poliaci na farmách nulovú alebo iba 3 percentnú DPH a navyše dotácie na dopravu, export a úľavy na sociálnych odvodoch. „Trh je zdeformovaný nesystémovými dotáciami,“ myslí si p. Bláha. Navyše poľskí hydinári vedia ušetriť náklady pri spracovaní kurčiat, čo sa prejaví na ich nižšej cene. V Poľsku sa kurčatá zvyčajne obárajú horúcejšou vodou, čo škodí mäsu. Kŕmia ich nekvalitnejšou kŕmnou zmesou, pri chladení niektorí používajú vodu (čo dáva živnú pôdu na prenos salmonely a umelo navyšuje hmotnosť kurčiat, keďže sa voda zachytáva na koži) a nie vzduch ako v topoľčianskej výrobe. Náklady na kafilériu, kde sa spaľujú zvyšky, sa tiež dajú obísť. „Veľkosť trhu nemá vplyv na cenu, ale ide najmä o výrobné náklady,“ myslí si p. Bláha.
Domáci výrobcovia majú smolu, že slovenskí hygienici sú jednoducho prísnejší. Kontrolujú prakticky nepretržite, kde sa kurčatá chovajú, ako a čím sú kŕmené, ako sa spracúvajú a kde sú konkrétne na trhu umiestňované. „Hovorí sa tomu systém spätnej dosledovateľnosti,“ vysvetľuje p. Dávid. Zahraniční dovozcovia hydiny by mali byť už skontrolovaní tamojšími hygienikmi, a preto im už tí slovenskí nevenujú takú pozornosť. V Topoľčanoch sú presvedčení, že cesta ku konkurencieschopnosti vedie k sprísneniu kontroly aj pre zahraničných predajcov a cez harmonizáciu hygienických noriem. Tie naše sú vraj prísnejšie ako niektoré v západnej Európe.
Problémom je aj predaj kuracieho mäsa z Poľska priamo z áut na slovenských dedinách. „ Je otázne, či takýto tovar vôbec podlieha nejakému zdaneniu, čo by mohli zistiť len dôsledné kontroly orgánov potravinového dozoru, ale aj colnej správy a daňových úradov,“ zamýšľa sa Stanislav Nemec, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Maslo na hlave však majú aj miestne samosprávy, ktoré povoľujú predaj mäsa na svojich verejných priestranstvách a čoraz častejšie i priamo pred obchodmi s potravinárskym tovarom. Podľa hovorkyne Slovenskej obchodnej inšpekcie Danušy Krkošovej tento orgán pri kontrole predaja tovaru nerozlišuje, či ide o predaj z domácej produkcie alebo z cudziny.
.Bio nie je cesta
Ako sa teda presadiť v dravej konkurencii otvoreného trhu s hydinou? V HYZA vsádzajú na kvalitu výrobkov počas celej doby trvanlivosti a doplnkový predaj výrobkov firiem zo skupiny Agrofert ako sú Kostelecké uzeniny či Kmotr. O vlastnej sieti maloobchodných predajní firma neuvažuje, pretože doba na to ešte nedozrela. Rokovania s reťazcami sú síce tvrdé, ale pre firmu HYZA sa tu jedná o veľký distribučný kanál, keďže nezávislý trh prakticky neexistuje. Orientáciu na bio produkty v Topoľčanoch neplánujú. Podľa p. Bláhu je to iba móda a marketingový produkt, ktorý pominie. Hydinári sú presvedčení, že štandardne vykŕmené kurča by malo byť zdravé a nemusí byť ani bio. Navyše pochybujú o tom, či sa dá bio kvalita dôsledne kontrolovať.
My sa ideme presvedčiť do výroby, ako sa vyrába slovenské kurča. V prevádzke firmy sú prísne hygienické normy, ktoré neobišli ani nás. Biele plášte, gumáky či ochrana vlasov a fúzov je samozrejmá. HYZA zváža kurčatá z okolitých fariem v špeciálnych nákladných autách , aby im pri prevoze neublížili. Kurčatá sú vo veľkých prepravkách a v hale, kde čakajú na svoj skorý koniec, teda na porážku, sú relatívne pokojné. Pokoj stratia, keď ich pracovníci vyberajú a vešajú za nohy na reťazový pás. Pri prechode do druhej miestnosti kurča prejde popri hladiacej doske, ktorá ju má upokojiť. Navyše v tejto hale je aj modré svetlo, ktoré slúži tiež ako utišujúci prostriedok. Kurča najprv prejde vodnou nádržou, kde sa nachádza elektrický prúd, ktorý ju jemne omráči a až potom idú pod nôž. Vystresované kurča totiž vylučuje stresové hormóny, ktoré by sa mohli prejaviť na kvalite mäsa. Tieto procedúry patria podľa p. Dávida do konceptu WELFARE , teda šetrného narábania so zvieratami. Po porážke sa kurčatá pitvajú, potom idú na schladenie vzduchom a napokon sa porcujú a balia. Množstvo opracovania kurčiat na linku dosahuje v súčasnosti kapacitu 10 500 ks kurčiat za hodinu. Za peknými kuracími prsiami je veľa procedúr, ktoré zákazník nevidí a mnohí by ich asi ani nezniesli.
