KNIHA José Saramago: Cesta slona Slovart 2010
José Saramago, pravdepodobne najprekladanejší portugalský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny, zomrel toho roku v lete. Svet prišiel o výnimočnú osobnosť, objaviteľa celkom ojedinelého, dohladka vycibreného, prirodzene asi neopakovateľného štýlu. Ako sám v jednom interview priznal, písal pravidelne dve strany denne (a potom čítal a čítal a čítal) a keďže dlho žil, našťastie nám toho veľa zanechal. V slovenčine zatiaľ vyšli jeho romány Povesť o kláštore, Mesto slepých, Príbeh o obliehaní Lisabonu a nedávno aj Cesta slona (preklad Miroslava Petrovská).
V typických saramagovských dlhých vláčnych vetách rozpráva útly román (reálnou udalosťou inšpirovaný) príbeh o slonovi Šalamúnovi, čo sa najprv dostal z rodnej Indie do Lisabonu, tam žil na dvore portugalského kráľa a jeho manželky Kataríny Rakúskej, aby sa neskôr, ako svadobný dar pre veľkovojvodu Maximiliána, a s veľkým sprievodom, vydal na ďalekú púť do Viedne. Kade karavána ide, tade Šalamún vzbudzuje rozruch, niekedy strach, inokedy priam mystické vytrženie. A kdesi pri jeho nohách vzniká a pevnie jedno zvláštne chlapské priateľstvo – medzi kornakom a veliteľom sprievodu. Už prešli stovky míľ, ale Alpy, zradné a zasnežené, majú ešte pred sebou... „Domnievam sa, že román je viac než len literárny druh, je to literárny vesmír, ako more napájané mnohými riekami. Román prijíma riavy vedomostí, filozofie, poézie a pozostáva z tohto všetkého; nie je ľahké vyrozprávať príbeh,“ povedal o spisovateľskom remesle José Saramago. Vedel, o čom hovorí, a vedel rozprávať príbehy. Majstrovsky.
.zm
FILM Wall Street: Peniaze nikdy nespia
Film Wall Street Olivera Stona sa stal klasikou. Bez príkras ukázal špinavé machinácie, ktoré stoja v pozadí finančného sveta. Slizký magnát Gordon Gekko (Michael Douglas), ktorý nemilosrdne využil mladého, ambiciózneho obchodníka s akciami, sa stal dokonalým stelesnením všetkých necností kapitalizmu. Film ho oprávnene potrestal niekoľkoročným väzením. V pokračovaní nachádza Gekko po svojom prepustení z väzenia ďalšieho neskúseného, no ctižiadostivého burzového makléra Jaka Moora (Shia LaBeouf), ktorý sa navyše chystá požiadať jeho dcéru o ruku. Skutočne sa Gekko zmenil, ako tvrdí, alebo sa bude opakovať známy scenár? Namiesto silného príbehu o pokušení moci, zrade a nevyhnutnom páde, ktorým zaujal prvý diel, prináša pokračovanie mnoho drobných, nevýznamných konfliktov, čím stráca dramatický potenciál. Chybou je i príliš zmierlivý záver, natoľko protikladný k nemilosrdne chladnému koncu jednotky. V popredí zasa figuruje kritika finančného sveta i chamtivosti Západu, kvôli snahám o Gekkovu morálnu rehabilitáciu a typicky americkému rozuzleniu vyznie pomerne vágne a bezzubo. Niektoré slabiny príbehu vyvážia presvedčivé herecké výkony Michaela Douglasa a Shia LaBeoufa, ďalšie nedostatky dokáže zahladiť Stonovo režijné majstrovstvo. Kľúčovým scénam nechýba vizuálna nápaditosť, filmu prospieva i vynaliezavé používanie symboliky. Nápadnú eleganciu a uhladenosť pôvodného filmu nahradil režisér dynamikou, dravosťou a rýchlym tempom, ktoré lepšie vystihujú dnešný finančný svet. Film Wall Street: Peniaze nikdy nespia obsahuje niekoľko silných momentov, objavnosť a výpovednú silu originálu však nedosahuje.
