Silácke ramená Ivety Radičovej? Najprv škrtom pera všetko vyrieši, potom opakovane zmení názor. Niežeby nechcela, len nemá politickú silu a svoje akcie si ani politicky nepripravuje.
Ministri Mikloš a Mihál? Tí chceli „odvážne“ predbehnúť čas v presadzovaní zmien odvodovej politiky, lenže dostali po nose a v zmenách ostal zmätok. Prekvapilo to najmä u Ivana Mikloša, ktorý celý svoj politický život prežil v znamení opatrnosti, pre ktorú napríklad prišiel o spoluautorstvo daňovej reformy (prenechal ho bývalému Počiatkovmu poradcovi).
Béla Bugár? Stále navonok „starý milý Béla“, žoviálny politik, ktorý dokáže presadzovať nároky menšiny. No dovnútra už úplne iný človek, skôr nestabilný, s rysmi hysterika. Jeho personálne nominácie vojdú do dejín ako veľký klientelizmus v malej strane.
Štyria poslanci OKS? Akoby zabudli, odkiaľ pochádzajú. Okrem rozumných rečí a kvetnatých bonmotov sa iba zložito koordinujú, aby v tom, čo je ich najväčšia sila (program modernizácie školstva, justície či zdravotníctva) vynikli nad šedým parlamentným priemerom. Šancu, ktorú dostali, zatiaľ viac-menej premrhávajú.
KDH? Zobralo si rezort zdravotníctva. Vraj preto, že sa hlási k odkazu Alojza Rakúsa. Problémom je, že Ján Figeľ nie je zaujímavý politik, akým bol Ján Čarnogurský. Jedinú emóciu prejavil, keď svoju bruselskú úradnícku vizáž zamenil za smutnú tvár kostolníka pri venovaní svojho bytu charite. Ex post. Minister zdravotníctva Uhliarik zrejme nemá podporu tvrdého jadra svojej strany. Namiesto toho, aby využil vzdelanie, ktoré získal v postgraduálnej akadémii Petra Pažitného, sa pri pohľade na kameru pravidelne dostáva do tranzu. Výsledkom je, že si dokáže odporovať v tom istom dni v tej istej veci. Preto dnes nevieme, či bude zisk povolený, alebo nie, alebo bude nejaký iný, regulovaný. Či dostaviame Rázsochy, či bude generické predpisovanie liekov, či budú z nemocníc akciové spoločnosti, a aké. Mal by však vedieť, že ak nemocnice budú zadlžené skôr, ako vôbec forma akciových spoločností vznikne, budú mať také nízke základne imanie a také vysoké dlhy, že sa v súlade so zákonom budú musieť dať okamžite do konkurzu.
Zdravotníci v teréne si pošepkávajú, že vnútri KDH funguje niečo ako personálna rada – inak tomu hovoria aj inkvizičná rada. Na jej čele údajne stojí inžinierka a predsedníčka poľnohospodárskeho výboru Mária Sabolová, ktorá sa zrejme vymenovala za odborníčku na zdravotníctvo. Nuž, a poorali to poriadne. Minister za KDH nezabezpečil rýchle odvolanie vedenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ani vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nechali ich tam tri mesiace. Denne tak pokračovalo páchanie škôd, morálnych a zrejme aj finančných. Tie vedenia boli síce vycvičené na poslúchanie, avšak iba bývalého šéfa, ktorý bol náhodou aj šéfom parlamentu.
Výroky Figeľa o „Zajacových ľuďoch“, ktorí nikdy neprídu na ministerstvo, už našťastie neplatia, takže je nádej, že práve oni dokážu napĺňať reformu zdravotníctva, ktorú kedysi pomáhali vytvárať – bez kompromisov a bez Sabolovej komplexov a animozít.
Želali sme si zmenu vlády a zbavenie sa tieňov boľševickej minulosti, do ktorej nás navracali zväzáci z Ficovej družiny. Vedeli sme tiež, že táto vláda to nebude mať ľahké. Fico navyše denne predvádza populistu v opozícii, čo veští riziko fiaska dnešnej koalície v budúcich voľbách. Ale stane sa to najmä vtedy, ak bude vláda pokračovať v rozpačitých výkonoch, zmätkoch, bez pokory a znalostí veci.
My, jej voliči, si to určite neželáme. Včasná kritika môže vytvoriť nádej na sebareflexiu. Ale v tomto som sám dosť rozpačitý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.