.Pod jednou strechou
Vybrali sme sa do Topoľčian zistiť, prečo Slováci nejedia slovenské kurčatá. Na ceste sa zastavujem na benzínovej pumpe. Pýtame sa chlapíka, ako je to ďaleko do firmy HYZA. Takú firmu nepozná. Trochu prekvapení doplňujeme, že je to firma, ktorá spracúva kuracie mäso. „Jasné hydináreň“, vyjasní sa chlapovi. Ľudia si ešte na nový názov firmy nezvykli, hoci už funguje niekoľko rokov. Pôvodný názov topoľčianskeho závodu, pred zlúčením sa so závodmi HYZA v Žiline a Cíferi, bol THP. „Vybrali sme názov „HYZA“ (HY-ZA = hydinárske závody), lebo bol najviac o hydine a žilinský závod bol etablovaný na zahraničných trhoch ,“ vysvetľuje výber názvu Petr Bláha, generálny riaditeľ podniku v Topoľčanoch. Tieto tri slovenské hydinárske firmy kúpil postupne v rokoch 2005-7 potravinársky holding Agrofert a plánoval veľké veci. Najväčšie slovenské hydinárne mali skoro polovičný podiel na trhu, a to bola dobrá pozícia na vyjednávanie o cenách s obchodnými reťazcami, ktoré sú často tvrdé. Firma mala a má ambíciu výraznejšie expandovať aj do zahraničia. Synergický efekt zo spojenia sa prejavil vo výrobe, ktorá je efektívnejšia a koordinovanejšia. „Vo výrobe spojenie fungovalo, ušetrili sme na režijných nákladoch a optimalizovali sme počet zamestnancov . Radšej mať jeden závod na tri smeny ako tri na jednu smenu,“ komentuje fúziu riaditeľ. V Topoľčanoch nový majiteľ investoval do modernizácie za účelom zvýšenia kapacity a dosiahnutia európskej kvality Tento podnik si vybral aj na základe polohy, ktorá je výhodná pri logistike. „Živé kurčatá sa zvážajú z fariem zo vzdialenosti maximálne 150 km,“, vysvetľuje Marian Dávid, obchodný riaditeľ. Synergie v predaji sa však nedostavili v predpokladanej miere a preto sa postupne utlmovali neefektívne závody. Prvý sa zatvoril Cífer a teraz aj Žilina. Prečo?
.cena rozhoduje
Zo Slovákov sa nestali vegetariáni, ani priatelia kurčiat. Len reagujú na ceny a nízke ich lákajú. Čo tam potom, že sú kurčatá z Poľska, Maďarska, Francúzska či Brazílie. Preto sa v posledných rokoch neustále zvyšuje objem dovezenej hydiny, ktorá je lacnejšia ako tá slovenská. Ako je to možné? Hydinári poukazujú najmä na lacnú poľskú hydinu a argumentujú, že je ťažko konkurovať jej cene, keď majú Poliaci na farmách nulovú alebo iba 3 percentnú DPH a navyše dotácie na dopravu, export a úľavy na sociálnych odvodoch. „Trh je zdeformovaný nesystémovými dotáciami,“ myslí si p. Bláha. Navyše poľskí hydinári vedia ušetriť náklady pri spracovaní kurčiat, čo sa prejaví na ich nižšej cene. V Poľsku sa kurčatá zvyčajne obárajú horúcejšou vodou, čo škodí mäsu. Kŕmia ich nekvalitnejšou kŕmnou zmesou, pri chladení niektorí používajú vodu (čo dáva živnú pôdu na prenos salmonely a umelo navyšuje hmotnosť kurčiat, keďže sa voda zachytáva na koži) a nie vzduch ako v topoľčianskej výrobe. Náklady na kafilériu, kde sa spaľujú zvyšky, sa tiež dajú obísť. „Veľkosť trhu nemá vplyv na cenu, ale ide najmä o výrobné náklady,“ myslí si p. Bláha.
