Podobne ako sa kedysi Metalinda či Paľo Habera zaľúbili do Mečiara. No čo, šikovní chalani sú to. Písal som aj o tom, že väčšina priestorov na usporiadanie koncertov patrí štátu alebo samospráve, preto platia na Slovensku promotéri oveľa väčšie nájmy ako v kapitalizme. To sú také milé paradoxy. A až donedávna som netušil, že aj veľa promotérov pracuje v podstate za štátne. A otvorene hovorím, že so štátom sa normálne súťažiť nedá. Trh nepustí. Bez irónie – obdivoval som kolegov promotérov, ktorí k nám dovážajú veľké mená. Nie je to jednoduché. Hlavne sa ťažko ponúka na Slovensku to, čo taký špás bežne stojí. Sme malý trh, komerčná sféra si peniaze chráni, ich objem je limitovaný. Informácie o dotáciách spoločnosti Tipos do hudby sú inšpirujúce, na svoje si prišli pekne proporčne depešáci, metalisti i ďalšie skupiny obyvateľstva. Keby si z nich bral príklad celý finančný svet, Slovensko by bolo rajom pre všetkých slávnych hudobníkov. Preto by sme mali vlastne spoločnosti Tipos poďakovať. Otázkou zostáva, kam bude smerovať vývoj. Možno si časom nebudeme vedieť predstaviť, že by rockeri a promotéri žili bez štátu a jeho náručia, tak ako si to nevieme predstaviť pri divadle. A pri hroziacom znižovaní dotácií na rockovú hudbu vyjdú davy do ulíc, odborári spustia štrajky, Dušan Jarjabek bude spisovať petície a Mišo Kožuch bude zakladať iniciatívy ako Zachráňme kultúru. Odluka cirkvi od štátu je moderná téma, pri kultúre to neplatí. A tak nikdy nezistíme, či sa na dňoch sociálnej demokracie hrá z presvedčenia, alebo z vďaky. Nevadí. Inak, my máme skvelých partnerov a tie naťahovačky v normálnom prostredí nás bavia. Ale teraz mi napadla konšpiračná vec ako hrom – nie je za zvyšovaním spotrebnej dane na pivo náhodou snaha Tiposu byť hlavným sponzorom hudby na Slovensku? Prosím všetkých starých aj mladých rockerov vo vedení nášho štátu, aby nám nechali aspoň to pivo!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.