Očami Doroty Nvotovej

Potom mi môj strýko odporučil Bennyho Hilla, mala som asi 13 rokov a pripadal mi neuveriteľne stupídny. Vôbec netuším,ako by som na neho reagovala teraz, ale vtedy mi tie vtipy pripadali primitívne sexistické. S takým humorom sa veru strýko intelektuálnej a predčasne dospelej neteri nezavďačil. Kdežto Mr. Bean a jeho univerzálnosť nesklamú nikdy. Nikdy a u nikoho. Dokonca sú aj takí, ktorí tvrdia, že nemajú radi Mr. Beana, a potom im ho pustíte a oni sa idú popukať od smiechu. Môžu mať predsudky, považovať to za príliš lacný a jednoduchý humor, ale aj tak sa rehocú. A ako povedal Milan Šteindler po premiére filmu O život, ktorý sme spolu spravili, „sú mi ukradnuté negatívne kritiky, keď pozorujem ľudí v kine, ako sa držia za bruchá”. Nejako sa mi dostalo do počítača kompletné Mr. Beanovo DVD. Proste všetky staré skeče, nie tie celovečeráky. Narvala som to do iPodu, aby to bolo stále poruke. A odvtedy vždy, keď niekde čakám a nemám čo robiť, vytiahnem iPod a zasmejem sa. V každom počasí a v každej nálade to dopadne rovnako – zosuniem sa pod stoličku. V diaľkovom autobuse. Nevnímajúc rozpaky spolucestujúcich, ktorí si ticho čítajú, plačem od smiechu a z úst mi prskajú sliny. V čakárni u doktora. V indickej krčme sediac so starými hipíkmi po vypití bhang lassi – všetci v kŕčoch – a to má obrazovka iPod rozmer asi 4 cm. Môj frajer sa na mne smeje a tvrdí, že nie som normálna, ale keď to pustím, aj on sa smeje. Prosto sa tomu neubránite a môžete si hovoriť čo chcete. Pomáha to úplne na každú depku. Problém je iba v tom, že keď ste na dne, zrodí sa akýsi sadomasochistický pud, ktorý vám nedovolí si Mr. Beana pustiť. Ako keby sa to nepatrilo alebo čo. Včera som zachraňovala kamošku po ťažkom a dramatickom rozchode. Čo myslíte, že som urobila? Popri našom rozhvore som pustila do pozadia Mr.Beana. „Čo ti už úplne šibe?” pýta sa ma kamoška a o pár minút vybuchneme do smiechu. Síce len na pár sekúnd, ale to stačí.V mysli sa mi vynorí môj nosič Chatur, Nepálčan, ktorého tvár má slniečkovské vrásky od očí až k ústam. Tomu musím púšťať Mr. Beana každý večer po tom, ako niesol celý deň 30 kíl na chrbte. Sadne si k peci, oddelí si ponožky od nôh, aby mu jedno aj druhé uschlo, a potom už počujeme iba smiech. Vzhľadom na ponožky sme, samozrejme, v inej miestnosti...