Domáci výrobcovia majú smolu, že slovenskí hygienici sú jednoducho prísnejší. Kontrolujú prakticky nepretržite, kde sa kurčatá chovajú, ako a čím sú kŕmené, ako sa spracúvajú a kde sú konkrétne na trhu umiestňované. „Hovorí sa tomu systém spätnej dosledovateľnosti,“ vysvetľuje p. Dávid. Zahraniční dovozcovia hydiny by mali byť už skontrolovaní tamojšími hygienikmi, a preto im už tí slovenskí nevenujú takú pozornosť. V Topoľčanoch sú presvedčení, že cesta ku konkurencieschopnosti vedie k sprísneniu kontroly aj pre zahraničných predajcov a cez harmonizáciu hygienických noriem. Tie naše sú vraj prísnejšie ako niektoré v západnej Európe.
Problémom je aj predaj kuracieho mäsa z Poľska priamo z áut na slovenských dedinách. „ Je otázne, či takýto tovar vôbec podlieha nejakému zdaneniu, čo by mohli zistiť len dôsledné kontroly orgánov potravinového dozoru, ale aj colnej správy a daňových úradov,“ zamýšľa sa Stanislav Nemec, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Maslo na hlave však majú aj miestne samosprávy, ktoré povoľujú predaj mäsa na svojich verejných priestranstvách a čoraz častejšie i priamo pred obchodmi s potravinárskym tovarom. Podľa hovorkyne Slovenskej obchodnej inšpekcie Danušy Krkošovej tento orgán pri kontrole predaja tovaru nerozlišuje, či ide o predaj z domácej produkcie alebo z cudziny.
.Bio nie je cesta
Ako sa teda presadiť v dravej konkurencii otvoreného trhu s hydinou? V HYZA vsádzajú na kvalitu výrobkov počas celej doby trvanlivosti a doplnkový predaj výrobkov firiem zo skupiny Agrofert ako sú Kostelecké uzeniny či Kmotr. O vlastnej sieti maloobchodných predajní firma neuvažuje, pretože doba na to ešte nedozrela. Rokovania s reťazcami sú síce tvrdé, ale pre firmu HYZA sa tu jedná o veľký distribučný kanál, keďže nezávislý trh prakticky neexistuje. Orientáciu na bio produkty v Topoľčanoch neplánujú. Podľa p. Bláhu je to iba móda a marketingový produkt, ktorý pominie. Hydinári sú presvedčení, že štandardne vykŕmené kurča by malo byť zdravé a nemusí byť ani bio. Navyše pochybujú o tom, či sa dá bio kvalita dôsledne kontrolovať.
My sa ideme presvedčiť do výroby, ako sa vyrába slovenské kurča. V prevádzke firmy sú prísne hygienické normy, ktoré neobišli ani nás. Biele plášte, gumáky či ochrana vlasov a fúzov je samozrejmá. HYZA zváža kurčatá z okolitých fariem v špeciálnych nákladných autách , aby im pri prevoze neublížili. Kurčatá sú vo veľkých prepravkách a v hale, kde čakajú na svoj skorý koniec, teda na porážku, sú relatívne pokojné. Pokoj stratia, keď ich pracovníci vyberajú a vešajú za nohy na reťazový pás. Pri prechode do druhej miestnosti kurča prejde popri hladiacej doske, ktorá ju má upokojiť. Navyše v tejto hale je aj modré svetlo, ktoré slúži tiež ako utišujúci prostriedok. Kurča najprv prejde vodnou nádržou, kde sa nachádza elektrický prúd, ktorý ju jemne omráči a až potom idú pod nôž. Vystresované kurča totiž vylučuje stresové hormóny, ktoré by sa mohli prejaviť na kvalite mäsa. Tieto procedúry patria podľa p. Dávida do konceptu WELFARE , teda šetrného narábania so zvieratami. Po porážke sa kurčatá pitvajú, potom idú na schladenie vzduchom a napokon sa porcujú a balia. Množstvo opracovania kurčiat na linku dosahuje v súčasnosti kapacitu 10 500 ks kurčiat za hodinu. Za peknými kuracími prsiami je veľa procedúr, ktoré zákazník nevidí a mnohí by ich asi ani nezniesli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.