.ľuba Heinzlová
KNIHA C. S. Lewis: HOVORY Porta libri, 2010
Radi by ste si prečítali nejaký inteligentný výklad základov kresťanskej viery, ktorý by sa vyhol komplikovanosti vysokej teológie i banálnosti bežných evanjelizačných brožúrok? Rozmýšľate, prečo by práve kresťanstvo malo byť odpoveďou na existenciálne otázky? Alebo ste ateista, ktorý hľadá kultivovanú polemiku s druhou stranou? Vo všetkých týchto prípadoch vás možno osloví klasika medzi kresťanskými knižkami, Lewisove Hovory v slovenskom preklade Petra Kozára a s predslovom Juraja Kušnierika. Ide o sériu úvah, ktorých základom boli Lewisove rozhlasové príhovory pre BBC z čias druhej svetovej vojny. Cambridgeský profesor stredovekej literatúry a autor Kroník Narnie v nich vysvetľuje „obyčajné“ kresťanstvo, teda akési jadro viery, spoločné všetkým denomináciám. Začína otázkou, či popri zákonitostiach prírody existuje aj niečo ako objektívny prirodzený zákon, záväzný pre ľudské konanie. Ak uznáme, že áno, nesmeruje táto skutočnosť k existencii zákonodarcu s veľkým „Z“? Ak je zbožštenie seba samého prvotným hriechom človeka, prečo nás Boh obdaril slobodnou vôľou? Ako je to s nebom a peklom? Lewis rieši základné koncepty kresťanstva. Vysvetľuje, že zlo je vlastne pokazené dobro. Morálka nás nemá zbaviť radosti zo života, ale uchrániť pred zbytočnými, často osudovými chybami. Mnohé z toho má dopady aj na spoločnosť a politiku. Ak má jednotlivec nesmrteľnú dušu, je viac ako národ či štát... Lewis však nezabúda, že v jadre kresťanstva je predovšetkým obeť Ježiša Krista a tiež viera, láska a nádej.
.lukáš Krivošík
José Saramago, pravdepodobne najprekladanejší portugalský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny, zomrel toho roku v lete. Svet prišiel o výnimočnú osobnosť, objaviteľa celkom ojedinelého, dohladka vycibreného, prirodzene asi neopakovateľného štýlu. Ako sám v jednom interview priznal, písal pravidelne dve strany denne (a potom čítal a čítal a čítal) a keďže dlho žil, našťastie nám toho veľa zanechal. V slovenčine zatiaľ vyšli jeho romány Povesť o kláštore, Mesto slepých, Príbeh o obliehaní Lisabonu a nedávno aj Cesta slona (preklad Miroslava Petrovská).
V typických saramagovských dlhých vláčnych vetách rozpráva útly román (reálnou udalosťou inšpirovaný) príbeh o slonovi Šalamúnovi, čo sa najprv dostal z rodnej Indie do Lisabonu, tam žil na dvore portugalského kráľa a jeho manželky Kataríny Rakúskej, aby sa neskôr, ako svadobný dar pre veľkovojvodu Maximiliána, a s veľkým sprievodom, vydal na ďalekú púť do Viedne. Kade karavána ide, tade Šalamún vzbudzuje rozruch, niekedy strach, inokedy priam mystické vytrženie. A kdesi pri jeho nohách vzniká a pevnie jedno zvláštne chlapské priateľstvo – medzi kornakom a veliteľom sprievodu. Už prešli stovky míľ, ale Alpy, zradné a zasnežené, majú ešte pred sebou... „Domnievam sa, že román je viac než len literárny druh, je to literárny vesmír, ako more napájané mnohými riekami. Román prijíma riavy vedomostí, filozofie, poézie a pozostáva z tohto všetkého; nie je ľahké vyrozprávať príbeh,“ povedal o spisovateľskom remesle José Saramago. Vedel, o čom hovorí, a vedel rozprávať príbehy. Majstrovsky.
