Politici médiám neveria – niektorí ich bojkotujú, niektorí trpia ako nevyhnutné zlo. Neveria im ani banskobystrickí župní poslanci -- ale tí vysúkali rukávy a založili si vlastnú televíziu.
Stalo sa tak na zasadnutí župného zastupiteľstva vo štvrtok 23. augusta, kde miestni poslanci rozhodli o vzniku obchodnej spoločnosti Televízna spoločnosť BBSK, a.s.. Má ísť o akciovku v stopercentnom vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako štartovný kapitál dostala televízia rovný milión.
Vlastné televízie už prevádzkuje niekoľko miest a obcí, medzi župami však ide o novinku. Informovanosť (alebo propagáciu politického vedenia župy, ak chcete) župy riešia väčšinou prostredníctvom inzercie v regionálnej tlači. To sa však Banskobystričanom nepáči: regionálna tlač má vraj malý dosah, sťažujú sa, že „ťahákmi regionálnych novín sa v čoraz väčšej miere stávajú bulvárne informácie, ktoré nemajú nič spoločné s cieleným informovaním obyvateľov o udalostiach v regióne.“ Tie seriózne informácie sa podľa dôvodovej správy predloženej poslancom dostávajú až na posledné stránky novín, čo ich od občanov ešte vzďaľuje.
Banskobystrický televízny projekt sa spolieha najmä na digitalizáciu vysielania, čo urobí technicky a finančne náročné televízne vysielanie prístupnejším. Diváka by si župná televízia mala nájsť „najmä v časoch reklám a prestávok či nezaujímavých relácií“. V týchto časoch by sa svojím obsahom mala prebiť medzi komerčnými kanálmi. Predkladatelia návrhu vôbec nemajú malé ambície – podľa nich sa dokonca regionálna televízia „môže stať faktorom dynamickejšieho rozvoja občianskej spoločnosti a záujmu o veci verejné“. Reagujú tak na všeobecný občiansky nezáujem o samosprávne kraje. Ale ako urobiť ich politiku príťažlivejšou? Ťažká úloha…
V histórii samosprávnych krajov na Slovensku sa o čosi podobné pokúsili v Žiline. V marci 2004 vznikla stopercentná akciovka Žilinského samosprávneho kraja so základným imaním 1 mil. Sk. Región ŽURNÁL, a.s. Tá vydávala rovnomenný týždenník a predávala ho na území kraja. Dokázala však predať len 1 400 kusov týždenne a aj pri ročnej dotácii 6 mil. Sk vyrábala stratu. Preto poslanci ŽSK v apríli 2006, dva roky po jej vzniku, rozhodli o zrušení spoločnosti. O Župné noviny sa pokúšala aj Bratislava, hoci oficiálne nebol vydavateľ Župných novín (Vydavateľstvo M.R.K.agency) so župnou samosprávou prepojený, ani tento projekt nebol napokon úspešný. Na jeho internetovej stránke je posledné správa z novembra 2006. Župné noviny pritom začínali veľkoryso – náklad 265 000 kusov sa mal rozdávať do schránok zadarmo – ale po niekoľkých mesiacoch sa noviny z trhu a aj zo schránok potichu vytratili.
Návrh banskobystrickej župnej televízie v prvej etape počíta, že stopercentným vlastníkom televíznej spoločnosti bude Banskobystrický samosprávny kraj. Po vzniku televíznej spoločnosti a spustení televízneho vysielania by do spoločnosti mohli pristúpiť mestá či obce, ktoré disponujú miestnym televíznym vysielaním. Či to obce a mestá budú chcieť a prečo by tak vlastne mali urobiť, je však otázne. Rovnako ako osud banskobystrickej župnej televízie.
.ivan Rončák
Autor je publicista.
Stalo sa tak na zasadnutí župného zastupiteľstva vo štvrtok 23. augusta, kde miestni poslanci rozhodli o vzniku obchodnej spoločnosti Televízna spoločnosť BBSK, a.s.. Má ísť o akciovku v stopercentnom vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako štartovný kapitál dostala televízia rovný milión.
Vlastné televízie už prevádzkuje niekoľko miest a obcí, medzi župami však ide o novinku. Informovanosť (alebo propagáciu politického vedenia župy, ak chcete) župy riešia väčšinou prostredníctvom inzercie v regionálnej tlači. To sa však Banskobystričanom nepáči: regionálna tlač má vraj malý dosah, sťažujú sa, že „ťahákmi regionálnych novín sa v čoraz väčšej miere stávajú bulvárne informácie, ktoré nemajú nič spoločné s cieleným informovaním obyvateľov o udalostiach v regióne.“ Tie seriózne informácie sa podľa dôvodovej správy predloženej poslancom dostávajú až na posledné stránky novín, čo ich od občanov ešte vzďaľuje.
Banskobystrický televízny projekt sa spolieha najmä na digitalizáciu vysielania, čo urobí technicky a finančne náročné televízne vysielanie prístupnejším. Diváka by si župná televízia mala nájsť „najmä v časoch reklám a prestávok či nezaujímavých relácií“. V týchto časoch by sa svojím obsahom mala prebiť medzi komerčnými kanálmi. Predkladatelia návrhu vôbec nemajú malé ambície – podľa nich sa dokonca regionálna televízia „môže stať faktorom dynamickejšieho rozvoja občianskej spoločnosti a záujmu o veci verejné“. Reagujú tak na všeobecný občiansky nezáujem o samosprávne kraje. Ale ako urobiť ich politiku príťažlivejšou? Ťažká úloha…
V histórii samosprávnych krajov na Slovensku sa o čosi podobné pokúsili v Žiline. V marci 2004 vznikla stopercentná akciovka Žilinského samosprávneho kraja so základným imaním 1 mil. Sk. Región ŽURNÁL, a.s. Tá vydávala rovnomenný týždenník a predávala ho na území kraja. Dokázala však predať len 1 400 kusov týždenne a aj pri ročnej dotácii 6 mil. Sk vyrábala stratu. Preto poslanci ŽSK v apríli 2006, dva roky po jej vzniku, rozhodli o zrušení spoločnosti. O Župné noviny sa pokúšala aj Bratislava, hoci oficiálne nebol vydavateľ Župných novín (Vydavateľstvo M.R.K.agency) so župnou samosprávou prepojený, ani tento projekt nebol napokon úspešný. Na jeho internetovej stránke je posledné správa z novembra 2006. Župné noviny pritom začínali veľkoryso – náklad 265 000 kusov sa mal rozdávať do schránok zadarmo – ale po niekoľkých mesiacoch sa noviny z trhu a aj zo schránok potichu vytratili.
Návrh banskobystrickej župnej televízie v prvej etape počíta, že stopercentným vlastníkom televíznej spoločnosti bude Banskobystrický samosprávny kraj. Po vzniku televíznej spoločnosti a spustení televízneho vysielania by do spoločnosti mohli pristúpiť mestá či obce, ktoré disponujú miestnym televíznym vysielaním. Či to obce a mestá budú chcieť a prečo by tak vlastne mali urobiť, je však otázne. Rovnako ako osud banskobystrickej župnej televízie.
.ivan Rončák
Autor je publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.