Zázračný jazdec

Váňova jazdecká kariéra je priam neuveriteľná: keď na prelome 80. a 90. rokov štyrikrát zvíťazil na Železníkovi, málokto veril, že v najťažších dostihoch kontinentálnej Európy ešte niekedy zvíťazí. Váňa presedlal na iné kone a v roku 1997 na koni Vronský zvíťazil piatykrát a stal sa tak najúspešnejším jazdcom v dejinách Velkej Pardubickej (VP).

To mal za sebou ťažké zlomeniny panvy, hrudníkových či chrbticových stavcov, po ktorých ošetrujúci lekári len krútili hlavou, ako rýchlo sa vždy Váňovi zhojili. Keď sa ho novinári pýtajú, čo všetko mal zlomené, lakonicky odpovie, že otázka stojí tak, čo ešte zlomené nemal. Najhorší úraz prekonal v lete 1994 v nemeckom Baden-Badene, keď spadol na prekážke a vzápätí jeho hlavu a hrudník celou svojou hmotnosťou zavalil poltonový kôň. Váňa prežil klinickú smrť, bol niekoľko dní v kóme, mal pomliaždený hrudník či odtrhnutú ľavú časť pľúc. Keď ho bola manželka krátko nato navštíviť v nemocnici, nespoznala ho. Ako však uviedla v dokumente Českej televízie, len čo sa jej manžel prebudil, „začal vyčínať ako tajfún“. Chcel totiž ešte stihnúť jesennú VP. Jazdec, ktorý podľa pôvodných lekárskych prognóz už nemusel byť medzi živými, o tri týždne sedel na koni a o dva mesiace pretekal. Na VP však vtedy nevyhral, lebo mu počas jazdy praskol biceps...

Zranenia sprevádzali Váňu aj naďalej, on však aj po päťdesiatke sľúbil synovi, že bude ďalej pretekať, aby sa spolu ešte stretli na dostihovej dráhe. A tak na Tiumenovi vyhral minulý rok a aj predminulú nedeľu.  

To je prvý dôvod, prečo je Váňa taký fenomenálny: päťdesiatosemročný muž má nezlomnú vôľu. Zranenia bagatelizuje, lekárov poslúcha, ako sa mu to hodí, zlomeniny často pred svojím okolím zatajuje, aby mohol pretekať a verí, že rýchle hojenie mu pomáhajú dosiahnuť alternatívni liečitelia. 

Ale je tu aj druhý dôvod jeho úspechu: Váňa je prirodzený, lepšie povedané prírodný talent. K profesionálnemu jazdectvu sa síce dostal neskoro, až vo svojich 28 rokoch. Dovtedy pracoval v Horskej službe, kde udivoval svojou vytrvalosťou či lyžiarskym umením, dokonca zvíťazil v jednom obrom slalome vo Vysokých Tatrách. Osudom sa mu však stalo niečo iné. Už ako dieťa ho jazdenie na domácich zvieratách fascinovalo. Na zlosť rodičov jazdil na kozách, ale aj na kravách či prasatách. Na Valašsku, kde vyrastal, bolo samozrejmosťou, že deti pomáhali s prácou na družstve. A tak si prvýkrát sadol na koňa ako trinásťročný chlapec. Otec ho neskôr prihlásil na učilište na odbor chov koní. Odtiaľ však Váňu vyhodili, pretože zbil chlapcov, ktorí znásilnili jeho kamarátku. O koňoch však sníval ďalej – a keď po dlhých rokoch opäť súhrou náhod zacítil ich vôňu, zanechal prácu pri lyžiarskych vlekoch a dal sa na kariéru trénera koní. Jeho deň sa odvtedy začína ráno o šiestej, keď nakŕmi a obriadi kone, o ôsmej je už v sedle a doobeda stihne päť až šesť jázd.  

A s tým je spojený tretí dôvod, pre ktorý možno označiť Váňu za génia: má neobyčajný cit pre kone. Sú jazdci, ktorí raz zažiaria, a potom o nich nepočuť. Sú však jazdci, ktorí sa v špičke udržujú veľmi dlho a dokážu víťaziť na rôznych koňoch. Váňa počas svojej kariéry pretekal asi na 500 koňoch a triumfoval na dvoch stovkách dostihov. Kôň nie je stroj, ale bytosť, s ktorou si musí jazdec vybudovať vzájomnú dôveru. Ak jazdec neprenikne do jeho duše, kôň preňho neurobí počas jazdy všetko, čo je v jeho silách. Pri dostihoch ako Velká Pardubická je takéto súznenie kľúčové. Trasa má takmer sedem kilometrov, je na nej 31 prekážok vrátane obávanej Taxisovej priekopy. Aj jazdec s najrýchlejším koňom musí dobre rozložiť jeho momentálne sily, zvoliť správnu taktiku a vycítiť dispozície ostatných súťažiacich koní. V tom je Váňa majstrom. Neženie sa hneď do čela peletónu, dráhu má vyrátanú tak, aby neurobil ani meter navyše, vyčkáva na štvrtom-piatom mieste a v cieľovej rovinke je zrazu jeho kôň najrýchlejší. Váňov vzťah k týmto krásnym zvieratám je priam magický: na svojom statku v Chyši vybudoval akési pyramidálne kužele, z ktorých sála energia. Váňa tvrdí, že odkedy kone vystavuje tejto energii, sú pokojnejšie a lepšie spávajú. Nemusíte tomu veriť. Podstatné je, že tomu verí nesmrteľný džokej Váňa.