Svetová rada cirkví (SRC) je najvýznamnejšou celosvetovou ekumenickou inštitúciou. Združuje takmer všetky cirkvi a denominácie s výnimkou rímskokatolíckej cirkvi (tá je však v SRC oficiálnym „pozorovateľom“, pričom sa viacerých projektov aktívne zúčastňuje) a niektorých evanjelikálnych spoločenstiev.
SRC vznikla 23. augusta 1948 na svojom prvom generálnom zhromaždení v Amsterdame. Práca SRC sa od začiatku sústreďuje na spoluprácu kresťanov rôznych vyznaní v bežnom živote, misii a vo vzdelávaní. Zároveň podporuje teologické štúdium otázok ekumény.
Vo svojom zakladajúcom vyhlásení z roku 1948 sa SRC označila za „spoločenstvo cirkví, ktoré prijímajú nášho Pána Ježiša Krista ako Boha a Spasiteľa.“ Konferencia SRC v Dilí v roku 1961 túto definíciu sformulovala tak, aby jasnejšie vyjadrovalo trojičnú teológiu a postoj k Biblii.
Členovia SRC (teda jednotlivé cirkvi) súhlasia s tým, že „Kristus je svätou hlavou tela, ktorým je na základe Nového zákona jedna cirkev Kristova.“ Hlavným cieľom SRC je „navzájom sa viesť k viditeľnej jednote v jednej viere a v jednom eucharistickom spoločenstve, ktoré je vyjadrené v spoločnej oslave Boha, v živote v Kristovi a v službe svetu, aby tak svet mohol uveriť.“
Výsledkom práce SRC je viacero praktických projektov v sociálnej a charitatívnej oblasti, ako aj teologický výskum, ktorý vedie k lepšiemu porozumeniu postojov rôznych kresťanských tradícií a prípadne k ich zbližovaniu.
Generálny tajomník SRC, Rev. Dr. Samuel Kobia, vidí úlohu ekumenického hnutia takto: „V kontexte presunu ťažiska svetového kresťanstva (z Európy a Severnej Ameriky do Afriky a Ázie, pozn. red.) si ekumenické hnutie uvedomuje, že reprezentanti cirkví zo Severu sa musia učiť pozorne počúvať to, čo vravia teológovia z Juhu – podobne južní kresťania musia odmietnuť stereotypy o severných kultúrach a namiesto toho počúvať skutočné hlasy kresťanov z Európy a Ameriky. Schopnosť počúvať je kľúčová v oblasti misie a evanjelizácie, v politike a v medzinárodných vzťahoch, ako aj v medzináboženskom dialógu. Počúvajme tých, s ktorými nesúhlasíme. Počúvajme členov iných cirkví, iných náboženstiev, ako aj ľudí bez náboženského presvedčenia. Keď budeme počúvať, keď budeme rozumieť, budeme schopní pomáhať tým, ktorých sme počúvali vo viere, láske a nádeji.“
.jk
SRC vznikla 23. augusta 1948 na svojom prvom generálnom zhromaždení v Amsterdame. Práca SRC sa od začiatku sústreďuje na spoluprácu kresťanov rôznych vyznaní v bežnom živote, misii a vo vzdelávaní. Zároveň podporuje teologické štúdium otázok ekumény.
Vo svojom zakladajúcom vyhlásení z roku 1948 sa SRC označila za „spoločenstvo cirkví, ktoré prijímajú nášho Pána Ježiša Krista ako Boha a Spasiteľa.“ Konferencia SRC v Dilí v roku 1961 túto definíciu sformulovala tak, aby jasnejšie vyjadrovalo trojičnú teológiu a postoj k Biblii.
Členovia SRC (teda jednotlivé cirkvi) súhlasia s tým, že „Kristus je svätou hlavou tela, ktorým je na základe Nového zákona jedna cirkev Kristova.“ Hlavným cieľom SRC je „navzájom sa viesť k viditeľnej jednote v jednej viere a v jednom eucharistickom spoločenstve, ktoré je vyjadrené v spoločnej oslave Boha, v živote v Kristovi a v službe svetu, aby tak svet mohol uveriť.“
Výsledkom práce SRC je viacero praktických projektov v sociálnej a charitatívnej oblasti, ako aj teologický výskum, ktorý vedie k lepšiemu porozumeniu postojov rôznych kresťanských tradícií a prípadne k ich zbližovaniu.
Generálny tajomník SRC, Rev. Dr. Samuel Kobia, vidí úlohu ekumenického hnutia takto: „V kontexte presunu ťažiska svetového kresťanstva (z Európy a Severnej Ameriky do Afriky a Ázie, pozn. red.) si ekumenické hnutie uvedomuje, že reprezentanti cirkví zo Severu sa musia učiť pozorne počúvať to, čo vravia teológovia z Juhu – podobne južní kresťania musia odmietnuť stereotypy o severných kultúrach a namiesto toho počúvať skutočné hlasy kresťanov z Európy a Ameriky. Schopnosť počúvať je kľúčová v oblasti misie a evanjelizácie, v politike a v medzinárodných vzťahoch, ako aj v medzináboženskom dialógu. Počúvajme tých, s ktorými nesúhlasíme. Počúvajme členov iných cirkví, iných náboženstiev, ako aj ľudí bez náboženského presvedčenia. Keď budeme počúvať, keď budeme rozumieť, budeme schopní pomáhať tým, ktorých sme počúvali vo viere, láske a nádeji.“
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.