Košický maratón (založený v roku 1924) so svojou dlhoročnou tradíciou ešte nedosahuje kvalitu atletických podujatí v európskych metropolách, ako sú Londýn, Berlín, Paríž či Rotterdam, ale dokázal tohto roku hneď tromi traťovými rekordmi predbehnúť doteraz „rýchlejšie“ mestá ako Rím, Madrid, Zürich, Hamburg, Miláno a Viedeň.
Nie každý si uvedomuje, prečo je košický maratón taký náročný a prečo sa na ňom nedosahujú svetové rekordy (svetový rekord 2:03:59 dosiahol fenomenálny a už aj legendárny Etiópčan Haile Gebrselassie v Berlíne 28. augusta 2008). Vyplýva to najmä z geografickej polohy Košíc. V Hornádskej kotline, ohraničenej zo západnej strany Volovskými vrchmi, zo severu Čiernou horou a z východnej strany Slanskými vrchmi, prevláda veterné počasie a maratónci i bežci na polovičnej vzdialenosti musia často bojovať s nárazovým protivetrom. A práve tohtoročná nižšia intenzita vetra výraznou mierou dopomohla k pokoreniu traťového rekordu.
Vo východoslovenskej metropole sa v prvú októbrovú nedeľu zišlo na 87. ročníku Medzinárodného maratónu mieru 5 448 účastníkov z Európy, Afriky i Severnej Ameriky. Medzi nasadených favoritov 42,195-kilometrového behu patrila celá desiatka Keňanov (medzi nimi minuloročný víťaz Jacob Kipkorir Chesire, so zraneniami sa trápiaci Peter Kipladat Chebet a víťaz z holandského Amsterdamu Naibei Solomon Bushendich) spolu s ďalšou päticou ich etiópskych susedov.
Samotné preteky v kráľovskej atletickej disciplíne sa začali veľmi sľubne, počasie i poveternostné podmienky bežcom priali, čoho dôkazom bol aj medzičas po prvých 21 kilometroch, 1:04:58. Tempo postupne narastalo, na čele sa osamostatnila trojica kenských maratóncov: Chepkwony, Chebet a Bushendich, ktorí o prvenstvo bojovali až do úplného ‚finišu’ na Hlavnej ulici, kde na víťaza za 1. miesto čakala finančná prémia v hodnote 15 000 eur.
Víťazom sa napokon stal 25-ročný kenský vytrvalec Gilbert Kiptoo Chepkwony, ktorý dobehol do cieľa v novom traťovom rekorde a časom 2:08:33 (predošlý rekord svojho krajana Williama Biamu 2:09:53 z roku 2007 pokoril presne o minútu a 20 sekúnd) sa zapísal aj do tabuľky najlepších európskych výkonov tohto roka (najrýchlejší maratón v roku 2010 zabehol v holandskom Rotterdame krajan Patrick Makau Musyoki v čase 2:04:48 ešte na jar v apríli). Ako druhý za víťazom s odstupom 8 sekúnd skončil N. S. Bushendich a tretí P. K. Chebet, ktorý dlhú časť pretekov viedol. Zo Slovákov sa najlepšie umiestnil košický rodák Imrich Pástor, ktorý sa v slovenskom výkone roka 2:23:55 stal už štvrtýkrát v rade majstrom SR.
Košice zažili svoj atletický sviatok. Ľudia, ktorí zaplnili ulice Starého mesta, s nadšením povzbudzovali vyčerpaných bežcov a po získaní pamätnej medaily sa spokojne vracali domov. Niektorí z nich až do Bratislavy, kde atletické dráhy na Pasienkoch či Mladej Garde (a zrejme čoskoro i na FTVŠ UK) nie sú, žiaľ, verejnosti voľne prístupné. Ešteže neuzavreli tú Devínsku cestu, po ktorej sa bude behať aj Národný beh Devín-Bratislava.
Autor je spolutvorca Študentského indexu (http://studentsky-index.tyzden.sk).
Nie každý si uvedomuje, prečo je košický maratón taký náročný a prečo sa na ňom nedosahujú svetové rekordy (svetový rekord 2:03:59 dosiahol fenomenálny a už aj legendárny Etiópčan Haile Gebrselassie v Berlíne 28. augusta 2008). Vyplýva to najmä z geografickej polohy Košíc. V Hornádskej kotline, ohraničenej zo západnej strany Volovskými vrchmi, zo severu Čiernou horou a z východnej strany Slanskými vrchmi, prevláda veterné počasie a maratónci i bežci na polovičnej vzdialenosti musia často bojovať s nárazovým protivetrom. A práve tohtoročná nižšia intenzita vetra výraznou mierou dopomohla k pokoreniu traťového rekordu.
Vo východoslovenskej metropole sa v prvú októbrovú nedeľu zišlo na 87. ročníku Medzinárodného maratónu mieru 5 448 účastníkov z Európy, Afriky i Severnej Ameriky. Medzi nasadených favoritov 42,195-kilometrového behu patrila celá desiatka Keňanov (medzi nimi minuloročný víťaz Jacob Kipkorir Chesire, so zraneniami sa trápiaci Peter Kipladat Chebet a víťaz z holandského Amsterdamu Naibei Solomon Bushendich) spolu s ďalšou päticou ich etiópskych susedov.
Samotné preteky v kráľovskej atletickej disciplíne sa začali veľmi sľubne, počasie i poveternostné podmienky bežcom priali, čoho dôkazom bol aj medzičas po prvých 21 kilometroch, 1:04:58. Tempo postupne narastalo, na čele sa osamostatnila trojica kenských maratóncov: Chepkwony, Chebet a Bushendich, ktorí o prvenstvo bojovali až do úplného ‚finišu’ na Hlavnej ulici, kde na víťaza za 1. miesto čakala finančná prémia v hodnote 15 000 eur.
Víťazom sa napokon stal 25-ročný kenský vytrvalec Gilbert Kiptoo Chepkwony, ktorý dobehol do cieľa v novom traťovom rekorde a časom 2:08:33 (predošlý rekord svojho krajana Williama Biamu 2:09:53 z roku 2007 pokoril presne o minútu a 20 sekúnd) sa zapísal aj do tabuľky najlepších európskych výkonov tohto roka (najrýchlejší maratón v roku 2010 zabehol v holandskom Rotterdame krajan Patrick Makau Musyoki v čase 2:04:48 ešte na jar v apríli). Ako druhý za víťazom s odstupom 8 sekúnd skončil N. S. Bushendich a tretí P. K. Chebet, ktorý dlhú časť pretekov viedol. Zo Slovákov sa najlepšie umiestnil košický rodák Imrich Pástor, ktorý sa v slovenskom výkone roka 2:23:55 stal už štvrtýkrát v rade majstrom SR.
Košice zažili svoj atletický sviatok. Ľudia, ktorí zaplnili ulice Starého mesta, s nadšením povzbudzovali vyčerpaných bežcov a po získaní pamätnej medaily sa spokojne vracali domov. Niektorí z nich až do Bratislavy, kde atletické dráhy na Pasienkoch či Mladej Garde (a zrejme čoskoro i na FTVŠ UK) nie sú, žiaľ, verejnosti voľne prístupné. Ešteže neuzavreli tú Devínsku cestu, po ktorej sa bude behať aj Národný beh Devín-Bratislava.
Autor je spolutvorca Študentského indexu (http://studentsky-index.tyzden.sk).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.