10:10 je názov globálnej kampane, ktorej cieľom je znížiť uhlíkové emisie o desať percent ročne, počnúc rokom 2010. Podľa domovskej internetovej stránky sa do nej už prihlásilo viac ako 100-tisíc súkromných osôb, škôl, firiem a ďalších rôznorodých subjektov zo 152 krajín sveta.
Zapojili sa aj filmári. Konkrétne Richard Curtis, autor megaúspešných filmových komédií ako Štyri svadby a jeden pohreb, Notting Hill, Láska nebeská či Piráti na vlnách (posledné dva i režíroval). Spolu s ním sa zapojilo 50 filmárov a 40 hercov, medzi nimi aj Gillian Anderson, hviezda z Aktov X a to tak, že vytvorili bez nároku na honorár krátky film No pressure, teda Žiadny nátlak. V ňom sa učiteľka, šéf vo firme a futbalisti na ihrisku najprv priateľsky rozprávajú o znižovaní produkcie CO2 v rámci kampane 10:10, hovoria o možnostiach, ako sa môže obyčajný človek zapojiť a potom sa pýtajú prítomných, či sa zapoja. Tých, čo sa dobrovoľne neprihlásia, s úsmevom uistia, že je to v poriadku, je to ich voľba, žiadny nátlak. Potom stlačia červené tlačidlo a bum!
Začiatkom októbra britskí aktivisti umiestnili video s mini-filmom na stránky kampane 10:10 a bum! Na svete bola aféra, ktorá hneď dostala názov podľa tej rozstriekanej krvi Splattergate. Médiá sa začali pohoršovať, alarmisti a aktivisti sa roztrieštili na takých, čo sú videom nadšení, až po takých, ktorí ho považujú za výsmech, brutálne poškodenie dobrého mena kampane, klimaskeptici s ironickým zadosťučinením označili podporovateľov kampane za ekofašistov a film za odhalenie pravej tváre ekoaktivistov. Hlavní sponzori, ako napríklad SONY, dali od kampane radšej rýchlo ruky preč. Video je už oficálne stiahnuté zo stránok, zato na youtube a sociálnych sieťach koluje ostošesť.
Autor je z reakcií rozčarovaný, aj keď si už od začiatku uvedomoval, že urobiť niečo vtipné na takú závažnú tému je riskantné. Iniciátori stiahli smutne chvost, sypú si na hlavu popol a celému svetu sa ospravedlňujú. Bola to ich individuálna aktivita a rozhodne nechceli kampani uškodiť, naopak, hľadali kreatívnu cestu ako aktivovať ľudí, aby bojovali proti klimatickým zmenám. Veď čo je to päť rozfašírovaných fiktívnych ľudí vo filme oproti
300 000 ľuďom, ktorí skutočne zomrú pre klimatické zmeny?
Neohrozujú však život ľudí na tejto planéte oveľa viac politická korektnosť a alarmujúci úbytok zmyslu pre humor, ako nejaký skleníkový plyn?
Zapojili sa aj filmári. Konkrétne Richard Curtis, autor megaúspešných filmových komédií ako Štyri svadby a jeden pohreb, Notting Hill, Láska nebeská či Piráti na vlnách (posledné dva i režíroval). Spolu s ním sa zapojilo 50 filmárov a 40 hercov, medzi nimi aj Gillian Anderson, hviezda z Aktov X a to tak, že vytvorili bez nároku na honorár krátky film No pressure, teda Žiadny nátlak. V ňom sa učiteľka, šéf vo firme a futbalisti na ihrisku najprv priateľsky rozprávajú o znižovaní produkcie CO2 v rámci kampane 10:10, hovoria o možnostiach, ako sa môže obyčajný človek zapojiť a potom sa pýtajú prítomných, či sa zapoja. Tých, čo sa dobrovoľne neprihlásia, s úsmevom uistia, že je to v poriadku, je to ich voľba, žiadny nátlak. Potom stlačia červené tlačidlo a bum!
Začiatkom októbra britskí aktivisti umiestnili video s mini-filmom na stránky kampane 10:10 a bum! Na svete bola aféra, ktorá hneď dostala názov podľa tej rozstriekanej krvi Splattergate. Médiá sa začali pohoršovať, alarmisti a aktivisti sa roztrieštili na takých, čo sú videom nadšení, až po takých, ktorí ho považujú za výsmech, brutálne poškodenie dobrého mena kampane, klimaskeptici s ironickým zadosťučinením označili podporovateľov kampane za ekofašistov a film za odhalenie pravej tváre ekoaktivistov. Hlavní sponzori, ako napríklad SONY, dali od kampane radšej rýchlo ruky preč. Video je už oficálne stiahnuté zo stránok, zato na youtube a sociálnych sieťach koluje ostošesť.
Autor je z reakcií rozčarovaný, aj keď si už od začiatku uvedomoval, že urobiť niečo vtipné na takú závažnú tému je riskantné. Iniciátori stiahli smutne chvost, sypú si na hlavu popol a celému svetu sa ospravedlňujú. Bola to ich individuálna aktivita a rozhodne nechceli kampani uškodiť, naopak, hľadali kreatívnu cestu ako aktivovať ľudí, aby bojovali proti klimatickým zmenám. Veď čo je to päť rozfašírovaných fiktívnych ľudí vo filme oproti
300 000 ľuďom, ktorí skutočne zomrú pre klimatické zmeny?
Neohrozujú však život ľudí na tejto planéte oveľa viac politická korektnosť a alarmujúci úbytok zmyslu pre humor, ako nejaký skleníkový plyn?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.