Stávky, či sa aj tento rok budú konať obľúbené džezáky v „pekáči“, sú ukončené. Zlých developerov sa podarilo dočasne zahnať a na rad prišli tradičné škriepky, či sa tam bude hrať džez, alebo niečo iné. Na svoje si určite prídu aj staromili – k tradičnému džezu sa blíži napríklad to, čo predvedie poľská speváčka Aga Zaryan so skupinou (jej členom bude aj český gitarista David Dorůžka), v Amerike žijúca talianska speváčka Roberta Gambarini, slovensko-holandské zoskupenie The Fifth Season, Milo Suchomel Sextet, bratislavský Swing Society Orchestra či slávny Gustav Brom Big Band. Pre iných môže byť „klasikou“ americký smoothjazzový gitarista Larry Carlton alebo britské jazz-funkové hviezdy z osemdesiatych rokov minulého storočia – Shakatak. Netreba však zabúdať, že čo je pre jedného staré, môže byť pre druhého nové a naopak.
Paradoxom tohtoročných džezových dní totiž je, že aj tí najmladší a najprogresívnejší interpreti, ktorí na nich vystúpia, čerpajú inšpiráciu z hĺbky džezovej histórie. Otvorenosť americkej hudby nám prídu ukázať speváčka Liz Wright, trombonista Troy Andrews alias Trombone Shorty a trúbkar Christian Scott. Všetci traja sú vo veku od 20 do 30 rokov a majú na konte iba zopár platní, no už stihli poriadne zatriasť súčasnou džezovou scénou. Liz Wright, rodáčka zo štátu Georgia, ponúkne magickú zmes gospelu, rhythm and blues, džezu a folku, ktorá znie zároveň staromódne i moderne. Trombone Shorty pochádza z neworleanskej muzikantskej rodiny a okrem trombónu hrá na trúbke, klávesoch a spieva. Hoci vychádza z tradície pouličného dixielandu, v jeho muzike počuť aj funk či rock. Z New Orleans pochádza aj trúbkar Christian Scott, skladajúci neuveriteľné kompozície na hranici džezu, rocku, hip-hopu a soulu. Scott veľmi pripomína Milesa Davisa – nielen zvukom trúbky, ale hlavne eklektickým prístupom k hudbe. Už debutový album tohto talentovaného mladíka z roku 2006 bol nominovaný na Grammy. Okrem džezmenov spolupracuje aj s inými umelcami, ako sú napríklad Prince, Mos Def či X Clan a zaujíma sa nielen o hudbu, ale aj o politiku a ľudské práva Afroameričanov. Hudobní publicisti za oceánom ho považujú za budúceho záchrancu džezovej scény.
Títo traja to majú v očiach konzervatívnych fanúšikov ešte dobré – veď v podstate vychádzajú z džezových koreňov. Oveľa horšie veci sa chystajú spáchať niektorí európski účinkujúci. Slovenská flautistka a skladateľka Sisa Michalidesová a jej Zimní kúzelníci primiešali do džezu aj veľa z filmovej a scénickej hudby a zo sveta etna, podobne ako maďarské zoskupenie Lukács Miklós Quintet, kombinujúce rómsky folklór s džezom a indickými rytmami či Tangaria Quartet francúzskeho akordeonistu Richarda Galliana, ktorý kríži džez s tangom. Najväčší multikulti zážitok však sľubuje skupina Zap Mama, ktorej šéfuje Belgičanka afrického pôvodu Marie Daulne. Amerika, Afrika, mystika, aj elektronika – to všetko v spojení s extravagantnými kostýmami a kvalitnou šou sľubuje zážitok nielen pre uši, ale aj pre oči. Zdá sa vám to priveľa? Ale veď džez sa, na rozdiel od mnohých iných žánrov, ešte vždy dokáže vyvíjať a prijímať nové impulzy!
Bratislavské džezové dni už niekoľko rokov robia „vysunuté“ koncerty aj v iných slovenských mestách – tohto roku to budú nielen Košice, Žilina a Komárno, ale aj Nitra.
Špecialitou aktuálneho ročníka je druhé pódium, kde okrem zahraničných hostí vystúpi aj deväť slovenských skupín, účastníkov súťaže Chcete sa stať hviezdami BJD? Napriek neveľkým očakávaniam organizátorov sa do konkurzu prihlásilo až 42 skupín a sólistov, z ktorých porota vybrala na každý večer troch. Vďaka Nadácii SPP sa stanú na chvíľu hviezdami druhého pódia, a ten z nich, komu dajú diváci najviac hlasov, si na budúci rok zahrá na hlavnej scéne. Zdá sa, že džez má na Slovensku budúcnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.