.zm
FILM Wall Street: Peniaze nikdy nespia
Film Wall Street Olivera Stona sa stal klasikou. Bez príkras ukázal špinavé machinácie, ktoré stoja v pozadí finančného sveta. Slizký magnát Gordon Gekko (Michael Douglas), ktorý nemilosrdne využil mladého, ambiciózneho obchodníka s akciami, sa stal dokonalým stelesnením všetkých necností kapitalizmu. Film ho oprávnene potrestal niekoľkoročným väzením. V pokračovaní nachádza Gekko po svojom prepustení z väzenia ďalšieho neskúseného, no ctižiadostivého burzového makléra Jaka Moora (Shia LaBeouf), ktorý sa navyše chystá požiadať jeho dcéru o ruku. Skutočne sa Gekko zmenil, ako tvrdí, alebo sa bude opakovať známy scenár? Namiesto silného príbehu o pokušení moci, zrade a nevyhnutnom páde, ktorým zaujal prvý diel, prináša pokračovanie mnoho drobných, nevýznamných konfliktov, čím stráca dramatický potenciál. Chybou je i príliš zmierlivý záver, natoľko protikladný k nemilosrdne chladnému koncu jednotky. V popredí zasa figuruje kritika finančného sveta i chamtivosti Západu, kvôli snahám o Gekkovu morálnu rehabilitáciu a typicky americkému rozuzleniu vyznie pomerne vágne a bezzubo. Niektoré slabiny príbehu vyvážia presvedčivé herecké výkony Michaela Douglasa a Shia LaBeoufa, ďalšie nedostatky dokáže zahladiť Stonovo režijné majstrovstvo. Kľúčovým scénam nechýba vizuálna nápaditosť, filmu prospieva i vynaliezavé používanie symboliky. Nápadnú eleganciu a uhladenosť pôvodného filmu nahradil režisér dynamikou, dravosťou a rýchlym tempom, ktoré lepšie vystihujú dnešný finančný svet. Film Wall Street: Peniaze nikdy nespia obsahuje niekoľko silných momentov, objavnosť a výpovednú silu originálu však nedosahuje.
.ľuba Heinzlová
KNIHA C. S. Lewis: HOVORY Porta libri, 2010
Radi by ste si prečítali nejaký inteligentný výklad základov kresťanskej viery, ktorý by sa vyhol komplikovanosti vysokej teológie i banálnosti bežných evanjelizačných brožúrok? Rozmýšľate, prečo by práve kresťanstvo malo byť odpoveďou na existenciálne otázky? Alebo ste ateista, ktorý hľadá kultivovanú polemiku s druhou stranou? Vo všetkých týchto prípadoch vás možno osloví klasika medzi kresťanskými knižkami, Lewisove Hovory v slovenskom preklade Petra Kozára a s predslovom Juraja Kušnierika. Ide o sériu úvah, ktorých základom boli Lewisove rozhlasové príhovory pre BBC z čias druhej svetovej vojny. Cambridgeský profesor stredovekej literatúry a autor Kroník Narnie v nich vysvetľuje „obyčajné“ kresťanstvo, teda akési jadro viery, spoločné všetkým denomináciám. Začína otázkou, či popri zákonitostiach prírody existuje aj niečo ako objektívny prirodzený zákon, záväzný pre ľudské konanie. Ak uznáme, že áno, nesmeruje táto skutočnosť k existencii zákonodarcu s veľkým „Z“? Ak je zbožštenie seba samého prvotným hriechom človeka, prečo nás Boh obdaril slobodnou vôľou? Ako je to s nebom a peklom? Lewis rieši základné koncepty kresťanstva. Vysvetľuje, že zlo je vlastne pokazené dobro. Morálka nás nemá zbaviť radosti zo života, ale uchrániť pred zbytočnými, často osudovými chybami. Mnohé z toho má dopady aj na spoločnosť a politiku. Ak má jednotlivec nesmrteľnú dušu, je viac ako národ či štát... Lewis však nezabúda, že v jadre kresťanstva je predovšetkým obeť Ježiša Krista a tiež viera, láska a nádej.
.lukáš Krivošík
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.